1. srpna 2009 v 22:47 | ewikk
|
10. Všetko je preto, aby sa to porušovalo
Takže vyhovela som vám a dnes je ďalšia kapča. Dadaa ide tak ako ja na dovolenku ale skôr takže táto je pre ňu a všetkých lebo v pondelok už ďalšiu nestihnem. Keďže som vám vyhovela chcem len jednu vec. Komentáre! Áno, prosím vás o veľa komentárov. To je to jediné ako mi môžete vynahradiť červené oči o 1:00. No a ZASE som si nebola istá názvom ale meniť ho už nebudem.
Tak sa tu majte! Hneď ako sa vrátim sľubujem kapitolu!
Keď som si ľahla na chrbát pošteklil ma na tvári neprirodzene chladný vzduch a ja som sa vymrštila do sedu. Zalapala som po dychu a nemohla uveriť že je to pravda.
" Sakra!" zašepkala som rozhorčene aj keď som vlastne nemala byť nahnevaná. Teda mala ale na samú seba. Ako som jej to mohla sľúbiť? Som masochista? Sama sebe som si radšej neodpovedala a ďalej mi mysľou behali nadávky. Ja som jej to vážne sľúbila?! Asi je pravda že všetkého veľa škodí. Najprv niečo prisahám Edwardovi a potom Taylor. Lenže keby som ten prvý sľub nedodržala, Edwarda by to istotne viac ako potešilo. Hlasno som zafučala a zistila že mi niečo chýba. Samozrejme som začala okolo seba hľadať moju ružu. Pamätám si ju v mojej dlani ale po tej noci nepokojného skôr polospánku by sa dalo čakať že ju nájdem na zemi. Ale sama sebe to nemôžem brať za zlé. Aj napriek mojej vôli sa mi v mysli vynoril môj sen.
Sedeli sme s Edwardom na posteli a na niečom sme sa smiali. Lenže potom jeho úsmev zamrzol na tvári a zvážnej.
" Zbohom" Vyslovil bolestne, postavil sa a prešiel k dverám.
" Kam ideš?" Do očí sa mi nahrnuli pálivé slzy. Nechápavo na mňa hľadel a otvoril dvere.
" predsa si dala sľub" odpovedal pokojne s náznakom nechápavosti. A vtedy sa môj sen skončil. Bola som pomätená? Musel mi až sen dať najavo čo som do pekla urobila? To som fakt tak hlúpa? Ale teraz vážne neodpovedajte!
Tej druhej, zle Belle, však svitla nádej. Nemusím sa s ním predsa priamo rozprávať, no nie? Na tvári sa mi zjavil šibalský úsmev a tá lepšia Bella podľahla. Ako blázon som k môjmu plánu ešte pridala smiech a hodila hlavu do vankúša. Neviem prečo, nikdy som nerobila veci, ktoré by som nemala ale zachichotala som sa. Sama sebe som nadávala prečo nemám s hlúposťami väčšie skúsenosti. Teraz sa mi každom pomyslení na môj plán budem hihňať. Skvelé, nielen že som divná už len preto lebo sa bavím s Cullenovcami, ešte k tomu budem za blázna. Brblala som ale potom som sa zhrozila. Môj budík ukazoval pol hodinu pred dobou môjho zvyčajného vstávania. Som zvedavá čo budem teraz robiť Spomenula som si na môj biely kvet a znovu som sa začala porozhliadať okolo seba. Pri posteli nebola.
Prešla som k oknu a aj napriek k tomu že bolo len koniec zimy som ho otvorila. Zvláštne, veľa krát som ho otvárala a vždy šlo ťažko ale teraz nie. Objala som si ramená, kvôli chladnému vzduchu a chcela som ísť ustlať posteľ keď mi oči zastali na kresle. Presne tam totiž bola ruža položená. Teraz. Vypleštila som oči a radšej ju premiestnila do vázy lebo začínala vädnúť. Nechcela som ani pomyslieť ako sa mohla dostať niekam inam než bola a tak som sa sústredila na seba. Presnejšie, na moje oblečenie. Otvorila som skriňu a začala som sa v nej prehrabovať. Nebolo ťažké niečo nájsť, Alice a Gracen mi skriňu zmenili a ako pre retardovaného urobili kôpky s oblečením. Vybrala som bielo- čiernu kôpku a položila ju na posteľ. Kôpku tvorilo biele, dlhšie tričko asi do pol stehien bez ramienok, na prsiach bola látka nariasená k sebe. Pripomenulo mi to ako moja mama riasila závesy aby boli rovnako skrčené na každom mieste . Potom tam boli čierne, úzke džínsy, samozrejme bedrové a biele páskované topánky na podpätkoch. Vážne tie kôpky robili ako pre retarda ale chceli aby sa mi to oblečenie hodilo. S úsmevom na perách som tie topánky odložila prešla k dverám do šatníka, ktoré boli vedľa skrini. Dole, tesne nad zemou bola polička s topánkami. Vlastne boli tri na každej strane steny. Otočila som sa doľava, kde bola polička s converskami a škodoradostne som sa zašklebila. Toto sa im nebude páčiť. Prebehla som poličku pohľadom a schmatla
snehovo biele conversky. Prešla som k kôpke a zistila že je tam aj spodné prádlo. Pritom som sčervenela a zabodla pohľad do bielej podprsenky bez ramienok. Nepamätám si že by som takú mala. Asi vymenili aj túto časť môjho šatníka. Preletelo mi hlavou a červená farba na mojej tvári bola ešte viditeľnejšia.
V kúpeľni som premýšľala ale mala som dosť času takže som moje nepravidelné vlnky zmenila na pravidelné a nezabudla som na lak na vlasy.
Potichu som vkĺzla do izby Taylor, ktorá bola určite v sprche lebo sme sa stretli na chodbe a vytiahla som jej zo šuplíka biely lak na nechty. Sama sebe som sa čudovala odkedy sa tak starám o svoj vzhľad. Pri pomyslení na príčinu sa mi zase nahrnula krv do tváre.
Počula som ako sa sprcha vypla takže som sa pre istotu zdrhla preč z izby. Zobrala som si veci a ešte som musela hľadať nejaký menší blok s vytrhovacími papiermi ( pozn. neskôr sa dozviete na čo ho potrebovala) a zastrčila som si ho do batohu. Schody som brala po dvoch pretože príprava zabrala nejako viac času ako som predpokladala.
" Bella! Konečne je pondelok a tak sú..." keď ma uvidela utíchla a nechala otvorenú pusu
" lievance" dokončila po chvíli. Posadila som sa nevšímajúc všetkých výrazov. Otec zase schoval hlavu do novín, Taylor mala pohľad v tanieri. Odpila som si z pomarančového džúsu a pustila sa do lievancov. Boli dobré ale spomenula som si na Edwardove - boli lepšie ale to radšej Catherine nepoviem.
" Vyzeráš... nádherne ale... prečo tá zmena?" Spýtala sa Cathy a moja obľúbená červená sa vrátila. Otec zdvihol hlavu z novín a keď videl moju reakciu zložil ich nabok a začal ma pozorovať. Bolo to dosť nepríjemné.
" Čo?" spýtala som sa s plnou pusou.
" Vieš o tom plese na ktorý pozývajú dievčatá chlapcov?" spýtal sa a mne okamžite došlo o čo tu ide.
" Ehm... nie"
" A pozveš niekoho?" Nedal sa odbiť. Catherine si sadla za stôl ,naliala si kávu ale vedela som že napäto počúva.
"Mohla by si pozvať toho pekného a nového z La Push, ktorý nastúpil na našu škole keď si tam nebola" predbehla ma Taylor a ja som sa zamračila. Nebudem pozývať nejakého chalana z La Push. Keby mi všetci z tej rezervácie dali pokoj, skákala by som do stropu.
" Vlastne... niekoho už mám na mysli" usmiala som sa na ňu a teraz sa naopak zamračila ona.
" Pamätáš na včerajšok?"
" Neboj sa Taylor, neboj sa" s tým tajomným úsmevom som sa zdvihla.
" Ideme?" Nemo prikývla a postavila sa.
" nemyslíš že by sa ti k tomuto lepšie hodili podpätky?" spýtala sa pri ceste k autu a ukázala na moje conversky.
" V zime?" Vypleštila som oči a hodila po nej pohľad ala vieš-si-ma-predstaviť-na-ľade-alebo-snehu?
" A conversky sú lepšie?"
" Hej" zašomrala som na ich obhajobu a ďalej sme sa nebavili.
Na parkovisku bolo plno ale nikomu neušlo že som bundu vymenila za biely kabát, ktorý vyzeral dosť draho a snobsky ale bol skvelý. A tým dvom dvojčatám samozrejme neušlo čo mám na nohách. Mračili sa na ne celú cestu čo som k nim išla. Edward bol opretý o svoje volvo a vypleštene ma pozoroval. Alebo... zasnene?
" Čo to máš na nohách" vyštekli obe naraz a ja som sa nad nimi musela pousmiať.
" Tiež ste mi chýbali" povedala som s úsmevom a duchu som hľadala dôvod mojej dobrej nálady. Alice ma chytila za ruku a odviedla o kúsok ďalej.
" Chcela si tú kombináciu na Edwardovu skrinku, však?" začala šeptom a ja som vypleštila oči.
" Ako to vieš?" Šibalsky na mňa mrkla.
" ja viem všetko" zašvitorila, natiahla sa na špičky a pošepkala mi to do ucha. Poďakovala som jej pohľadom a skôr ako som stihla očervenieť som sa hrnula k Juliet.
" Ahoj, Bella" Vykríkla nadšene a objala ma.
" Prepáč že sme ťa nenavštívili kým si bola doma ale boli sme preč"
" Navadí ale prišli ste o slniečko" Aj keď som ho pozorovala len z okna. Dodala som v duchu.
Prvú hodinu sme mali s ňou, keď sme prechádzali okolo Edwardovho auta len som šepla tiché " Ahoj" a nabrala až bordovú takže som upaľovala čo najrýchlejšie preč. Po hodine som sa rozlúčila lebo sme mali každá inú hodinu. Prechádzala som po chodbe, z tašky vytiahla ten blok, čo som si ráno rýchlo strčila do tašky, pero a papierik kde som mala od Alice napísanú kombináciu k jeho skrinke. Nenápadne som u nej zastala, poobzerala som sa okolo seba. S roztrasenými prstami som to zadala a bleskurýchlo ju trhnutím otvorila. Na papier som začala písať.
Nemysli si že som na svoj sľub zabudla
B.
Napísala som a uložila mu to na viditeľné miesto. Čo najrýchlejšie som sa odtiaľ vyparila. Ďalšiu hodinu som mala s Gracen. Grace na mňa občas pokukovala a vždy keď som sa na ňu pozrela len sa usmiala a ďalej písala poznámky. Samozrejme, čo by to bolo za dvojičky, ktoré si nič nehovoria, však? Nechala som ju aby sa priblblo usmievala na tabulu. Veď ona bude za divnú nie ja. Uisťovala som sa aj keď svojím tvrdením nebola taká istá. Ešte toto ráno som si hovorila sama sebe. Keď skončila hodina vyletela som z triedy ako strela a mala som namierené všade kde nebudú Alice s Grace. Z nejakých dôvodov vie Alice všetko a za záhadných spôsobov to hneď zistí aj Grace takže by som sa od nich mala držať v bezpečnej vzdialenosti. Jediný kto mi pripadal normálny mi prišla Juliet aj keď sa dnes mračila do prázdna a nad niečím premýšľala. Musím sa jej spýtať o čo ide.
Unavene som otvorila svoju skrinku a zľakla som sa papieriku, ktorý mi pristál pri nohách - takže je to oficiálne. Najprv som blázon kvôli snom, potom je to podivné chovanie jedného chalana, ďalej premiestňujúca sa ruža a nakoniec sa zľaknem papiera. Čo to bude ďalej? Schmatla som papier a znudene ho otvorila. Určite ma Mike pozval na ples aj keď to má byť naopak. Premýšľala som ale hneď vypleštila oči keď to nebolo od neho.
Práve toho sa bojím
E.
Skoro som zavýskla a nechýbalo veľa aby som neutekala k jeho skrinke. Nedočkavo som ju otvorila a začala písať.
Edward Cullen sa niečoho bojí?
S výkrikom som prudko ju zatvorila keď som náhle zaznamenala pohyb. Mike Newton sa ležérne opieral o skrinku vedľa a vypleštene pozeral.
" práve som ti chcel oznámiť že Edward Cullen ti otvoril skrinku a ty robíš to isté?" Oddýchla som si že to je len on, je až moc hlúpy aby to niekomu zmysluplne vysvetlil. Myslím. Tajuplne som sa uškrnula a trielila na trigometriu. Prvá hodina v dnešnom dni, ktorú som mala tráviť s ním. Sedel tam a pozeral z okna. Nechcela som dať najavo že si píšeme lístočky ako na základnej a už vôbec nie, dať najavo ako ma to potešilo. Nasadila som znudenú masku z celého dňa a sadla si vedľa neho.
" Ahoj" zašepkala som pretože zazvonilo.
" Ahoj" usmial sa a mne sa rozbúchalo srdce. Okamžite ako vošiel učiteľ som mala na lavici papierik.
Nehovorím že sa bojím len by to bolo lepšie keby si sa o to nepokúšala
Nechápala som. Ako môže vedieť čo som mu napísala pred piatimi minútami? Papierik mi zobrať kým som tam stihla niečo napísať a znova mi ho podstrčil
Pre teba aj pre mňa
Dopísal a ja som pritom zdvihla obočie a zúrivo začala písať.
Ak si si nevšimol odstrčil si ma od svojej rodiny, pretože nechceš aby som sa s vami stýkala. Podarilo sa ti to. Chceš zatlieskať alebo stačí zagratulovať, čo teda chceš?
Trochu ma ovládol hnev ale vyzeral žeby tým nebol nijako vyvedený z miery.
Niečo čo by som nemal chcieť. Čo navrhuješ?
Nad tým som sa musela usmiať.
Nemám síce rada vaše tajomné reči ale predpokladám že je to proti tvojim zásadám, však?
Rozhodla som sa hrať jeho hru. Fajn, neviem o čo ide ale nejako to od neho vymámim.
Predpokladáš správne
Trochu hlasnejšie som sa zasmiala až profesor Bennett po mne strelil varovným pohľadom.
Zásady sú predsa na to aby sa porušovali, nie? Nerobím to práve ja?
Tú poslednú vetu som chcela zmazať ale vytrhol mi papier z ruky a čo ma prekvapilo bolo že mi neodpísal.
Rozhodla som sa mu dať posledný odkaz. Tentoraz som si nepripadala že sa do jeho skrinky vkrádam. Pohotovo som ju otvorila akoby jeho odpoveď na tento prapodivný spôsob komunikácie mi dával svolenie byť v jeho skrinke som mu napísala.
Prečo sa to pýtaš mňa? Je to tvoj život a ja ti doňho nemám čo zasahovať, nie?
Skoro som nadskočila pri otočení. O stenu sa opierali, podľa výzoru, školské hviezdy a podozrievavo ma sledovali. Jedna ku mne prišla a prezrela si ma od hlavy až k päte. Bola to taká blondína s modrými očami a v hlave mala určite piliny.
Teraz som preklínala tie dve že ma prekecali k takémuto oblečeniu.
" Ty si Swanová, však?" Nepáčilo sa mi že ma oslovila priezviskom ale kývla som.
" Mike Newton videl Edwarda ako niečo dával do tvojej skrinky a teraz ty dávaš niečo jemu" povedala to ako keby som bola pred súdom. Neviem, kde sa to vo mne vzalo ale zrazu som mala hroznú chuť byť zlá.
" A to je trestné?" odvetila som drzo s nádychom sarkazmu. Vyzerala že priam kypí hnevom. Už otvárala pusu ale nestihla to.
" Bell" ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa už ani neviem koľkatý krát za tento deň zľakla.
" Nejaký problém?" Pri tej otázke mi jemne obtočil ruku okolo pása. Ona sa na jeho ruku zamračila a Edward si to vyložil ako súhlas k odchodu. Prešiel k svojej skrinke, neuniklo mi že ma stále drží, vytiahol ten papier zo svojej skrinky a ja som prisahala že som ZASE červená ako paradajka.
Keď sme zašli za roh uvoľnila som sa. On vyzeral že tiež lebo sa na mňa nežne usmial.
" Mal som pocit že ti ide vyškrabať oči" usmial sa. Ten jeho smiech bol nákazlivý. Takto sme išli aj na obed, ani som mu nechcela pripomenúť že ma môže už pustiť. Ako sme vošli všimla som si vražedných pohľadov chalanov z La Push a tou obeťou som bola ja ale u Taylor to bola Edwardova ruka okolo môjho pása. Jednoducho mi rupli nervy.
" Chvíľočku" zašepkala som smerom k nemu a mne sa zdalo že väčšina jedálne je zameraná na nás. Rýchlo som prešla k ich stolu a cestou som vymýšľala svoj prejav. Zastala som tak aby všetci pri stole ma poriadne videli a nadýchla sa.
" To som vám ešte nepovedala niečo ako skľudnite hormón alebo že neznášam melodramatických ľudí?!" S tým som odkráčala k stolu Cullenovcov.
Samozrejme sa so mnou Taylor nebavila keď prišla z rezervácie na večeru,, myslela si že je to trest ale pre mňa to bola sladká a hlavne tichá melódia pokoja. Svojim presťahovaním z L.A som svoj zvyk nestratila a išla som na rande s hodinovou sprchou. Aspoň v tom tichu, rušeným len kvapkami vody a v pare som zabudla aj že žijem a že žijú hlavne ostatný. Ako som otvorila dvere z kúpeľne ovalil ma iný vzduch než bol v mojej osobnej saune a ja som zasnene a myslím že v polospánku vošla do izby. Neviem prečo ale pripadala som si ako pod nejakou drogou.
Moje polozavreté oči sa vypleštili keď som uvidela ružu. Trhavo som sa nadýchla, uniklo mi malé zapišťanie to priznávam a ako veľká voda som sa hrnula k posteli.
Tentokrát bola ruža žltá. Nedočkavo som otvorila papier, prečítala ho, ľahla si na posteľ a zase s ružou v ruke som zaspala a v hlave sa mi stále opakovalo to isté.
Sladké sny
Vtedy som ešte netušila že na to osobne dohliada.
ahoj SB, dnes jsem se vrátila z dovolené... nemohla jsem se dočkat,ale bylo to tam super