close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nádej na lásku...14. kapitola 2.časť

15. srpna 2009 v 9:52 | Dark Angel |  Nádej na lásku by VampireGirl
14. kapitola-2.časť
Svadba-nesvadba
…Edward a Alice!!! Neverila som svojím očiam. Stáli tam. Stála som ako primrznutá. Matt na nich vrčal a Edward sa na neho vrhol. Alice ma trhla za ruku a ťahala ma preč. Proste som sa područila. Nevedela som uvažovať. Môj mozog nepracoval. Viedla ma von s tohto hradu. Preč… dotiahla ma k autu, posotila ma k dverám a prikázala mi nech si nastúpim. Ale vtedy som sa ja zaťala. Uvedomila som si, že tam vo vnútri je moja láska.

Niekto koho milujem. Koho som tak veľa krát zradila.
"Nie! Alice on je tam vo vnútri ja mu musím pomôcť."držala ma pevne. Ale neodišla len tam čakala so mnou. A držala ma. Keď už dlhšie neprichádzal začala som byť nervózna. Čo ak tam Matt nebol sám? Alice ma znova zatlačila do auta a naštartovala skorej ako som stihla odísť.
"Je v poriadku. Máme ísť napred. Priletí ďalším lietadlom." A odvtedy neprehovorila. Bola taká tichá. Ako keby sa niečo stalo.
"Je všetko v poriadku?"
"Bude. Keď už budeme doma pokope. A ty sa vydáš za toho koho miluješ."
"Je mi to ľúto. Ja som vás nechcela raniť. Alice ty to vieš však? Vieš, že som nechcela…ani to čo som urobila…ja som nechcela…"
"Bella viem všetko. Ja viem viac ako si myslíš. Aj o tej nehode… Bella si štít. A vtedy si bola tak rozrušená, že som dokázala vidieť tvoju budúcnosť. Vtedy sa nám ťa podarilo vypátrať."
"Vedia o tom ostatný? Že sa to stalo?" ukázala som na svoje oči.
"Nie… ja som to zatajila. S tým sa budeš musieť vyrovnať…"
Bola taká chladná. Nevedela som prečo.
"Alice? Si iná."
"A čuduješ sa? Celý ten čas som sa o teba bála. Edward sa tak neskutočne trápil. My všetci. A ja som sa bála. Prvý krát ma nepotrebovali. Nemohla som nič urobiť. Ten tvoj štít a všetko okolo… mám ťa rada. A keď si konečne s nami… som len rada. A vyčerpaná. Strach vyčerpáva."
"Je mi to ľuto. Ale…"
"Ja viem, ja viem. Inak by sa stalo niečo nám…Bella ale boli by sme spolu…nejako by sme to vyriešili. Takto sme mali len starosti. A skoro sme tomu nezabránili. Ak by si mu povedala áno, tak by nepomohlo ani keby sme ho zabili. Už by ste s Edwardom nemohli mať svadbu…a to som vybrala také krásne šaty. Aj keď aj tieto sú pekné. Vkus teda mal."
Mal. To znamená, že Matt je mŕtvy. A ja teraz konečne môžem byť šťastná. Šťastná na večnosť. S Edwardom po boku. Stiahla som si Mattov prsteň, odopla retiazku a znovu si navliekla Edwardov. Dlho som hľadela na Mattov a nevedela som čo mám s ním urobiť. Nechať si ho? Alebo len tak niekam hodiť? Rozhodla som si ho ponechať. Odložiť aby mi pripomínal čo všetko som musela prekonať na ceste za šťastím. Cesta ktorá sa zdá u konca ale nieje.
Auto sme zaparkovali na letiskovom parkovisku a potom sme si išli kúpiť letenky. Lietadlo malo letieť až o 5 hodín a Alice videla, že Edward ho stihne. Hneď ako sme sa dostali do haly Alice volala Jasperovi. Že je v poriadku. Chvíľu sa ešte bavili a potom položila. Pozrela na mňa a premerala si ma.
"Nechceš sa prezliecť? Mohli by sme niečo kúpiť."
"Netreba Alice. Keď prídem domov prezlečiem sa. Aj keď pútam trošku pozornosti. Šošovky asi nemáš však?"
"Mám."
Nasadila som si ich lebo som cítila, že tieto sa mi pomaly rozpúšťajú v očiach. Kým prídeme domov rozpustia sa aj tieto. Ale to už sa budem musieť vysporiadať s tým sama. Priznať sa aký netvor som. Že aj vďaka štítu sa mi nepodarilo uchrániť tú nevinnú ženu. Hodiny ubiehali a blížil sa čas nášho odchodu. A Edwarda nikde. Akoby mi Alice čítala myšlienky povedala:
"Za tri minúty tu je." A ako povedal tak aj bolo. Edward sa objavil vo dverách. Ostal chvíľu stáť. Potom sme sa pomalými krokmi k sebe približovali. Ostali sme stáť asi dva metre od seba. Potom natiahol ruky a ja som sa mu schovala v náručí. Bol na nás nádherný pohľad. Len sme tam tak stáli a objímali sa. Potom sme si pozreli do očí. Aj keď moje oči vyzerali inak ako si ch pamätal aj tak mi do nich hľadel s rovnakou láskou a nehou ako predtým. Alice stála opodiaľ a sledovala nás s takým šťastím v očiach.
"Skoro som ťa stratil."
"Moju lásku nikdy nestratíš. Naveky ťa budem milovať. Nič sa nezmení. Aj keby si mi povedal, že je koniec tak ťa budem milovať."
"Ty si zapamätaj jedno. Čokoľvek čo poviem je lož ak poviem, že ťa nemilujem. Len jedno je pravda. Že ťa milujem. A nič iné nie…"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 15. srpna 2009 v 15:55 | Reagovat

krása,fakt :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.