close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

12. Núdzi poznáš piateľa

19. srpna 2009 v 21:54 | ewikk |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
12. V núdzi poznáš priateľa, zase


Písanie tejto kapitoly mi vďaka mojej depresívnej nálade išlo hladko, možno som občas opisovala aj svoje pocity. Rozhodla som sa ten zoznam kapitol pozmeniť, to znamená že som túto kapitolu nemala v pláne. Pôvodne. Ale nikdy neviete kedy sa budete cítiť šťastne alebo na skok z mosta xD. Potrebovala som trochu upevniť vzťahy medzi Bellou a Cullenovcami lebo pri tom čo ju čaká to puto bude potrebovať. No ale prajem vám príjemné čítanie a dúfam že vďaka mne nebudete mať depresiu alebo niečo také :P . Ďakujem za vaše komentáre, veľmi si toho vážim a prosím vás o ďalšie. Strašne vás o to prosím lebo sa bojím že som to prehnala a Bella skočí z útesu :).




Ahoj" rozlúčila sa so mnou Taylor a ja som vystúpila. Po ceste k dverám som nakopávala malé kamienky a mračila sa na dom. Dnešok bol jediný deň ,kedy mi vyhovovalo že ide Tay do La Push. Jediný deň , kedy ma Alice nepresvedčila aby som išla k nim. Nemala som v pláne sa učiť. Vlastne som cítila akoby som ani nepremýšľala len robila automatické činnosti a moja myseľ bola zahalená v závoji, ktorý som nedokázala odhrnúť. Popravde, keby som to urobila, asi by som sa totálne zbláznila. Ani mi nevadilo keď som stúpila s mojimi balerínkami do kaluže alebo blata.
Zabuchla som dvere s takou silou, až sa zatriasli a oprela sa o ne. Kĺzala som po hladkom, tmavom dreve. V tom momente mi zároveň skĺzla bunda aj mikina a dopadla na zem.
Zdalo sa mi že lapám po dychu, mala som vzduch v pľúcach ale vzlyky, ktoré sa mi drali z hrdla to neumožňovali. Naopak, cítila som ako sa zhromažďujú v hrdle, ktoré bolo zovreté. Trhavo som dýchala a zviezla sa na zem. Absolútne som moje správanie nechápala, ale v tejto chvíli mi to bolo jedno. Prehrabla som si rukou zlepené vlasy od dažďa a odhrnula si ich dozadu.. Prešla som do kuchyne, takej svetlej oproti hale bez okien až som musela zažmurkať. Ako som predpokladala, začala som robiť automaticky veci, ktoré robím keď prídem domov. Vytiahla som si pohár a naliala doň vodu. Oprela som sa rukou o linku a pozorovala ako sa voda v pohári trasie a tým vytvárala na hladine obrazce. To sa
netriasla voda, ale moje ruky. Mala som ich studené, napnuté akoby som mala ten pohár rozdrviť ale zároveň veľmi slabé a roztrasené.
Už som to nevydržala a pohár hlasno dopadol na zem, kde sa roztrieštil na malé kúsky, ktoré sa rozleteli dva metre odo mňa. Fascinovane som ne hľadela, na to krehké, priesvitné sklo ako kĺže po podlahe a potom sa zastaví. Chcelo sa mi kričať z plných pľúc ale krik mi uviazol niekde v hrdle a nedokázala som prehltnúť bez toho aby sa mi stiahlo.
Najprv som padla do skla na kolená a potom som cítila studené dlaždice na líci. Pod kolenami som cítila niečo teplé a veľmi ma začali štípať keď som skĺzla na tú podlahu. Pod rukami a na zápästí ma sklo tlačilo, zarezávalo sa tam, kde som ležala ale ja som ich dolu nemohla prestať tlačiť. Podo mnou už nebola len studená podlaha ale aj niečo horúce. Došlo mi že sú to slzy. Kvapky sĺz si razili cestu cez nos, keďže som ležala na boku, po líci až som počula ako dopadli na zem. Zdvihla som sa jednej na ruke aj keď mi to spôsobovalo nesmiernu bolesť a zahľadela sa na ne ako sa zmiešavajú s niečím červeným. Miešali kvapky krvi a tým sa spojovali s ostatnými až vytvárali bodky medzi tými červenými.
Pomaly som vstala aj keď som nebola úplne vyrovnaná a robila váhavé kroky. Bolo to akoby sa batoľa učilo chodiť a každú sekundu bojovalo s chuťou padnúť znovu na zem a vzdať to.
Pridržala som sa rukou steny a až potom som si všimla že na bielej stene je krvavý obtlačok mojej ruky. Vyzeralo to dosť desivo ako v kine lenže tu som to aj cítila v nose. Nechutný
železitý zápach
s nádychom soli. Fuj. Dopotácala som sa až do poschodia a vstúpila do kúpeľne, ani som sa nevyzliekla a sadla si do sprchového kúta.
Horúca voda mi dopadala na telo a odnášala so sebou krv, ktorá sa mi pod nohami miešala s vodou a odtekala do kanalizácie. Spolu vytvárali špirále ,keby to niekto namaľoval asi by dostal ocenenie.
Necítila som bolesť, smútok, nič. Skôr prázdnotu. Ani som nerozmýšľala, len sedela a hľadela do diaľky. Keby ma videl psychológ asi by povedal že som v šoku. Jasne sa tieto známky prejavovali ešte aj tým že som nežmurkala.
" Bella!" zakričal niekto. Objala som si nohy rukami a schovala hlavu medzi kolenami.
Hneď na to sa otvorili dvere do kúpeľne. Keďže boli dvere sprchového kúta z matného skla, videla som len obrys. Tá postava bola malá, oblečená v bielych nohaviciach a ešte niečoho zeleného, asi blúzky. Potom sa otvorila sprcha. Zažmurkala som, zotrela si kvapky z očí a zaostrila. Predo mnou sa skláňala Alice. Voda dopadala na jej havranie vlasy a spôsobovala že jej rozstrapatené vlasy spľaskli, teraz vyzerala viac ako Gracen. Jej vlasy ešte viac sčerneli niektoré pramienky sa usídlili na tvári. Chcela som jej ich rozhrnúť ale nemohla som zdvihnúť ruku.
" Bell?" spýtala sa neisto zvonivým hláskom. Opatrne ma chytila za ramená a vytiahla hore.
" Našla si ju?" zaznelo vážnejším hlasom z chodby. Medzi dverami sa zjavila Grace a ako ma videla hneď k nám pribehla a pomohla mi na nohy. Teraz, keď obidve boli mokré, mala som trochu problém ich rozoznať lebo oblečenie mali tiež rovnaké. Len Gracen mala na boku ofinu, ktorá jej teraz ,keď bola mokrá, zakrývala oko.
Zabalili ma do uteráku a sadli si ku mne na zem. Jedna odbehla a priniesla dezinfekciu. Keďže som mala trojštvrťové nohavice nebolo ťažké mi to tam naliať. Jasne som videla tie uzdravujúce sa modriny z Port Angeles. Pri tej spomienke som sa zatriasla.
Po chvíli prišla samozrejme Juliet a sadli sme si obývačky. Všimla som si že kuchyňa bola už uprataná.
" Našťastie, črepiny tam nemáš. Inak by sem musel prísť Carlise" povedala Juliet a posadila sa vedľa mňa, Gracen s Alice si sušili vlasy na vedľajšej pohovke. Už som pomaly videla ich rozdiely, keď Alice zatriasla hlavou a urobila si svoj neposlušný účes.
"Nie, prosím. Už by si myslel že som samovrah" zašepkala som roztraseným hlasom.
" Neboj sa" Juliet ma objala okolo ramien.
Zrazu niekto zazvonil, až som nadskočila na sedačke. Alice vyletela zo sedu ako blesk a išla otvoriť.
" Povedala som ti aby si sem nechodil" napomenula niekoho a ten hlas sa približoval. Niekto si kľakol predo mňa a uprene sa mi zahľadel na tvár. Zotrel mi slzy palcom a tým som spoznala jeho rysy. Samozrejme to bol Edward, ako inak.
" Edward, nemal si sem chodiť" pripomenula mu Gracen a narovnala sa.
" Ale ja som chcel" zašomral a ďalej na mňa hľadel. Potom sa mi vybavili všetky spomienky z dnešného dňa a znovu sa rozplakala.
" Čo sa stalo?" spýtal sa, ale sledoval mňa.
" Nič. Len som spadla na rozbitý pohár" zašepkala som nezaujate aby sa mi nezlomil hlas. V duchu som naňho kričala. O sa tvári nechápavo? Ale na druhú stranu mu nemám čo vyčítať. Aký mám vlastne naňho nárok?!
Jediné čoho som si bola schopná všímať boli Edwardove tmavé oči ako sa odtiahol a sadol si oproti. Vyzeral že zatína zuby, presne ako v deň ,keď sme sa spoznali.
" Myslím, že by si mal už ísť, Edward" prehovorila k nemu Juliet a pokračovala " ja viem že nechceš ale týmto nám vážne teraz nepomôžeš" Chvíľu to zvažoval a potom sa zdvihol. Prešiel ku mne a chytil ma za ruku.
" Nie" prehovorila slabším hláskom Alice
" Mrzí ma to" zapozeral sa mi do očí ale potom jeho zrak padol na poranenú dlaň, ktorú som mala ešte neošetrenú.
" Au" vyšlo zo mňa keď mi ju stisol až tak, že nám stieklo cez spojené ruky pár kvapiek krvi. Krv sa mi ešte nezrazila ale aj tak som sa musela pozastaviť ako to dokázal. Vyzeralo to hororovo. Nevedela som že z ruky môže vytekať toľko krvi.
Hneď potom vyletel odo mňa strašne rýchlo, počula som len klapnúť dvere. Tupo som pozorovala to miesto kde pred sekundou stál a nevedela ako to že som to nepostrehla.
" Ako-?"
" To nám pomohol" zašomrala Alice. Prečo mali rovnako, tmavé oči? Potriasla som hlavou. To je z tej krvi.
" je to v poriadku" zašepkala mi Gracen do tváre a potom mi nastriekala na ruku niečo žlté. Chcela som jej ju vytrhnúť ale ona ju držala hrozne pevne. Neviem, kde sa v takom malom človeku bralo toľko sily.
" Ja viem. Ajatin dokáže štípať" usmiala sa.( pozn. Chcela som tam použiť Septonex ale myslím že tej červenej tam bolo veľa a Ajatin je v podstate to isté len žlté a páchne to skôr ako dezinfekcia . Keď som sa učila bicyklovať alebo ako vždy som padala tak som to potrebovala :))
" Čo budeme robiť?" zašvitorila Alice.
"Čože?" nechápavo som sa na ňu pozrela a zase sykla keď mi Grace znovu strekla tú žltú tekutinu.
" No, nemysli že tu budeš sama okrem toho potrebujeme sa usušiť" Prešla k stojanu a prezerala si zbierku DvD.
" Prosím o nejakú drámu" zašomrala som.
" Horor?" skúsila, chytila jedno a ukázala mi ho.
" Ak chceš aby som sa vyhýbala televízorom tak fajn" uškrnula som sa na obal toho najhoršieho z najhorších hororov a pritom najobľúbenejšieho z Taylorinej zbierky, Kruh. Bolo to o kazete, ktorú si pozriete a za sedem dní vylezie zo studne a televízie dievča a zabije vás ( pozn. mala som z toho traumu xD)
Pustili sme film, Juliet sedela vedľa mňa a Gracen s Alice vedľa seba na druhej pohovke.
Vtedy mi došlo že je pravda, ako sa hovorí : v núdzi poznáš priateľa. Koľko krát mi pomohli ,zachránili ma a stáli pri mne? Nespočetne veľa krát. Neviem prečo to robili, možno ma naozaj mali v láske.
Popravde som ani nevedela čo spôsobilo moje, mierne povedané bláznovstvo. Nedokázala som pochopiť ako ma mohla taká hlúposť rozhodiť. Možno som sa celú dobu klamala a nechcela som byť len kamarátka. Nech to bolo ako chcelo, teraz je to úplne jedno. Pri mojich najlepších kamarátkach som necítila žiadnu prázdnotu aj keď som mala pocit že mi niečo chýba.
Neviem že či vedeli ako ma televízia uspáva ale po teplom čaji, ktorý mi dali a zvukom z televízora som sa ponorila do bezvedomia.
Mám aj podozrenie že mi do toho čaju niečo dali aby lebo sa mi tentoraz nič nesnívalo. Len ma obklopovalo nerušené ticho a temnota.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Piperka [aff] Piperka [aff] | Web | 19. srpna 2009 v 23:17 | Reagovat

No... nevím, jestli je to tím, že už jsem měla depresi, než jsem to začala číst, ale tahle kapitola mě dorazila... málem jsem se dokonce rozbrečela... je vážně vydařená!

2 Dadaa Dadaa | Web | 19. srpna 2009 v 23:23 | Reagovat

pridavam sa uz k uvedenemu komentaru... parada....som zvedava co zlee sa teraz stane kedze si nieco naznacila...pls dalej, dalej!  :-D

3 sisa sisa | 20. srpna 2009 v 8:13 | Reagovat

Bolo to fakt super..parada... pls pls pls pls pokracuj dalej :-)

4 Miss LanQka » your Aff Miss LanQka » your Aff | Web | 20. srpna 2009 v 10:13 | Reagovat

v nouzi potkáš přítele... tak s tím naprosto souhlasím  8-)

5 tessiiii sb tessiiii sb | Web | 20. srpna 2009 v 11:19 | Reagovat

Ahojky jak pak je? Sakra ty prázdniny už skoro nejsou xD

6 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 21. srpna 2009 v 9:54 | Reagovat

super...teším sa na dalšie

7 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 21. srpna 2009 v 19:43 | Reagovat

já chci honem další..nenapínej.=D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.