Epilóg
Alice bola už pripravená.
V jednej ruke držala hrebeň, druhej šaty. Vedľa nej stála Rose
a v ruke držala kufrík s líčidlami. Obidve sa usmievali od ucha
k uchu. Tak popravisko čaká. Povzdychla som si a vystúpila. Edward sa
na mňa skúmavo pozrel a ja som sa len naňho chabo usmiala. Mala by som
lepšie zakrývať svoje pocity. Ach jaaaj, ide sa na to.
Ani som nevnímala.
V jednej ruke držala hrebeň, druhej šaty. Vedľa nej stála Rose
a v ruke držala kufrík s líčidlami. Obidve sa usmievali od ucha
k uchu. Tak popravisko čaká. Povzdychla som si a vystúpila. Edward sa
na mňa skúmavo pozrel a ja som sa len naňho chabo usmiala. Mala by som
lepšie zakrývať svoje pocity. Ach jaaaj, ide sa na to.
Ani som nevnímala.
Ucítila
som okolo pása ruky a na krku lahodný dych. Zastenala som.
Prišli sme pri dvere kde
stála Alice a Rose.
"Heeeej. Vy dve hrdličky toto
si nechajte na svadobnú noc." Spiklenecky obe na mňa mrkli. Pretočila som oči
a uchichtla som sa. Otočila som sa v Edwardovej náruči a pobozkala
ho kde som dočiahla. Edward sa len smial mojim reakciám. Keby tu bol Emmett tak
ten sa váľa po zemi od smiechu. Vyzerala som ako malé dieťa, ktoré nechce ísť
preč od svojej hračky, ale v mojom prípade to bol môj anjel, môj muž.
Alice ma zobrala za ruku a ťahala ma hore schodmi. Na protest som
zavrčala. Obe sa zasmiali a povedali: "Buď dobrá." Odula som sa a posadila
sa na stoličku, ktorá bola v izbe. Predo mnou bol 3-krát väčší pult.
Ohromene som vykríkla. Pozreli sa na mňa a ja som len očami zaznačila čo
to má znamenať. Ako inak nevšímali si ma a začali si robiť so mňa barbinu.
Ťahali ma zo všetkých strán. Zase. Rose mi behala po tvári a líčila ma.
Sedela som tam snáď hodiny.
Ale nie. Mali to spravené za 1 hodinu. Síce aj to je veľa. Čakala som
a čakala....
Alice má celú pripravovala.
Myslím, že ona bola viac nervózna ako ja. Asi preto, že som ani nevnímala, že
sa vydávam.
Sedela som na stoličke
a rozmýšľala kde sa môj večný život až dostal. Za hranice vecí
o ktorých som veľmi dlho nevedela.
"Neseď tak meravo. Toto je
tvoj najšťastnejší okamih," karhala ma Esme keď vošla do izby. V mnohých
ohľadoch som ju brala ako svoju vlastnú matku. Vedela pochopiť. Mala ten
správny súcit pre všetko a všetkých v okolí.
"No poď. Už je čas. Carlise
ťa čaká vonku za dvermi," chytila ma za ruku. Postavila som sa a zamierila
k dverám. Otvorila som ich. Za nimi stála Carlise v obleku.
"Môžeme?" opýtal sa ma.
Prikývla som. Chytil ma za ruku. Dole začala hrať hudba. Prv išla Alice, Rose
a dokonca aj Samathna. Dala som si od nej všetko do podrobna vysvetliť. Až
teraz som to pochopila. Teraz sa ozval znak pre nás, aby sme išli.
"Prosím pevne ma drž,"
poprosila som Carlise. Cítila som trochu ako zosilil stisk. Prešli sme jeden
schod, druhý, tretí.... až som stúpila na ten posledný. Porozhliadla som sa
okolo seba. Ale mala som oči len pre jednu jedinú osobu, čo stála pod
baldachýnom kvetov z ľalie.
Snažila som sa ísť
v rytme hudby, ale išlo to veľmi ťažko.
Konečne som podišla
k oltáru. Carlise podal moju ruku Edwadovi. Gesto staré asi ako Carlise
(cca 403 rokov).
"Zišli sme sa tu, aby sme
spojili tento nádherný pár," začal kňaz alias Emmett. "Teraz k veci
nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Ty Isabella Marie Swan Thomson berieš si tu
prítomného Edward Antonyho Masena Cullena?" opýtal sa ma kňaz.
"Áno," odpovedala som bez
rozmýšľania.
"Dobre. A ty Edward
Antony Masen Cullen berieš si tu prítomnú Isabellu Marie Swan Thomson?" opýtal
sa Em Edward.
"Áno."
"Týmto vás vyhlasujem za
právoplatných manželov. Môžete sa pobozkať," pobozkali sme sa. Presnejšie sa na
seba vrhli.
"Ehm, pobozkať nie zjesť,"
dodal Em.
Odtrhli sme sa od seba. Pár ľudí/ upírov sa
zasmialo. Začali nám gratulovať.
Prvý tanec sme mali my.
Prekvapivo sme ani jeden druhému nepošliapali nohy.
"Ako sa ti to páči pani
Cullenová?" opýtal sa ma Edward keď sme sa asi po 6 tancoch dostali opäť
k sebe.
"Budem si musieť na to zvykať
pán Cullen," odpovedala som mu a vzápätí sa pobozkali. Okolo sa
rozozvučali fotoaparáty.
"Poď, niekam na chvíľu
vypadneme," pošepkal mi môj manžel do ucha. Chytil ma za ruku. Zmizli sme hneď
za prvými stromami.
"Veľmi veľa vecí sa zmenilo.
Všimla si to aj ty?" zahľadel sa mi do očí a potom ponad moju hlavu.
"Áno máš úplnú pravdu.
Napríklad to, že som s tebou stála pred oltárom. Je to veľmi odlišné,"
pristúpila som bližšie k nemu.
"Veľmi odlišné," tento krát
pristúpil bližšie on.
"Milujem ťa," stihol povedať
než sa jeho pery dotkli mojich.
Nakoniec všetko dobre
dopadlo. Veľa veci som získala no ale aj nejaké tie stratila. Nie vždy môžeme
mať všetko. Tak ako som bola v minulosti strážny anjel zverencov, ktorých
som dostala. Teraz budem strážnym anjelom svojho manžela a rodiny.
Alex a Samantha sa dali
po čase dohromady. Neskôr sa aj vzali. Em a Rose sa podarilo usporiadať
svadbu bez toho, aby im to niekto iní pokazil.
Angelu Weberovú, môjho
zverenca, som stretla v obchode, keď sme kupovali nábytok do nášho nového
domu, ktorý nám postavila Esme. Všetko som Angele porozprávala. Veľmi rýchlo to
pochopila. Povedala som jej pravdu koľko mám v skutočnosti rokov.
"Nevyzeráš na to,"
poznamenala v strede rozhovoru. Rozosmiala som sa.
"My sme nesmrteľní," povedala
som jej s úsmevom.
"A Edward?"
"To je iná kategória."
"Nechápem ťa moc dobre."
"Myslím, teda viem, že keby
ti poviem pravdu nebudeš moc šťastná, že počuješ ten názov. Vážne chceš to
počuť?" opýtala som sa.
Iba prikývla. "Upír. Edward
je upír," vytreštila oči na mňa.
"U-upír," zakoktala sa.
"Áno. Aj ja som. Ale to je
veľmi dlhý príbeh. Niekedy ti ho poviem. Teda ak budeš chcieť, aby sme boli
ešte kamarátky. Ak nie, ja to pochopím."
"A ty mi nechceš vysať krv?"
opýtala sa a cúvla odo mňa o krok ďalej.
"Nie neboj. Svoj rok po
túžení krvi som už dávno prešla. Ale ako medzi upírmi sa moja a Edwardova
rodina živí krvou zvierat. Hnusí sa nám zabíjať ľudí. Keby si sa pri mne
porezala tak mi to nevadí dokážem byť imúnna proti nej- ale keby si to pri
niekom inom spravila tak ti môžem zaručiť byť by si bola ako ja alebo mŕtva,
väčšinou sa stane tá druhá možnosť," vysvetlila som jej časť nášho života.
"Aha. No vieš zľakla som sa.
A kto by aj nie keď si myslíte, že také niečo neexistuje. Alebo je to iba
knihách a filmoch."
"Poď už Bella,"
počula som z vedľajšieho obchodu Edwarda.
"Už musím ísť."
"Ale veď nikto tu nie je. Tak
ako to môžeš vedieť," zatvárila sa Angela nechápavo.
"To je na dlhšie. Tu je moja
adresa," podala som jej kúsok papierika s adresou ešte starého domu.
"Nemusím sa báť. My ťa
nezjeme," zhrozene na mňa pozrela.
"Nie tak ako ty myslíš. Ak
chceš pošlem všetkých preč, aby si sa nebála tak veľmi. Dobre?"
"OK. Len neviem či budem mať
kedy prísť. Dám ti vedieť."
"Kde si toľko,"
kričal už Edward.
"Tak tu si," ozvalo sa mi pri
uchu. "Ahoj Angela. Veľmi ma teší. Bella mali by sme ísť už. Sme volala kde sme
toľko. Em sa nudí, že nemá čo búrať a stavať. Totiž LEGO už rozmlátil.
Robí ako malý."
"OK. Angela budem musieť ísť
inak Emmetta nezastavíme. Staviame totiž dom. Tak u nás si vítaná. Ahoj
zatiaľ," rozlúčila som sa s ňou a ešte jej na rozlúčku zakývala.
"Ahoj," spamätala sa.
A tak sme stretli veľa
iných ľudí. A čo si myslíte o Angele? Nabrala tú odvahu vstúpiť do
domu plného upírov? Síce som jej sľúbila, že ich pošlem preč, ale nespravila
som to. Teda jediný Edward ostal, ale bol v inej miestnosti. Bola celkom
zaskočená, keď sa objavil v izbe.
som okolo pása ruky a na krku lahodný dych. Zastenala som.
Prišli sme pri dvere kde
stála Alice a Rose.
"Heeeej. Vy dve hrdličky toto
si nechajte na svadobnú noc." Spiklenecky obe na mňa mrkli. Pretočila som oči
a uchichtla som sa. Otočila som sa v Edwardovej náruči a pobozkala
ho kde som dočiahla. Edward sa len smial mojim reakciám. Keby tu bol Emmett tak
ten sa váľa po zemi od smiechu. Vyzerala som ako malé dieťa, ktoré nechce ísť
preč od svojej hračky, ale v mojom prípade to bol môj anjel, môj muž.
Alice ma zobrala za ruku a ťahala ma hore schodmi. Na protest som
zavrčala. Obe sa zasmiali a povedali: "Buď dobrá." Odula som sa a posadila
sa na stoličku, ktorá bola v izbe. Predo mnou bol 3-krát väčší pult.
Ohromene som vykríkla. Pozreli sa na mňa a ja som len očami zaznačila čo
to má znamenať. Ako inak nevšímali si ma a začali si robiť so mňa barbinu.
Ťahali ma zo všetkých strán. Zase. Rose mi behala po tvári a líčila ma.
Sedela som tam snáď hodiny.
Ale nie. Mali to spravené za 1 hodinu. Síce aj to je veľa. Čakala som
a čakala....
Alice má celú pripravovala.
Myslím, že ona bola viac nervózna ako ja. Asi preto, že som ani nevnímala, že
sa vydávam.
Sedela som na stoličke
a rozmýšľala kde sa môj večný život až dostal. Za hranice vecí
o ktorých som veľmi dlho nevedela.
"Neseď tak meravo. Toto je
tvoj najšťastnejší okamih," karhala ma Esme keď vošla do izby. V mnohých
ohľadoch som ju brala ako svoju vlastnú matku. Vedela pochopiť. Mala ten
správny súcit pre všetko a všetkých v okolí.
"No poď. Už je čas. Carlise
ťa čaká vonku za dvermi," chytila ma za ruku. Postavila som sa a zamierila
k dverám. Otvorila som ich. Za nimi stála Carlise v obleku.
"Môžeme?" opýtal sa ma.
Prikývla som. Chytil ma za ruku. Dole začala hrať hudba. Prv išla Alice, Rose
a dokonca aj Samathna. Dala som si od nej všetko do podrobna vysvetliť. Až
teraz som to pochopila. Teraz sa ozval znak pre nás, aby sme išli.
"Prosím pevne ma drž,"
poprosila som Carlise. Cítila som trochu ako zosilil stisk. Prešli sme jeden
schod, druhý, tretí.... až som stúpila na ten posledný. Porozhliadla som sa
okolo seba. Ale mala som oči len pre jednu jedinú osobu, čo stála pod
baldachýnom kvetov z ľalie.
Snažila som sa ísť
v rytme hudby, ale išlo to veľmi ťažko.
Konečne som podišla
k oltáru. Carlise podal moju ruku Edwadovi. Gesto staré asi ako Carlise
(cca 403 rokov).
"Zišli sme sa tu, aby sme
spojili tento nádherný pár," začal kňaz alias Emmett. "Teraz k veci
nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Ty Isabella Marie Swan Thomson berieš si tu
prítomného Edward Antonyho Masena Cullena?" opýtal sa ma kňaz.
"Áno," odpovedala som bez
rozmýšľania.
"Dobre. A ty Edward
Antony Masen Cullen berieš si tu prítomnú Isabellu Marie Swan Thomson?" opýtal
sa Em Edward.
"Áno."
"Týmto vás vyhlasujem za
právoplatných manželov. Môžete sa pobozkať," pobozkali sme sa. Presnejšie sa na
seba vrhli.
"Ehm, pobozkať nie zjesť,"
dodal Em.
Odtrhli sme sa od seba. Pár ľudí/ upírov sa
zasmialo. Začali nám gratulovať.
Prvý tanec sme mali my.
Prekvapivo sme ani jeden druhému nepošliapali nohy.
"Ako sa ti to páči pani
Cullenová?" opýtal sa ma Edward keď sme sa asi po 6 tancoch dostali opäť
k sebe.
"Budem si musieť na to zvykať
pán Cullen," odpovedala som mu a vzápätí sa pobozkali. Okolo sa
rozozvučali fotoaparáty.
"Poď, niekam na chvíľu
vypadneme," pošepkal mi môj manžel do ucha. Chytil ma za ruku. Zmizli sme hneď
za prvými stromami.
"Veľmi veľa vecí sa zmenilo.
Všimla si to aj ty?" zahľadel sa mi do očí a potom ponad moju hlavu.
"Áno máš úplnú pravdu.
Napríklad to, že som s tebou stála pred oltárom. Je to veľmi odlišné,"
pristúpila som bližšie k nemu.
"Veľmi odlišné," tento krát
pristúpil bližšie on.
"Milujem ťa," stihol povedať
než sa jeho pery dotkli mojich.
Nakoniec všetko dobre
dopadlo. Veľa veci som získala no ale aj nejaké tie stratila. Nie vždy môžeme
mať všetko. Tak ako som bola v minulosti strážny anjel zverencov, ktorých
som dostala. Teraz budem strážnym anjelom svojho manžela a rodiny.
Alex a Samantha sa dali
po čase dohromady. Neskôr sa aj vzali. Em a Rose sa podarilo usporiadať
svadbu bez toho, aby im to niekto iní pokazil.
Angelu Weberovú, môjho
zverenca, som stretla v obchode, keď sme kupovali nábytok do nášho nového
domu, ktorý nám postavila Esme. Všetko som Angele porozprávala. Veľmi rýchlo to
pochopila. Povedala som jej pravdu koľko mám v skutočnosti rokov.
"Nevyzeráš na to,"
poznamenala v strede rozhovoru. Rozosmiala som sa.
"My sme nesmrteľní," povedala
som jej s úsmevom.
"A Edward?"
"To je iná kategória."
"Nechápem ťa moc dobre."
"Myslím, teda viem, že keby
ti poviem pravdu nebudeš moc šťastná, že počuješ ten názov. Vážne chceš to
počuť?" opýtala som sa.
Iba prikývla. "Upír. Edward
je upír," vytreštila oči na mňa.
"U-upír," zakoktala sa.
"Áno. Aj ja som. Ale to je
veľmi dlhý príbeh. Niekedy ti ho poviem. Teda ak budeš chcieť, aby sme boli
ešte kamarátky. Ak nie, ja to pochopím."
"A ty mi nechceš vysať krv?"
opýtala sa a cúvla odo mňa o krok ďalej.
"Nie neboj. Svoj rok po
túžení krvi som už dávno prešla. Ale ako medzi upírmi sa moja a Edwardova
rodina živí krvou zvierat. Hnusí sa nám zabíjať ľudí. Keby si sa pri mne
porezala tak mi to nevadí dokážem byť imúnna proti nej- ale keby si to pri
niekom inom spravila tak ti môžem zaručiť byť by si bola ako ja alebo mŕtva,
väčšinou sa stane tá druhá možnosť," vysvetlila som jej časť nášho života.
"Aha. No vieš zľakla som sa.
A kto by aj nie keď si myslíte, že také niečo neexistuje. Alebo je to iba
knihách a filmoch."
"Poď už Bella,"
počula som z vedľajšieho obchodu Edwarda.
"Už musím ísť."
"Ale veď nikto tu nie je. Tak
ako to môžeš vedieť," zatvárila sa Angela nechápavo.
"To je na dlhšie. Tu je moja
adresa," podala som jej kúsok papierika s adresou ešte starého domu.
"Nemusím sa báť. My ťa
nezjeme," zhrozene na mňa pozrela.
"Nie tak ako ty myslíš. Ak
chceš pošlem všetkých preč, aby si sa nebála tak veľmi. Dobre?"
"OK. Len neviem či budem mať
kedy prísť. Dám ti vedieť."
"Kde si toľko,"
kričal už Edward.
"Tak tu si," ozvalo sa mi pri
uchu. "Ahoj Angela. Veľmi ma teší. Bella mali by sme ísť už. Sme volala kde sme
toľko. Em sa nudí, že nemá čo búrať a stavať. Totiž LEGO už rozmlátil.
Robí ako malý."
"OK. Angela budem musieť ísť
inak Emmetta nezastavíme. Staviame totiž dom. Tak u nás si vítaná. Ahoj
zatiaľ," rozlúčila som sa s ňou a ešte jej na rozlúčku zakývala.
"Ahoj," spamätala sa.
A tak sme stretli veľa
iných ľudí. A čo si myslíte o Angele? Nabrala tú odvahu vstúpiť do
domu plného upírov? Síce som jej sľúbila, že ich pošlem preč, ale nespravila
som to. Teda jediný Edward ostal, ale bol v inej miestnosti. Bola celkom
zaskočená, keď sa objavil v izbe.

%20%E2%80%93%20okraj.png)




