close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

11. Zavri,zamkni, zmizni

16. srpna 2009 v 21:44 | ewikk |  Voice of my life( hlas môjho života) by L!nduš
Konečne! Už som si myslela že to nikdy nenapíšem ale napísala som. Myslím že sa mi to celkom podarilo, nie som si tým úplne istá ale no dobre. Hlavne som strašne dlho vymýšľala ten názov ale dokonca to aj dobre znie. Bolo by to tu v stredu ale som späť skôr. Chcem vás požiadať o komentáre pretože som dlho žiadnu novú nenapísala a ťažko sa mi písalo ,teraz som to písala vážne po extra malých kúsočkoch takže dúfam že to bude mať aj nejaký dej. Na koniec som dala aj malú, veľmi krátku úvahu, síce divnú ale mne to tam nejako zapadalo. No...užite si ju a ja sa pokúsim ( podľa toho či budú komentáre alebo nie) pokračovať lebo už som si to celkom premyslela :-p. Takže mi pokojne napíšte pravdu ja sa neurazím x-D





11. Zavri, zamkni, zmizni


" Bella, švihni si!" Kričala Taylor. Ja som len tak lietala po izbe, fučala a mrmlala si. Jednoducho... dokonalé ráno. Lepšie si už ani neviem predstaviť.
" Čakaj!" zašomrala som a potkla sa.
Zo šatne som rýchlo vybrala žlté, pohodlné balerínky a obula si ich. Oprela som sa o dvere a pátrala v pamäti, kde mám tašku. Kam som si ju dala?
" Bella!" napomínala ma ďalej. Zaúpela som, keď mi pohľad padol na otvorený zošit španielčiny, ktorú som sa chcela včera učiť ale keďže som radšej dýchala vôňu môjho darčeka, bol nedotknutý. Zobrala som ho do ruky a postavila sa do stredu izby V hlave sa mi rozsvietilo svetlo a v mysli našlo miesto, kam som hodila tašku. Do rohu haly.
Rýchlosťou blesku som strhla z vešiaka v skrini tmavo modrú, semišovú mikinu a vbehla do kúpeľne kde som z umývadla zobrala žltú čelenku a rukou prešla po modrých, trojštvrťových rifliach. Dvojčatá zo mňa budú nadšené! Jásala som v duchu a pritom zbehla dolu schodmi, schmatla tašku a utekala do kuchyne. Na okno bubnoval dážď, našťastie to bolo len popŕchanie ale bola som si istá že počas prvej hodiny sa to zaručene zmení na leják. Už sa nemôžem dočkať, pomyslela som si sarkasticky.
" Ja ťa tu nechám!" pokračovala z verandy vo vyhrážaní.
Pri stole sedela Catherine a ako na povel mi podala cereálnu tyčinku a fľašku ľadového čaju.
Stihla som jej len pohľadom poďakovať hneď po tom varovnom zatrúbení. Bože, Taylor je už v aute. Bola som si istá že ma tu nechá ak do dvoch sekúnd nejdem do auta. Zobrala som si bundu a tašku dala na chrbát. Zbežne som mrkla na oblohu, na ktorej som zbadala šedé ale miestami obrovské, tmavo modré mraky. Uf, hlavne nech nezačne búrka teraz, moje balerínky by to asi neprežili.
" Bolo na čase" povzdychla si Taylor keď som nastúpila a odhryzla som si z tyčinky. Spražila som ju jedným rýchlym pohľadom a venovala sa mrzuto jedlu. Už som ako Edward, brblala som v duchu. Ale čo, ona mala v sebe smažené vajíčka a pomarančový džús na rozdiel odo mňa. Skoro ten ľadový čaj pristál na mojej bunde pri zatáčke ale stihla som sa naraňajkovať za jazdy. Len posledný glg mi bol osudným pri vchádzaní na parkovisko. Zafňukala som a utrela si pusu. Tay sa na mňa pozrela a usmiala sa nad mojou nešikovnosťou.
" Neboj Bells, to sa usuší" začala so sesterským utešovaním.
" len aby" Zamrmlala som a oprela sa o sedadlo.
" Chceš tento rok ísť na módnu prehliadku do New Yorku?" spýtala sa ma pri vystupovaní.
" Samozrejme že tam idem, to si nenechám ujsť" Môj deň sa zlepšil ale zhoršil pri predstave toho že je to na jar. Len jedno ročné obdobie!, opakovala som si. Oprela sa o auto. Ach, takže je to tu.
" Bella? Povieš mi ako je možné že ruka Edwarda Cullena bola na tvojom páse?" zvýšila hlas a ako na zavolanie prišiel hrom.
" To bola len náhoda" Bolo mi jasné že toto sa nijako nedá vyvrátiť pretože to videla celá škola a aj si vyvodila čo to aj znamená. " No dobre, skoro som pred jedálňou pristála na zemi ale on ma chytil okolo pása a tak sme tam vošli" vyzerala že mi uverila ale je len otázkou času kým sa dozvie od tej peroxidovej blondínky pravdu


" Pekný deň" pobozkala ma sestersky na tvár a utekala k chalanom z La Push. A ja som si to namierila na tú druhú stranu. Prečo mi to pripadalo filozofické?
" Bella!" objala ma Alice a tú vystriedala Juliet. Včera som sa jej nestihla spýtať prečo sa tvári ako na inej frekvencii.
" Si vystresovaná" podotkla. Prižmúrila som oči ale ako to vedela som sa nespýtala. Radšej sa už nič nevypytujem. Veď čo, ja som divná takže ona má právo na to tiež, nie?
" Zlé ráno" Gracen si ma premerala a usmiala sa. Juliet ku mne prišla, ešte raz ma objala a potom sa zasmiala.
" Prečo voníš ako broskyňa?" spýtala sa ma nechápavo.
" Obliala som sa čajom" zašepkala som a uprela oči na posledného člena. Ako vždy sa opieral o auto a pozoroval nás. Mal na sebe modrú bundu, ktorá bola rozopnutá a odhaľovala šedé tričko.
" Ahoj" pozdravila som ho skúmavo a posmutnela som keď bez slova odkráčal. Moja nálada tým klesla pod bod mrazu.
" Čo sa stalo?" Otočila som sa k nim. Vyzerali smutne len Juliet nie. Tvárila sa neutrálne.
" Nič, dnes má zlý deň" povedala mi Juliet a Alice s Gracen ešte naraz, šeptom pridali
" zase". Za normálnych okolností by som sa nad ich zohratosťou usmiala ale tentoraz nie.
" A čo presne sa stalo?" šepla som keď Juliet s Alice išli pred nami a my za nimi. Najlepšie bolo sa pýtať Gracen, tá vedela vždy všetko čo sa deje a bola na neutrálnom území. Juliet bola na Edwardovej strane, Alice na tej opačnej. Grace, neviem prečo, chápala obe strany, keď mali problém a aj napriek putu s Alice bola v strede a ja pri nej.
" Prišla nečakaná návšteva" vysvetlila mi do ucha.
" Aha" bolo jediné čo ma napadlo. Takže nič dramatické ako som sa domnievala.
Na biológiu som prišla samozrejme po zazvonení lebo kým som sa tam dostala a rozlúčila sa s nimi mohla byť hodina na konci takže sme to skrátili ale výsledok bol rovnaký. Problém. Neisto som zaklopala a vošla.
" Slečna Cullenová" teatrálne zvolala učiteľka Woodová a my sme sa, neviem prečo, s Edwardom na seba vyplašene pozreli.
" Swanová" Opravila som ju a môj mozog sa ma pýtal prečo ma tak nazvala. Hodí sa mi to meno? Isabella Cullenová, znie to pekne. Pokrútila som hlavou a usmiala sa sama nad sebou. Samozrejme som očervenela a Edward sa dnes asi po prvý krát usmial. Bol zdráhavý ale bol tam. Ešte stále sa mi zdalo vyplašený z toho, ako ma nazvala.
So zafučaním som dopadla do lavice a on sa len usmial. Ten som mu opätovala. V hlave mi začal vyhrávať svadobný pochod a vytvárali sa mi obrázky.
Išla som za ním keď zazvonilo a postavila sa pred neho.
" Čo máš za problém?" spýtala som sa ho podráždene. Namiesto odpovede sa sklonil a pobozkal ma.
Moje predstavy pokračovali.
" Bell" Niekto ma šťuchol do ramena. Samozrejme som vedela kto to je. Grace sa nado mnou skláňala a usmievala sa.
" Ideš alebo budeš ďalej fantazírovať?" zasmiala sa a ja som sa poobzerala. Okrem mňa a jej nebol v triede nikto a vtedy mi zaplo.
" Ako vieš že som fantazírovala?" vyhŕkla som a prižmúrila oči. Prevrátila oči a prešla k dverám. Oprela sa o ne a založila si ruky na hrudi akoby mala čakať veľmi dlho.
" Tak poďte budúca pani Cullenová, máme hodinu" zasmiala a mne sa červená vrátila. Keď som prechádzala okolo nej sklopila som oči k zemi. Musím uznať že to znelo pekne ale len to dobre znelo, nemám v pláne sa tak volať. Ani dnes, ani zajtra a bodka.
Hodina s Alice prebehla bez problémov, len mi chýbal jej veselý úsmev. Namiesto toho sa mračila na tabuľu a Juliet za nami s veľkým nasadením ignorovala, čo bolo dosť divné. A Juliet vyzerala zamyslene, ako vždy neutrálne. Dnes som mala mať s ich bratom už len jednu hodinu a tá mala byť až po obede. Pred ním vždy čakal svoje sestry pri učebni a išli spoločne. Teraz som mala hodinu s Gracen.
" Počúvaš ma Bella?" spýtala sa pri balení.
" Ehm... čože?"
" Hovorím o tom že bude ples, na ktorý nejdem ale ty áno, však?" Došlo mi že rozprávala o plese na ktorý som by som mala teoreticky niekoho pozvať. Prakticky to bude horšie. Teda, ja tam nepôjdem. Samozrejme.
" Nie" odpovedala som stručne. Prekvapene zastala.
" Prečo?"
" A prečo ty?" oplatila som jej otázku otázkou.
" Nemám s kým ísť. Teda nechcem" priznala a potom uprela svoje veľké očká na mňa.
" Ja to isté" Zase sa zastavila až som si myslela že do tej jedálne neprídeme. Okrem toho od jej brata nás delili dva metre. Mračil sa ale tak ako aj mal čakal kým tie dva metre zdoláme.
" To je hlúposť. Keby si ich ty nemala pozvať som si istá že by to urobila kopa chalanov"
" Áno, frajeri a potom tí otravní čo za tebou chodia ako chvostík. Ja nechcem žiadneho z nich" Gracen strelila pohľadom po Edwardovi ale nič nevravela. Ten pohľad bol vyčítavý akoby mu kázala no povedz už niečo.
" A ty ideš Edward?" spýtala sa ale neviem prečo, znelo to akoby sa mu vyhrážala.
" Nie" zašomral a Grace sa ešte viac zamračila.
" Určite ťa pozvalo veľa dievčat z tvojho fanclubu" neodpustila som si rýpnuť.
" Teba do toho nič"
" Edward!" napomenula ho Gracen. Strelil po mne zlostným pohľadom až som sa prikrčila.
" Si taký protivný a odporný" krútila hlavou.
" Asi idem skontrolovať auto" zašomral a otočil sa.
"Myslela som si že sa urážajú len dievčatá. Ejha, nepovedal si mi Edward že mám ďalšiu sestru!" zakričala za ním. Zrejme to fungovalo, otočil sa a zdalo sa mi že zasyčal alebo... zavrčal.

" Kde je Edward?" spýtala sa nás Juliet ako sme si sadli.
" Urazil sa" odvetila Gracen. Konečne sme prešli na tému s názvom Valentín. Nič moc téma ale s ich bratom mi dali sviatok.

Potom nastala španielčina s Edwardom.
Radšej som čakala pre učebňou do zvonenia a až potom vošla aj keď bez výsledku o ktorý som sa usilovala. Celá trieda ma pozorovala lebo ešte stále preberali tú scénu na chodbe, ako ma Edward chytil okolo pása a naše lístočky. Bola by som šťastná keby ma nechali na pokoji ale to by mali som mala teoreticky zelenú na pozvanie nejakého chalana a začali by vyzvedať či mám v pláne ich pozvať. Iba sme sa pozdravili a nehovorili. Odo dňa tej hádky sa mi síce ospravedlnil, no stále som mala pocit že je medzi nami odvtedy bariéra, alebo ako som to sama v ten deň nazvala, zavreté dvere. Neodvážila som sa ich otvoriť a ani to nemám v pláne. Vyzeral zamyslene, no skôr pozoroval prírodu. Aj tak nebolo cez hustý dážď skoro nič vidieť. Podoprela som si hlavu o lakeť a počúvala. Celkom nudná hodina, možno preto sa mi zatvárali oči. Vlastne som na to mala právo. Dnes som nič nestíhala, okrem toho v škole je vždy nuda takže by som sa nečudovala keby som mala hlavu na lavici a tiekli mi sliny. Ale počúvať som nedokázala. Iritovalo ma to ustavičné dopadanie kvapiek na okná.
Konečne sa ozvalo to vytúžené, očakávané zvonenie a ja som si zobrala veci.
" No... tak ahoj" povedala som mu nakoniec a išla preč. Pravdepodobne som kráčala až tak pomaly že som videla jeho chrbát predo mnou. Vyšla som na parkovisko a zhlboka sa nadýchla, preletela som pohľadom parkovisko a všimla som si dievčaťa, ktoré sa opieralo o auto. Mala čierne, po pás dlhé vlasy s pravidelnými kučerami. Bol to až príliš desivý rozdiel oproti jej bledej pokožke. Čo ma ale zaujalo boli jej žlté oči. Určite nebolo z tejto školy, už som sa chcela otočiť a pokračovať keď som zrazu spoznala to auto pred ktorým stála. Bolo to Volvo.
Edwardovo Volvo. Zamrzla som meter od nášho auta, keď sa rozbehla a Edwardovi, ktorý ešte stále stál pred hlavnými dverami, skočila okolo krku, usmievala a vtedy... vtedy som cítila ako sa mi podlomili kolená. Oči mi navlhli, zaplavili sa slzami.
Pretože ona... tá čiernovlasá kráska... ho...ho... pobozkala.
Vtedy mi prebehla hlavou jedna veta: Nečakaná návšteva. Mala som s tým prestať presne v deň, keď medzi nami zabuchol dvere. On netušil že nás budú tak veľmi oddeľovať ale ja som si to uvedomovala.
Myslela som si že sa ešte dajú otvoriť a zase to bude ako v ten jeden, jediný šťastný
deň s ním, keď som sa zobudila v jeho izbe ale mýlila som sa. Veď ľudia sa mýlia neustále a majú na to právo. Ale ja sa už nikdy nemôžem zmýliť. Už nikdy tie dvere nechcem, nesmiem otvoriť. A už sa ani nedali otvoriť pretože ja som ich teraz starostlivo zamkla.
Nemohla som to sklamanie zniesť a tak som radšej od tých dverí, od neho,
zmizla.
Pre istotu.
Koniec koncov... možno ma niekde čakajú iné dvere, ktoré mám otvoriť aj keď som chcela otvoriť len tieto.
Ale... to bolo dnes a nikto nevie čo bude zajtra...nikto..

...aspoň myslím ...



 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Maci_Misha Cullen_Terushka_Vampire-Rosalie Maci_Misha Cullen_Terushka_Vampire-Rosalie | Web | 16. srpna 2009 v 22:24 | Reagovat

Hledáme další webmiss,kdokoliv by měl zájem,at pisne na blog. :-)  ;-)  :-D  8-)  :-P  :D

2 Dadaa Dadaa | Web | 17. srpna 2009 v 11:19 | Reagovat

Kraasny diel a posledny odstavec aj smutny... hmmh snad sa to vyriesi, verim ze ano :)).... len tak dalej!... :-)

3 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 18. srpna 2009 v 9:31 | Reagovat

super,fakt pený diel,som sa už nevedela dočkať..teším sa na pokračovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.