http://bil.sk/data/image/2890-predam-svadobne-saty_0.jpg
http://www.alo.sk/detail/prsten-alo-diamantove-nebe#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/privesek-alo-seherezada#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/nausnice-alo-brilliant-constellation#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/naramek-alo-dark-star#p2-s2629
http://www.alo.sk/detail/prsten-alo-diamantove-nebe#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/privesek-alo-seherezada#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/nausnice-alo-brilliant-constellation#p2-s1900
http://www.alo.sk/detail/naramek-alo-dark-star#p2-s2629
14. kapitola-1.časť
Svadba nesvadba
O dva dni mi priniesol šaty. Boli červené ako krv a "úžasne" sa hodili k mojím očiam. Tiež mi doniesol krásne doplnky. Svadbu sme mali mať o dva dni. Keby som si Matta brala s lásky a nie s povinnosti a hanby a keby sa stále správal tak milo ako v posledných dňoch(zase to na mňa hral) tak by som bola tá najšťastnejšia žena na svete. Doplnky, ktoré pre mňa kúpil stáli veľa. Ale ja som bola ďaleko. Predstavovala som si, že si beriem Edwarda. Že s Alice, Esme a Rose trávime hodiny vyberaním šatov. Že mám svoje zlaté oči a, že hodiny hľadím do tých najkrajších očí na svete. Že poviem svoje áno niekomu koho milujem. Že som doma.
Sedela som sama vo svojej izbe pred zrkadlom. Vlasy som mala natočené, vypnuté hore. Oči mi svietili. Tá krv v nich. Radšej som sa obrátila a išla si pre šaty. Natiahla som si ich a snažila som sa zapnúť si zips na nich. Odrazu mi ho však niekto zapol. Bol to len Matt.
"Láska všetko je pripravené, za hodinu začneme."
"Dobre."
Znova odišiel a ja ja som zostala sama. Pripla som si svoj prívesok, natiahla prsteň, dala si náušnice a nakoniec som si stiahla Edwardov prsteň dole a natiahla som si Mattov. Edwardov som chvíľu sledovala. Potom som si rozopla retiazku a natiahla som si ho na ňu. Skryla som ho pod prívesok a rukou som si ho prikryla. Zatvorila oči a myslela som na neho.
…
"Kedy sa to chystáš urobiť?"
"Kedy sa to chystáš urobiť?"
"Čakáme na správny čas. Neboj sa. Príde."
…
…
Myšlienky na neho boli také prekrásne. Také šťastné. Plné lásky a porozumenia. Bolo to zvláštne myslieť na niekoho koho milujete predtým ako si vezmete niekoho iného. Niekoho koho nemilujete. Možno sa to zmení ale pochybujem. Nikdy neprestanem milovať Edwarda. Aj keď mi povie, že ma nemiluje on. Aj tak ho vždy budem milovať.
"Počuješ ma? Navždy v mojom srdci, navždy v mojej mysli." Zašepkala som. Aj keď tom možno nepočul vedela som, že to cítil.
"Je čas Bells."
"Matt? Prečo si ma vlastne chceš vziať?"
"Bude ti stačiť ak ti poviem, že si veľmi vzácna. A samozrejme mám ťa rád nie?"
"Vzácna?"
"Všetko sa dozvieš v čas. Neboj sa. Ale teraz nás čaká naša budúcnosť. Poď." Natiahol ruku za mnou. Znova to robí. Snaží sa ma oklamať. Svojím správaním, milotou a predstieranou láskou. Ale podala som mu ruku. Akonáhle sa naše ruky dotkli bolo aj po tej malej iskričke nádeje. Nádeje, ktorá aj tak pretrvala. Aj po tom čo som urobila.
"Počkaj!"
Vtrhla som ešte do izby a nasadila som si hnedé šošovky. Také aké som mala kým som nebola upír. Usmial sa na mňa a potom sme vyšli. Viedol ma do hradnej kaplnky. Predo mnou bol chodníček vysypaný ružami. Krvavými ružami. Na oltári stála karafa na víno a dva poháre. Ale nebolo to víno čo spočívalo s jej vnúti. Tú krv som cítila.
"Prepáč ale ten kňaz príliš dobre voňal. Tak som si vybavil licenciu…"
Postavili sme sa oproti sebe.
"Prejdeme na hlavnú časť áno? Takže áno beriem si ťa. Bla bla bla…. A teraz Isabella Marie Swanová berieš si mňa Matta Liona za svojho právoplatného manžela a budeš mi verná? Milovať ma do konca existencie? Splníš mi každé prianie?"
Bola som ticho. Rozmýšľala som. Čakala som možno na zázrak. Na niečo čo by am vykúpilo.
"Bella?"
"Ja…ja…"
"BELLA! Nie!"
Do kaplnky vtrhli dve postavy. A boli to…

%20%E2%80%93%20okraj.png)




