close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Upíria lovkyňa 9.kapitola

5. července 2009 v 21:30 | Dark Angel |  Upíria lovkyňa I. časť/ by RenesmeeCarliee
9. Znova v škole




Pohľad Belly
A znova v tej škole, kde ma uniesli. No uniesli sa nedá povedať. A presne aj miesto kde som ho stretla. Tam kde som našla svoji lásku. Moju prvú. Kde som mala zahájiť moju úlohu ohľadom Cullenov.
Prichádzali sme do mesta. Vítala nás tabuľa. Mne tak veľmi dobre známa.
Všetko ide dobre. A potom zacítime pach. A mne dobre známi. Ale nikde ich nevidím. Asi sa mi to už zdá. Čo by tu robili. A ja som odišla. Už ich tu nemá čo držať.
Ani nevnímam tú ostrú bolesť v mojej hrdle. A čo som ja vnímala posledných pár týždňov. Dokopy NIČ. Bolesť, psychická ale aj fyzická.


Prišli sme pri tu mne tak dobre známu školu. Škola, do ktorej som chodila ešte ako človek. Niekedy mi to všetko chýba. Ani som si neuvedomila, že je tu v aute ešte niekto. Podstate som spomínala. Bola som hlboko zamyslená tak som moc toho okolo seba nevnímala, ani moju upíriu stránku, ani upírov v aute. Bol tu so mnou Timi a ešte nejaký neznámi upír, ale bol mi nejaký známy ako keby som ho už niekde videla, ale nevedela som kde. No nič budem to musieť zistiť. Ako keby som už mala málo záhad, ktoré mi komplikujú život teraz v tomto momente existenciu.
Zastavili sme a vystúpili. Reakcie ľudí okolo boli rôzne. Teraz keď som mala dokonalý sluch som všetko počula, čo si rozprávajú medzi sebou. Počula som napríklad: "Tyyyy joooo tá je fajnová. Tú musím zbaliť." Takéto otravné otázky. Liezlo mi to na nerve. Nečakala som, že tu ľudia budú mať také reakcie.
Myslela som si, že tu stretnem aj moju vysnenú rodinu, ale oni nikde. Neboli tu. Nemalo ich tu už čo držať. Nebola som tu, tak odišli. Chýbajú mi. A tak veľmi. A vtedy sa to stalo. Na konci som zbadala tú najkrajšiu osobu v mojom živote. Osobu, ktorá ma povedie temnotou. Aj vo tme by som sa našla. Žiaril cez celú chodbu. Vedela som, že raz moje slnko vyjde spoza mrakov, ktoré mi zabraňovali spokojne žiť. Na nič som nečakala a ľudským behom som mu vyrazila na proti. Veľmi som sa premáhala, aby som nevyštartovala upíriov rýchlosťou. Išiel mi na proti.
Mlčky sme na seba hľadeli. Ľudia okolo si museli myslieť, že sme šibnutý, ale mi sme to nevnímali. Vnímali sme iba jeden druhého. Vnímali sme len svet v ktorom existoval ON a JA. To dlhé ticho, ktoré medzi nami trvalo prelomil ako prvý ON: "Bella." "Edward." Slastne som privrela oči a jemné mu zavrčala do ucha. Jediné slová, ktoré sme povedali a potom sa stalo na čo som tak dlho čakala. Pobozkal ma. Tento krásny a neopakovateľný pocit som dlho nepocítila. Vtedy mi to totálne rozdrvilo srdce, keď ešte bilo. Síce teraz mi nebije, ale bije pre jednu jedinú osobu . Osobu, ktorá tu a teraz stojí oproti mne. V očiach som mu videla tú lásku, ktorú uchovával pre tento okamih. Okamih keď sme zase spolu. Žiaril navôkol. Tak ako jeho krása, ktorá mi vyráža dych ešte teraz po takej dobe.
Odtrhli sme sa od seba. Za nim stála jeho rodina. Moja vysnená. Rozbehla som sa za nimi. Postupne som ich poobjímala. Dokonca aj Jaspera a Rosalie. Esme prišla za mnou a zašepkala mi: "Bella tak si nám chýbala. Dúfame, že už ostaneš s nami?" "Och Esme aj vy ste mi chýbali. A tak moc. Veľmi rada ostane, len budem musieť niečo vybaviť. A niekomu sa poďakovať." V tomto zmätku ale aj šťastia, radosti som zabudla na Timiho a ostatných. Nechali ma samu pretože si mysleli, že mám nejaké super sebaovládanie. "Mám ešte poslednú hodinu tak potom sa stretneme na parkovisku." Rozlúčila som sa s nimi a Edwarda som letmo pobozkala. Odišla som na Biológiu, ktorú mám s Timim. Povzbudzovala som sa. Bella ty to zvládneš aj horšie veci so prekonala.
Vošla som do triedy a išla si sadnúť na svoje miesto. Bolo tu veľa ľudí a v mojom hrdle sa rozpútala vojna. Na to, že som upír a mám vyvinuté zmysly, nevšimla som si, že vedľa mňa sa posunula stolička. Pootočila som hlavu a zbadala Timiho. Milo som sa usmiala. Úsmev mi opätoval. Počula som ako niekto zavzdychal za mnou. Otočila som sa a stretla som sa s očami jedného chalana. Zamračila som sa. I nak to nejde, keď chce aby žil. Musím nabrať odvahu. Idem do toho.
"Timi?" "Áno Bella?" "No len ja som chcela, že stalo sa veľa vecí." "Áno ja viem." "Ako to?" "Videl som vás." "Aha, no a ja no chcela by som sa k nim vrátiť." "Dobre pokojne môžeš ísť. Nebudem Ťa držať." "Ďakujem." "Nemáš zač, ale dúfam, že ma prídeš niekedy navštíviť?" "Dobre, pokúsim sa." Takto skončil náš rozhovor a my sme sa zaoberali už iba profesorov výklad. Celý čas sa milo usmieval.
Hodina skončila a ja som rýchlo vybehla z triedy, ale naposledy som sa pozrela na Timiho a zakývala som mu a ústami mu naznačila Ďakujem. Iba prikývol a naposledy sa usmial. Otočila som sa o utekala na parkovisko. Vrazila som do dverí a myslela som si, že som ich vyvalila z pantov.
Stál tam. Bol opretý o svoje auto. Typické strieborné Volvo. Musela som sa zasmiať. Po dlhej dobe konečne iný výraz ako zamračený alebo ubolestený výraz. Teraz som mala šťastný výraz.
Prišla som priňho a vášnivo ho pobozkala. Musela som si všetko užiť dokým ma zase niečo nestretne a rozdelí nás. Na tvári sa mu objavil pokrivený výraz. Niečo chystá na 100%.
"Bella čo by si povedala keby si bývala s nami? Išli by sme teraz hneď k nám. Už máš pripravenú izbu." Pošepkal mi do ucha. Ja som sa zoširoka usmiala a odtiahla som sa od neho, aby som mu mohla pozrieť do očí. Na nič som nečakala a povedala mu s úsmevom na perách: "Veľmi rada budem bývať u vás. Ale ako ste vedeli, že tam budem bývať ja som vám nič nehovorila." A potom ma trklo: "Alice. Že mi to nenapadlo." Zasmiala som sa a on so mnou. Konečne sa aspoň raz smeje so mnou niekto. Nastúpili sme a vyrazili sme do nášho domu už nie je ich domu.
Pohľad Edwarda
Bol som ten najšťastnejší upír na svete. Moja láska sa vráti do mesta Forks a stretnem sa s ňou v škole. Veľmi sa na tento okamih teším, len sa bojím jej reakcie.
Už 1 mesiac som netrpezlivý. Celej rodine už leziem na nervy. Iba Emmett si so mňa robí dobý deň.
Alicine vízie sa stále také isté. Bella v škole. Bella na vráti s nami a bude u nás bývať.
Za pár hodín vyrazíme naspäť do Forksu. Ide celá rodina. Pravdaže najviac s tým mala problémy Tanya. Ešte stále nepochopila, že o ňu nemám záujem.
Ideme. Bereme moje Volvo, Carlisov Mercedes, Alicine Porshe a Emmettov Jeep. Po ceste sme ešte boli na love pre istotu aj keď teraz to nebude potrebné. Bella je už upír a ja sa nemusím báť, že jej ublížim. Už mi nebude voňať jej krv.
Vrátili sme sa naspäť k autám a vyrazili naprieč osudu, ktorý ma tam čaká a aj ostatných.
Prišli sme pri tú školu kde sa všetko začalo. Kde som ju po prvýkrát stretol ešte keď bola lovcom. Obetovala sa za mňa.
Akurát mala prestávku, tak som išiel do školy a za mnou moja rodina, celá. Zase to bolo ako vtedy keď som prišiel ja. Všetky dievčatá hádzali na mňa koketné pohľady a chalani zase nenávistné pohľady. Radšej som vypol moju schopnosť a plne sa sústredil hľadajúc len jednu osobu. Hľadal som ju po celej chodbe. A vtedy som ju našiel pohybujúc sa pomedzi ľudí okolo nej. Nevyzerala, že by ju lákalo. Skôr bola smutná. Neviem čo ma to napadlo, ale určite si myslela, že keď sem príde nájde nás tu. No my sme odišli. Všetci sme boli zdrvený, že nám odišiel jeden člen rodiny a mne moja láska. Veľmi sa bojím jej reakcie. A potom nás zbadala ako stojíme na chodbe oproti nej. Na tvári sa mi objavil šťastný úsmev. A jej tiež. Teraz bolo moje srdce celé. Teraz som našiel ten malý kúsok šťastia, ktorý mi vyplnil to prázdne miesto.
Rozbehla sa za mnou. Išiel som jej naproti. Veľmi som sa premáhal, aby som nevyletel upírou rýchlosťou. Asi som nebol sám. Aj ona sa veľmi zdržovala nášho pravého tempa chôdze.
Narazili sme do seba. Jediné čo som dokázala v tomto momente povedať bolo: "Bella." A ona len povedala: " Edward ." Slastne privrela oči a jemne mi zavrčala do ucha. Na tvári sa mi objavil jej obľúbený pokrývený úsmev.
Na nič som nečakal a rýchlo som ju pobozkal. Opätovala mi ho. Bol som teraz tak šťastný, že sa to nedá opísať toľkými slovami. Odtrhli sme sa od seba a ona si všimla moju rodinu do ktorej chcela tak patriť, ale osud jej naprial. Ani mne, až teraz.
Začala sa objímať s ostatnými členmi rodiny. Esme začala hovoriť na Bellu materinsky. Opäť sa v nej prebudila materinskosť. "Bella tak si nám chýbala. Dúfam, že už ostaneš s nami?" "Ach Esme aj vy ste mi chýbali. A tak moc. Veľmi rada ostanem, len budem musieť niečo vybaviť. A niekomu sa poďakovať." Prikývla Esme na súhlas a Bella pokračovala: "Má poslednú hodinu, tak potom sa stretneme na parkovisku." Rozlúčila sa s nami a odišla. My sme tichosti opustili chodbu. Už teraz mi chýba moje slnko, ktoré mi svieti na cestu a zároveň ma vedie. Oprel som sa o svoje Volvo. Moje najobľúbenejšie. Čakal som a čakal.
Pripadal mi to nekonečný čas. Veľmi by ma zaujímalo, čo si musela ešte vybaviť. Spomínam si, že Alice mala víziu kde bola s blonďavým upírom. Chytila ma panika ale aj žiarlivosť. Úplne vo mne pomiešala city. Musel som dlho rozmýšľať keď zazvonilo. Skončila posledná hodina. Nesmiem zabudnúť, že sa jej musím niečo dôležité opýtať. A potom spravím jednu vec, ktorú som chcel spraviť už minule, ale nemal som kedy. Buď sa niečo stalo alebo nás rozdelilo.
Rozleteli sa dvere a v nich stála ona. Usmievala sa tak som jej úsmev opetoval. Rozbehla sa za mnou presne ako na chodbe. Prišla pri mňa a vášnivo ma pobozkala. Nevšímali sme si ľudí okolo seba. Proste sme boli len ONA a JA. Odtiahli sme sa od seba a mne sa opäť objavil jej obľúbený pokryvaný úsmev. Opýtal sa som jej čo sem tak dlho plánoval. "Bella čo by si povedala keby si bývala s nami? I šli by sme teraz hneď k nám. Už máš pripravenú izbu." Odtiahla sa odo mňa sa na tvári sa jej objavil ten najkrajší úsmev aký som videl vo svojej existencie. A potom mi odpovedala: " Veľmi rada budem bývať u vás. Ale ako ste vedeli, že tam budem bývať. Ja som vám nič nehovorila." To ju ešte netrklo, kto je u nás na to expert a potom rýchlo povedala: "Alice. Že ma to nenapadlo." Zasmiala sa a ja s ňou. Dnes som sa mimoriadne len smial. Nastúpili sme do auta a vyštartovali k nám domov, kde aj ona teraz bude bývať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.