8. Esme Redford, Cullen?!
Esme Redford ( skoro koniec 20.teho storočia)
Carl je upír, taký úžasný upír, že som mu to ani sama najprv neverila. Je veľmi milý, inteligentný a pravý gentleman. Je stále so mnou, je pekné vidieť že niekomu na vás záleží a Carlovi asi na mne dosť záleží, súdim podľa jeho chovania. Nikdy ma nenecháva samú, je jednoducho skvelý.
A Jasper, je mi ako môj syn, je strašne zlatý a tak nejak bezbranný. Tvári sa ako ochranca, a aj tak sa správa, ale potrebuje aby niekto chránil i jeho, a na to som tu ja... Bývam u nich už 2 mesiace a ja a Carl sa správame ako malé deti. Musím dnes už niečo urobiť. Všetci to vidia, všetci to vedia...ako strašne moc po sebe túžime i my dvaja navzájom. Ale nik z nás sa ku ničomu nemá.
A tak ja "odvážna" dneska musím niečo urobiť aby sa Carl rozhúpal. Často mi o tom hovorí Jass, že akú silnú lásku z neho cíti ku mne, ale že sa aj bojí....asi odmietnutia.
Statočne som zaklopala na dvere Carlislovej pracovne.
" Esme, nemusíš klopať, poď ďalej."
Vošla som nerozhodne dnu. Carl sa na mňa krásne usmial a ja som vedela že to nedokážem....
" Deje sa niečo?"
" Ehm... nie, ja.. len som ťa prišla navštíviť"
Pre Boha, Esme...navštíviť? veď bývate v jednom dome.... vzchop sa.
" Mám pocit, že si ma neprišla len navštíviť..."
Á...čo teraz... Esme ... rozmýšľaj...rozmýšľaj...
" Hm... nie?"
Prečo sa ho to pýtaš?
Carl ku mne pristúpil bližšie a vzal moju tvár do dlaní. Nevedela som čo mám robiť.
Carl ku mne pristúpil bližšie a vzal moju tvár do dlaní. Nevedela som čo mám robiť.
" Ty si ...smutná?"
Opýtal sa Carl opatrne.
" Nie , nie"
Usmiala som sa na neho a oči upierala na zem. Nebola som smutná ale zúfalá, ako to mám spraviť, čo mám spraviť. Pozrela som sa opatrne do jeho tváre, usmial sa na mňa, a....a pobozkal ma.... Pobozkal ma nežne a potom sa znovu na mňa pozrel. Ja som sa len usmievala.
" Tak práve kvôli tomuto som prišla"
Vyšlo zo mňa bez uváženia a ja som si hneď zakryla ústa rukou. Carl sa zachichotal a i ja neskôr s ním.
" Si taká krásna"
Šepol a znovu ma pobozkal. Vzal ma za ruku, sadol si na kreslo a mňa si posadil ku sebe do lona. Takto sme zotrvali celý večer. Bol to pre mňa krásny večer. Keď nás takto videl Jass, z úst mu vyšlo iba radostné " konečne". Odcupkal preč a pár dní nám nechal iba pre seba. Pár krát nás prišiel skontrolovať či ešte jestvujeme. Bol veľmi ohľadu plný.
Carl mi v jeden deň ukázal Jasperov obraz. Vyzerala naozaj ako ja. Nik tomu nechápal, ale ani moc sme si nad tým nelámali hlavu. Carl mi povedal všetko o sebe i o Jassovi. I o jeho listoch pre mamku. Bola som z toho dojatá...možno aj mňa raz bude tak moc milovať...
Bolo nám krásne. Ovládala som sa naozaj " bravúrne" ako mi rád lichotil Carl. Bola som tak šťastná. Jass mi začal byť ako syn. Trávili sme spolu veľa času, bol to už rok čo som bola u Cullenovcom. Za tú dobu som navštívila aj Billyho s malým Jacobom. Billy bol skvelý, perfektne mu nahadzoval obidvoch rodičov. Pravdaže sme mu často aj pomáhali.
Bol utorok večer a ja som počula ako môj Carl znovu prišiel z práce. Rýchlo som vyskočila z kresla a bežala do jeho náručia. Pevne som ho objala a on ma pobozkal. Už sme mali za sebou aj naše poprvé, veď čo sa dá čakať od ľudí, ktorý majú blízko ku strednému veku.
V tom Carl zvážnel, zľakla som sa čo sa deje. Vzal ma do náručia a rýchlo so mnou utiekol. Bežal dosť dlho, ani som nevnímala pohyb okolo nás, stále som sa dívala na jeho vážnu tvár a rozmýšľala čo sa deje.
Až nakoniec zastal. Boli sme pri tom jazere ako vždy, milovali sme to tu obaja. Ale dnes to malo nejaké zmeny. Okolo celého jazera boli podávané malé lampášiky, a pri brehu nás čakala gondola, tiež obvešaná svetielkami.
Carl ma niesol až pri ňu, potom ma opatrne položil do gondoly. Nezmohla som sa ani na úžas, nechápala som ale i tak som bola nadšená. Carlisle vzal palicu pri gondole a odsunul nás od brehu. Pomaly sme plávali až sme sa dostali do stredu jazera. Na oblohe už svietil mesiac a hviezdy. Carl mi podal ruku a ja som sa postavila.
Potom si sám kľakol do gondoly a z jej stredu vytiahol krabičku. Po vytiahnutí krabičky sa začala pomaly liať dnu voda. Carl otvoril krabičku a prehovoril na mňa svojím upokojujúcim hlasom.
" Esme Redford, najkrajšia žena pod slnkom, najlepšia bytosť akú poznám, chcem sa ťa spýtať...vezmeš si ma?"
Spýtal sa tú najkrajšiu otázku na svete a ja som neváhala.
" Áno"
Vykríkla som na všetky strany a vrhla sa na Carla. Bozkávala som ho čoraz náruživejšie. Carl sa na chvíľu oddialil odhodil krabičku na breh a pokračoval. Pomaly sa pod nami gondola potápala a ja som tam bola už len v tičku a nohavičkách. Za to Carl bol už len v boxerkách. Pomaly sme posťahovali i ostatok šatstva z našich tiel. Chvíľu sme zaváhali.
Gondola bola už úplne ponorená a i my sme boli pod vodou. Vtedy sme znovu spojili naše telá. Bola to ako vždy nepopísateľne krásne. Nikdy sa nezbavím tohto krásneho pocitu. Bolo to naozaj krásne. Boli sme tam len mi dvaja ale tvorili sme jedno...
Domov sme sa vrátili až na ďalší deň a Jass bol strašne naštvaný, bál sa o nás, ale keď som mu ukázala prsteň ihneď sa rozžiaril. Krásne ma objal a začal plánovať dátum a podobne.
Dni ubiehali a dátum svadby sa blížil. Všetci boli nadšený... ale Jass.. Neviem čo sa stalo najprv bol úplne nadšený... ale teraz mi pripadal ako keby to len predstieral. Nie že by nám to neprial...ale ako keby ho niečo trápilo. Nechápala som to.
Čoraz častejšie nebol doma. Chodil na nečakané výlety. A vždy keď prišiel domov, bol celý nešťstný. Aj Carl si to všimol...pár krát sa ho dokonca na to aj pýtal...ale Jass to všetko zapieral i keď to bolo úplne viditeľné. Nechcel asi aby sme sa trápili.
Ale ja chcem aby bola moja rodina šťastná. I keby to znamená, sledovať svojho syna....áno Jass mi bol ako syn...musím prísť na to čo ho trápi. Carl vošiel do izby aj s Jasperom po boku. Pokynul mu rukou nech si sadne pri mňa a obaja sme čakali čo sa bude diať. A potom Carl zašeptal...
"...musíme sa sťahovať"

%20%E2%80%93%20okraj.png)





To bolo pekné ako ju Carlisle požiadal o ruku,romantické...keď sa musia odsťahovať Jasper niekoho zabil