close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

8. Zmena plánov

25. srpna 2009 v 14:02 | ewikk |  Skúška osudu/ by Niki Lillian Evenson
8. Zmena plánov


"Bella?" Jessica mi zamávala rukou pred tvárou. "Už sme tu."
Zahmlený pohľad sa mi postupne vyjasnil. Cez otvorené dvere auta sa mi naskytol výhľad na akúsi budovu, zrejme nákupné centrum a na kopu snehu, ktorým bol zavalený celý chodník.

Keď som vystúpila, nohy sa mi doň zaborili takmer po kolená.
"Stalo sa ti niečo? Celú cestu si bola akosi ticho." Spýtala sa ma Angela, keď si všimla, že Jessica už zamierila k nákupnému centru.
"Nič. Len som sa zamyslela." Odvetila som jej s úsmevom a spoločne sme sa začali brodiť snehom až k veľkým skleneným dverám.
Vnútri bolo príjemne, budova teraz vyzerala ešte väčšia ako z vonku. Bolo tu množstvo butikov a kaviarní, z ktorých vychádzala hudba. Zvedavo som sa obzerala okolo seba. Už dávno som nebola v nákupom centre.
Keď som si po chvíli všimla, že Jessica a Angela kamsi zmizli, spanikárila som. Srdce mi od úzkosti silno zovrelo. Toto nebolo dobré znamenie. Hneď na začiatku výletu sa dostanem do problémov, to sa môže stať len mne. Spomenula som si na Edwardove slová. Vzdorovito som pohodila hlavou. Nie, nemôžem mu dať za pravdu. Plány sa zmenili. Ja sa z toho dostanem. Veď sa nič nestalo. NIČ. Celkom nič. LEN SOM SA STRATILA.
Nakoniec som usúdila, že najlepšie by bolo, keby som sa trochu poprechádzala. Nakoniec prečo nie. Možno budem mať šťastie a nájdem ich. Čosi vo mne mi však hovorilo, že to tak nebude. Aj napriek tomu som sa vydala pozdĺž dlhej chodby a nazrela do každého butiku so šatami. Bezúspešne.
Po hodine neustáleho chodenia som si konečne sadla na lavičku pred obchod s hudbou. Zamyslene som si prezrela názvy cédečok vo výklade. Niektoré z nich ma zaujali natoľko, že som sa odhodlala vojsť dnu.
Okamžite som zamierila k regálu, kde boli vystavené cédečká mojich obľúbených interprétov. Tie, ktoré ma zaujali, som aj vytiahla a preštudovala názvy pesničiek. Nakoniec som si vybrala tri najlepšie a zamierila k pultu, aby som ich vyplatila. Predavačka mi ich zabalila do sáčka a podala do ruky.
V tej istej chvíli, ktosi vošiel do obchodu. Zachytila som to periférnym videním, pretože tie kroky boli príliš tiché nielen pre ľudské, ale aj pre moje uši. Okamžite som vedela, že to musí byť niekto z Cullenovcov. Iní upíri tu predsa nežijú.
Otočila som sa a tak sa ocitla zoči voči malej čiernovláske. Milo sa na mňa usmievala a nejavila žiadne známky nenávisti, ktoré som si všimla zo strany jej súrodencov.
"Ahoj." Ozval sa spevavý sopránový hlások. Sáčok s cédečkami som si pritiahla na brucho a oblapila ho rukami v akomsi obrannom postoji.
"Ehm, ahoj." Odvetila som jej rozpačito a v duchu zvažovala, či mám odísť alebo ostať. Nakoniec som sa rozhodla pre prvú variantu.
"Vidím, že si si tu kúpila nejaké cédečká." Ozvala sa znova a tak prerušila môj únikový manéver.
"No, áno. Nutne som si potrebovala doplniť svoju zbierku. Staré cédečká, čo mám doma, sú už dosť prepočúvané." Odvetila som jej a nesmelo opätovala úsmev.
"Aha. A čo počúvaš?" spýtala sa so záujmom a ukázala na sáčok, ktorý som zvierala. Aj ja som sa pozrela tým smerom.
"Z každého trošku." Priznala som. "Najradšej mám asi klasiku, pretože sa pri nej dá dobre relaxovať." Alice nadšene zatlieskala.
"Tak to máš potom s Edwardom veľa spoločného." Pri jeho mene mi úsmev z tváre zmizol. Ešte stále som sa naňho tak trošku hnevala. Alice však o tom nemohla vedieť, nemohla som ju predsa viniť za činy jej nevychovaného brata.
"A ty?" spýtala som sa. Alice si ma prekvapene prezrela, no úsmev z tváre jej nezmizol. Zrejme čakala inú reakciu.
"Ja mám rada modernejšie veci. Pop, RnB, občas aj niečo rockové alebo tanečné ... Ozaj, nevieš náhodou, kde tu niečo také nájdem? Ak máš čas, mohla by si mi aj poradiť..." oči jej zasvietili v očakávaní.
"Myslím, že to bude tam, napravo." Ukázala som určeným smerom. "Ale nie som si istá. Som tu po prvýkrát." Rýchlo som dodala. Alice sa pootočila a odcupitala k veľkému regálu. So sklonenou hlavou som ju nasledovala. Bolo by nevychované, keby som teraz zdrhla, aj keď som mala sto chutí to urobiť. Postavila som sa k nej a mlčala. Nevedela som, čo mám hovoriť. O to som sa však nemusela obávať, o všetko sa postarala Alice.
"A to si sa tu vybrala sama?" spýtala sa ma neveriacky, zatiaľ čo si pozorne prezerala cédečká.
"Nie...." zakoktala som sa. Nechcela som pokračovať, pretože ak sa o tomto dozvie Edward, tak sa len utvrdí v tom, čo mi povedal. A to nemôžem dopustiť.
"Som tu s Jessicou a Angelou." Dokončila som napokon.
"Vážne? Ako to, že nie si s nimi, ale tu?" dožadovala sa odpovede alebo zo mňa jednoducho chcela vytiahnuť pravdu. Možno jej už Edward o mne rozprával. Podliak jeden. Keď za toto môže on, tak mu to poriadne vytmavím.
"No, vlastne, akurát som sa chystala." Odvetila som nepresvedčivo a zdráhavo sa pohla smerom k dverám. Alice ma nasledovala. Zrejme zbaviť sa jej nebude až také ľahké ako by sa na prvý pohľad zdalo byť.
"Takže, kam ideme?" spýtala sa ma, keď som zaváhala, ktorou z uličiek sa mám vydať.
"Dohodli sme sa, že sa stretneme v obchode so spoločenskými šatami." Zaklamala som jej bez zaváhania. Asi mi na to neskočila, pretože si ma podozrievavo premerala pohľadom. A možno sa mi to len zdalo.
"Chystáš sa na ples?" vyzvedala ďalej.
"No vlastne, pôvodne som to nemala v úmysle...." začala som, no Alice mi skočila do reči.
"Prečo nie?" položila mi ďalšiu otázku. Vzdychla som si. Dookola tá istá otázka. Už mi to poriadne začínalo liezť na nervy. To sa ľudia nevedeli nič iné pýtať, iba prečo nechcem ísť na ples? Áno, hovorím v prítomnom čase, pretože ja tam stále NECHCEM ísť. Bola hlúposť, že som s niečím takým súhlasila.
"Vieš ja....netancujem." Ani neviem prečo som jej povedala pravdu. Alice sa tomu úprimne začudovala.
"Neverím. Každé dievča rado tancuje. Ja napríklad tancovanie zbožňujem." Mala som nutkanie povedať jej- "Ale ja nie som ty, Alice." Radšej som si to však rozmyslela.
"Pre mňa je to skôr utrpenie. Zrejme som nedostala do vienka koordináciu medzi očami a pohybom. Pri každom pokuse o niečo podobné ako je tancovanie spôsobím len katastrofu." Keď som jej povedala celú pravdu, akosi zvláštne mi odľahlo. Doteraz som to dusila v sebe, ale teraz, keď sa to dostalo na povrch odpadol mi kameň zo srdca.
"Podľa mňa je to skôr o tom, kto ťa vedie." Nesúhlasila so mnou. "Máš už partnera?" opýtala sa ma so zvláštnym ohníčkom v očiach, akoby niečo zamýšľala.
"Nie." Záporne som pokrútila hlavou.
"Super." Usmiala sa na mňa šťastne. "Ani Edward nemá partnerku. Mohli by ste ísť spolu. Budete perfektný pár. Nenájdeš lepšieho tanečníka." Žmurkla na mňa. Zrejme ma stoj, čo stoj chcela dať dokopy so svojím úžasným bratom.
"Radšej pôjdem sama." Stála som si za tým, čo som si na začiatku predsavzala- žiadne tancovanie. To znamená, žiaden partner. A keby som sa aj rozhodla inak, Edward by bol ten posledný, s kým by som išla. Ani on by so mnou určite nechcel ísť. Veď kto by chcel ísť na ples s NEMOŽNOU?
"Hneváš sa na neho?" opýtala sa ma bez okolkov a pohľadom sa mi vpíjala do očí. Bolo nemožné uhnúť. Hoci nado mnou nemala takú moc ako jej brat, skoro som zabudla na čo sa ma pýtala.
"Áno." Odvetila som stručne.
"Nič viac mi k tomu nepovieš? Čo ti ten nevychovanec urobil? Mám mu to vytmaviť?" zavalila ma otázkami.
"To nebude potrebné." Odvetila som rozpačito. Aj keby mu malá príučka asi bodla, pomyslela som si. "Myslím, že by som už mala ísť. Je dosť neskoro. Budú ma hľadať." Vysvetlila som jej a vykročila do jednej z uličiek. Studená malá rúčka ma však zastavila.
"Počkaj. Ideš zle. Tam sú sklady." Skrývala v sebe smiech.
"Aha." Začervenala som sa.
"Zdá sa mi, že som tvoje kamarátky videla niekde tam." Ukázala tenkým prstom presne opačným smerom ako som išla. Pozrela som sa tam. Ulička bola preplnená ľuďmi. Zúfalo som sa otočila smerom k Alice. "Ak chceš, môžem ti ukázať, kde." Navrhla mi. Vďačne som sa na ňu usmiala.
"Ďakujem." Pohli sme sa vpred. Museli sme ísť za sebou a pretláčať sa davom. Alice sa pohybovala ladne a svižne sa prešmykovala pomedzi ľudí. So mnou to už bolo horšie. V úsilí udržať sa čo najbližšie za Alice som párkrát zakopla, podotýkam o rovnú dlážku. Zrejme to, že som vlkolak, nemalo pre mňa žiadnu výhodu. Bola som rovnako nemotorná a nešikovná ako keď som bola človek.
"Tak a sme tu." Vyhlásila neochvejne Alice. Z obchodu, pred ktorým sme práve stáli vychádzali Jessica a Angela a v ruke držali veľké tašky, zrejme s novými šatami na ples. Keď si ma všimli, okamžite ku mne pribehli.
"Bella. Kde si bola? Báli sme sa o teba, keď si sa nám stratila." Vychrlila na mňa Jessica. Zahanbene som sklopila oči, aby som sa nemusela pozrieť na Alice, ktorá teraz zistila, že som jej klamala.
"No...keď som zistila, že ste kamsi zmizli....išla som vás hľadať. Po ceste som sa zastavila v obchode s hudbou." Zdvihla som v ruke sáčok s cédečkami. "A tam som stretla aj Alice."
"Ahoj." Vykročila z úzadia a usmiala sa na Jessicu aj Angelu. Tie akoby onemeli. Zrejme neboli zvyknuté na to, že sa s nimi niektorý Cullen rozpráva. A možno ich len šokovala, pretože si ju nevšimli. Ťažko povedať, čo za tým bolo. Cullenovci sú samé prekvapenie.
"A-ahoj." Vykoktali neisto. "Bella, prepáč, že sme na teba s nakupovaním nepočkali, ale je už neskoro. Musíme ísť naspäť." ospravedlňovala sa Angela.
"Nevadí. Šaty si kúpim nabudúce." Otočila som sa, že sa rozlúčim z Alice.
"To neprichádza do úvahy." Vložila sa do toho Alice.
"Ale..." protestovala som.
"Žiadne ale. Ja s tebou pôjdem vybrať nejaké pekné šaty... A o odvoz sa nemusíš báť." Dodala rýchlo, keď si všimla, že znova otváram ústa.
"Dobre." Rezignovala som.
"Tak sa maj, Bella." Zakývala mi Angela. "Zajtra v škole." Veľavýznamne na mňa žmurkla Jessica.
"Čavte." Zakývala som im späť.
Potom sme spolu s Alice vošli do obchodu. Trvalo nám skoro dve hodiny, než sme našli vhodné šaty- teda skôr Alice než mne. Ja som sa väčšinou len pozerala. Alice sa v takýchto veciach zrejme vyznala a v obchode sa cítila ako ryba vo vode.
Šaty, ktoré som si nakoniec kúpila boli tmavomodré, vyrobené z ľahkého mušelínu. Vpredu mali výstrih do V a vzadu som mala odhalený chrbát až pod lopatky. Sukňa bola ľahká a splývala až po zem. Celé boli zdobené jemnými korálkami. Boli perfektné.
"V týchto šatách sa za tebou otočí každý chalan na škole." Polichotila mi Alice, keď sme vychádzali z obchodu. Líca som mala červené od vzrušenia a veselo som sa na ňu usmievala. Pri nej bolo také jednoduché byť sama sebou.
"To si nemyslím." Zasmiala som sa.
"Stavíme sa?" aj ona sa zasmiala akoby nejakému súkromnému vtipu. Spoločne sme vyšli na zadné parkovisko.
"Dobre. O čo?" súhlasila som. Bola som si taká istá sama sebou, že som bola ochotná súhlasiť s hocičím. Veď nie som ničím výnimočná, dokonca ani pekná...
"Ak vyhrám ja, pôjdeš na rande s Edwardom. Ak ty, čo je dosť málo pravdepodobné, môžeš žiadať, čo len chceš." Navrhla.
"Platí." Úsmev na tvári mi zamrzol, keď som si ani nie pár metrov od nás všimla strieborné volvo. Nahnevane som sa pozrela na Alice. "Myslela som si, že si tu sama...?" Pokrčila plecami a nastúpila na strane spolujazdca. Váhavo som sa postavila k zadným dverám....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 25. srpna 2009 v 20:29 | Reagovat

wow..kdy bude další díl?..se těším..=D

2 AliceCullen AliceCullen | 25. srpna 2009 v 23:11 | Reagovat

pokracko :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.