close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

13: Hra, koniec... polčas

25. srpna 2009 v 14:01 | ewikk |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
13. Hra, koniec... polčas

Najprv sa to malo volať inak ale myslím že tento názov sa sem hodí viac. No... trvalo mi to dlho lebo som si to chcela premyslieť ale zistila som že keď začnem písať... nápady prídu samé. Takže snáď sa vám bude páčiť.. Bella balansuje medzi dvoma svetmi a nevie kam patrí... rozhodne sa správne ?Ďakujem za vaše komentáre, veľmi mi pomohli. . Prosím napíšte čo si o tom myslíte




Klop, klop, klop, klop... kedy to už konečne bude? Nemám na to večnosť... už tak by som mala byť na ceste do školy. Ďalšie klop, klop, klop...
" Budeš klopať tými nechtami ešte dlho? Treští mi z toho hlava" zamrmlala
a ešte viac si pritlačila prsty na spánky. Konečne! Zelené svetielko sa rozsvietilo a ja som to okamžite strčila do toastovača. Otočila som sa usmiala nad tou bledou Taylor, ktorá ledva drží otvorené oči.
" Na" ukázala na krabicu s pizzou. Mierne som ju otvorila aby som skontrolovala teplotu. Bola akurát, taká vlažná... keď s ňou prišla pred polhodinou tak bola horúca.
" Wow, ty si mi asi prvá krát v živote niečo priniesla" šťuchla som do jedného trojuholníku a s prižmúrenými očami sa obrátila na Taylor. " je sviatok?" dodala som sarkasticky. Položila si hlavu na stôl a nahlas vzdychla. Bola to zmes vzdychu, zaúpenia a vzlyknutia " Takže nie" dodala som.
" Nevzdychaj, vieš že to nemôžem povedať otcovi. Dal by ti prednášku... a čo ťa to vlastne napadlo piť?" spýtala som sa a strčila si do pusy jeden kúsok pizze
" Je štvrtok. Ja to vydržím. Proste som bola s Jacobom v Port Angeles, potom sme išli k nemu lebo Billy bol nepamätám si kde, objednali sme pizze a k tomu sme potrebovali niečo napitie. Tak sme vypila dve fľaše vína a..."
" Prosím ťa nepokračuj, maj na pamäti že jem" sekla som ju. Nepotrebujem sa povracať. Mala šťastie že som ju kryla inak by dostala od Charlieho prednášku o alkohole a od Catherine o sexe. Zrazu sa jej oči rozšírili. Vyskočila na nohy a dobehla k toastovaču. Trochu sa z neho dymila. Ups.
" Mala by si to aspoň vybrať, keď si to nedáš" vybrala spálený toast a keďže bol horúci spadol na linku. Prestala som ju pozorovať a dala som
šunku z jedného kúsku preč.
" Au" počula som a obrátila k nej hlavu. Prezerala si nohu v ktorej sa lesklo biele sklo. Ajajaj.
" Ako sa sem dostalo sklo?" náhle mi preblesli hlavou spomienky ale pokrčila som ramenami. Asi by chcela dôvod mojej rozrušenosti a to ja nezvládnem. Nechápem ako to mohli tak rýchlo upratať, aj keď na jednu malú črepinku zrejme zabudli.
" Tak poď, nechaj to, mala si to mať ako obed" zavolala a obúvala si tenisky. Čudovala som sa ako sa vôbec môže predkloniť bez dávivého reflexu.
" Takže si bola u Jacoba Blacka celú noc?" sondovala som, ale veľmi ma to nezaujímalo.
" Áno a pôjde s nami do New Yorku" hlasno som sa rozkašľala lebo mi zabehol džús, ktorý som už chcela dať do tašky. Naštartovala a motor s tichým vrnením naskočil. Vyšli sme z príjazdovej cesty a ja som začala.
" Prosím? Na ten najlepší týždeň v New Yorku ide on ? Veď nepozná ani jednu značku a ani nie je gay, čo tam potom bude do pekla robiť?" zhrozila som sa že by som mala byť v blízkosti tých vraždiacich očí čo i len minútu, hlavne preto že to ja som bola objekt vraždy.
"Dior, Prada, Gucci, Versage, Chanel. Armani..." začala som jej vymenovávať a ona ma rukou zastavila.
" Samozrejme že nebude priamo na prehliadkach ale chcem ho tam"
" Ale chodíme každý rok spolu, je to dôležité" Pre nás. Je to náš rituál. Založila som si ruky na hrudi a zafučala.
" Fajn, uvidíme sa" zavrčala som keď zaparkovala a vystúpila som. Nemohla som veľmi dupotať, mláky boli naplnené vodou, no aj keď som sa snažila byť rozčúlená, vo vnútri som bola smutná...
Grrr... je to dôležité. A jeden krát za rok.
Každý rok na jar hodia ženy z New Yorku svoju bláznivú minulosť a módu za hlavu a zadívajú sa do budúcnosti. A tomu... sa hovorí týždeň módy.
A už vôbec som nemala náladu na pohľad protivného Edwarda Cullena. Zamierila som teda do budovy školy na občiansku. Na tejto hodine som bohužiaľ sedela s Claire Gilbertovou. Už dlho sa snažila o to aby som sedela pri ich stole aj keď neviem prečo keď je to asi najkrajšie dievča na škole.
V triede už sedela. Neprítomne sa hrala s gaštanovými vlasmi, ktoré boli mierne melírované s blond na končekoch jej
vlasov. Hneď ako ma zbadala sa usmiala sa a jej tmavo modré oči sa rozžiarili. Stále som celkom nepochopila prečo sa chce priateliť práve so mnou ale zrejme o to stála.
" Ahoj" zaspievala smerom ku mne a ja som sa posadila.
" Ahoj" pokúsila som sa o úsmev, no zdráhavý. Čo som o nej počula ma vlastne aj prekvapilo. Bola síce najkrajšia ale ak si predstavujete že vrtela so zadkom po chodbe a za ňou šli jej stúpenkyne, mýlite sa. Aj napriek svojej nesmiernej kráse bola plachá, ale na tejto škole mocná. A na tejto škole to bolo poriadne obrátené. Väčšinou by také dievča ako Claire bolo najlepšou kamarátkou mojej sestry. A práve táto myšlienka ma priviedla k nej a ja som sa zachmúrila. Pomaly ale isto sa od seba vzďaľujeme ako loď od prístavu a to ma dlhší čas trápilo. Zazvonilo a okažite prišiel učiteľ. Ešte lepšie som sa usadila a pozerala von oknom. Pri tom som snažila prísť na to ako zvládnem jeden dlhý týždeň s Jacobom Blackom. Vkrádal sa mi do hlavy celú hodinu. Na konci to však niekto prerušil.
" Edward Cullen na teba zíza" zašepkala mi do ucha Claire. Takmer som zabudla že Edward sedí cez uličku. Obrátila som k nemu hlavu ale on neuhol ani o milimeter. Pokojne mi hľadel do tváre ale ja som neustále musela myslieť na včerajšok. Ale tentoraz na jeho nečakanú návštevu u nás doma. Pri spomienke na tú krv som sa zachvela. Obrátila som dlaň akoby som sa chcela uistiť že sa to stalo.
Na ruke boli jasne vidieť rezné rany, ktoré sa mi začínali hojiť.
Zrazu som si všimla Edwarda, ktorý niečo držal ale než som sa stihla bližšie pozrieť pristál mi papierik na lavici.
Jeho úhľadným písmom tam stálo:

Môžeme sa porozprávať?

Okolo práve šiel učiteľ takže som si to zastrčila do zošita a v tej chvíli zazvonilo. Vystrelila som z nej a začala som utekať druhým smerom. Chodby boli naplnené študentmi, no vedela som o jednej ktorá určite plná nebola. Zahla som a ocitla som sa presne v nej. Vydýchla som pretože toto bola slepá ulička kam nikto nemal dôvod chodiť. Jednak bola na najodľahlejšej časti budovy a potom bola prázdna. Skrinky boli premiestnené na lepšie miesto.
Po pár minútach sa ozvalo zvonenie a ja som šťastne opustila túto strašidelnú časť. Na moje prekvapenie ma po fyzike nečakal Edward ale Taylor. Neisto a pomaly som prišla k nej a čakala. Nie dlho.
" Ty sa mi vyhýbaš?" znela jej otázka. Týmto ma ešte viac rozčúlila. Keď jej celý deň s tými indiánmi tak by si to nevšimla pretože aj tak som nestretávame.
" Nie"
" Si naštvaná" podotkla a dobehla ma.
" Ty si si to všimla!" usmiala som sa s dávkou sarkazmu.
" Prečo je také strašné že tam ide s nami?"
" Pretože tam chodíme spolu, každý rok. Nie sme skoro vôbec spolu"
" Ale to moja chyba nie je" zašomrala.
"Prosím?"
" Ty si celý deň s Cullenovcami a ja čo?!" Zastala som a otvorila skrinku.
" Žiarliš?"
" A ty?" Neodpovedala som, musela som sa snažiť aby som nezačala kričať.
" Vieš čo? Choď si tak s Jacobom Blackom, aj keď neviem na čo ti tam bude. Ó môže ti na dobrú noc tancovať okolo postele a predvádzať indiánsky tanec" treskla som celou silou do skrinky aby sa zavrela.
" Tebe vadí že chodím s indiánom?" Vážne si myslí že som rasista?
" Nie, mne vadí on" odpovedala som a zapichla prst do Jacoba Blacka, ktorý išiel pred nami aj so svojou partou domorodcov.
" A mne vadí že sa bavíš s Cullenovcami" zase som zastavila.
" Prečo? Oni ťa neprebodávajú očami pokaždé keď ideš okolo" to som trochu zvýšila hlas.
" Berie to ako zradu" vypleštila som oči.
" V živote som nepovedala že patrím do jeho partie"
" Ale ja áno, takže aj ty. Cullenovci u nich nemajú dobrú históriu" zamrmlala a dotkla sa môjho ramena. Práve vtedy sa okolo nás postavili decká z La Push.
" To si už aj ty taká primitívna. Viete čo? Nechajte ma na pokoji!"

Úplne som zabudla že mám hodinu s Edwardom. Myslela som že mi hlava vybuchne od zlosti. V mojom vnútri to kypelo, opakovala som snáď všetky nadávky ktoré som poznala. Na hodinu som prišla neskoro a to som si myslela že moja nálada nemôže byť horšia, omyl.
A tiež som si myslela že Edward na náš rozhovor zabudol, ďalší omyl. Keď som vyšla z triedy rýchlo ma chytil za lakeť a ťahal ma preč. Vytrhla som sa mu a utekala na moje takné miesto. Tentokrát ale bežal za mnou. Hlasno som lapala po dychu keď som zabočila a skoro dostala infarkt. Stál predo mnou, v tmavej chodbe bez svetiel a pozeral mi do očí. Veľmi dobre som vedela že som rozčúlená a to znamenalo že zase poviem nejakú hlúposť.
" Ty sa nebavíš s mojimi sestrami?" začal a ja som sa snažila ovládnuť hnev, bezúspešne.
" A zrazu ti to vadí?! Počkaj, kto mi to povedal aby som sa s nimi nebavila... hm... ty!" zapichla som mu prst do ramena. Otočila som sa ale ZASE ma chytil za lakeť a nepustil.
" Chcel som ti vysvetliť..."
" Nemusíš mi nič vysvetľovať"
" Takže si sadneš k nám?" Zhlboka som sa nadýchla ale nepomáhalo to. Tak fajn.
"
Preboha o čo ti ide?!!!!!! Raz chceš aby som vás nechala na pokoji a potom chceš aby som bola s vami?!" rozčuľovala som sa " Čo vlastne chceš, Edward?!" pokrčila ramenami.
" povedala si že pred tebou nemám mať žiadne tajomstvá" a teraz mi už fakt rupli nervy.
" Ale aj tak máš!!!" vykríkla som.
" Čo tým myslíš?" Hrá sa na nechápavého?
" Napríklad ako si ma chytil u vás doma?" Nemohol prekonať päť metrov, chytiť ma za ruku a vyšvihnúť meter nad zábradlie len tak.
" Ty sa toho nepustíš? Stál som pri tebe" teraz aj on vyzeral rozzúrene.
" Ha! Zase klameš" Môj hnev ustupoval a nahrádzalo ho niečo iné. Do očí sa mi nahrnuli slzy.
" Kvôli vám sa nerozprávam so sestrou a vy mi nie ste schopní povedať pravdu?" Prešla som ku stene na konci chodby a schovala si tvár o dlaní. Nechcela som aby videl ako plačem. Otočila som sa k nemu a utrela si slzy, ktoré sa mi stekali po lícach.
" Ja to už nezvládnem... ja...už v tomto nedokážem pokračovať..."
" Nemôžeme ti to povedať"
" Jasné takže je lepšie žiť v klamstve... skvelé..." Otočila som sa späť. Stál na tom mieste ako predtým. Zdalo sa že sa ani nepohol. Rozutekala som preč od neho.
" Bella!" zakričal za mnou ale nepohol sa.
" Choď do pekla!" a potom som zašla za roh.
Hodina bola už na začiatku ale ja som tam nešla. Schovala som sa na toaletách a plakala. Myslela som si že keď toto urobím, bude mi lepšie... nebolo.

Hral so mnou hru, no ja som nevedela jej pravidlá... tak som to vzdala a skončila. Pri ceste domov, keď som napísala Taylor esemesku že mi nie je dobre a nech ide s Jacobom, napadla ma jedna otázka.

Čo keď toto nie je koniec... ako som si myslela...

...čo keď je to len polčas?...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dadaa Dadaa | Web | 25. srpna 2009 v 15:53 | Reagovat

jejoo, nova kapitolka... kraaasne napisana, velmi sa mi paci ako pises.... kedy bude dalsia? :D hihi

2 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 25. srpna 2009 v 20:08 | Reagovat

Wow..no ttak já chci, ale HONEM další..=D

3 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 2. září 2009 v 11:00 | Reagovat

jj fakt super diel..som zvedavá na pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.