4.Carlisle Cullen - skvelý chirurg
Nad ránom som si ešte zopakovával presné ošetrenie fraktúr. Moc ma to bavilo... a dúfal som že tak isto ma to bude baviť i v práci. Poriadne som sa pripravil na tento deň, dokonca som si kúpil oblek. Pripravený som vyšiel von kde ma už čakalo moje krásne auto Chevrolet Camaro. Stačil som si ho kúpiť ešte včera keď som išiel od Blacka z nemocnice.
Nasadol som do auta a už sa tešil do mojej novej práce. Keď som vošiel dnu zase pár paní a slečien ohromene zavzdychalo a recepčná sa rozžiarila keď ma uvidela. Podišiel som ku nej a chcel sa jej opýtať na Billyho.
" Doktor Black vás už očakáva u seba, je fajn že tu máme nového doktora"
Zvodne na mňa zamrkala a ja som cítil ako ma pohľadom vyzlieka. Radšej som ihneď s poďakovaním vošiel do jeho kancelárie. Posedával pri stole, prehraboval sa v nejakých listoch a popíjal kávu.
" Á Cullen! A ja že čo to tu tak smrdí"
Zasmial sa.
" Aj ja ťa rád vidím Billy"
Povedal som ironicky a obaja sme sa zasmiali. Nebavilo nás sa takto naťahovať ako malé deti, ale sem tam nás to chytilo a potom nás to aj oba dobre zabavilo. Billy si potom odkašľal a zvážnel.
" Dúfam že vieš čo robíš Cullen, ešte máš čas si to rozmyslieť"
" Billy, ja viem čo robím, a chcem urobiť to najlepšie, neboj sa keby sa neudržím, zabijem sa sám"
Billy sa na mňa obdivuhodne pozrel a potom sa pokrivene usmial.
" Tak dobre Cullen, ide sa do práce!"
Vykríkol. Bol ako malé šťastné dieťa. Bolo vidno ako ho táto práca baví. Prvý prípad bola fraktúra stehennej kosti. Otvorená fraktúra. Takže krvi bolo veľa a ja som len otŕčal nos ako tá krv prestrašne smrdela.
Keď som vyšiel z operačnej sály, čakal ma tam Billy s úsmevom na tvári.
" Som ťa sledoval Cullen, mám pocit že pre túto nemocnicu budeš prínosom. Poď ideme na ďalší prípad"
Zasmial sa a potľapkal ma po pleci. A takto to šlo celý deň, Billy sa stále usmieval, sem tam utrúsil niečo čo ma malo vyviesť z miery, ale to sa nestalo. Celý deň sme sa rozprávali nielen o našom upírsko - vlčom živote ale aj o mojom pred upírskom živote na ktorý si takmer nepamätám.
Viem len to že som bol psychiater, mal som ženu, krásnu, volala sa Carmen. Deti sme nemali, pretože ona ich nemohla mať. Ale i tak sme boli šťastný to viem. A deti mi nahradzovalo jedno dievčatko v ústave, malo hrozných rodičov. Plánoval som na nich zavolať políciu a malú Alice si adoptovať. Ale skôr než sa také niečo mohlo udiať sa zo mňa stalo toto. Chúďa Alice...dúfam že sa raz odtiaľ dostane.
Takto som premýšľal už doma. Nakoniec som sa zodvihol z kresla a išiel von na lov. Bojím sa a nechcem urobiť chybu...chybu ktorá by ma stála existenciu.
Vonku na to že bolo 11 hodín, bolo príjemne teplo. Rýchlo som si vybavil moje jedlo a vrátil sa späť domov. Nerád som to robil, zabíjať čo i len zvieratá pre mňa bolo utrpením, ale aspoň že to nie sú ľudia.
Pár mesiacov to pokračovalo podobne z Billyho a zo mňa sa stávali nerozlučný priatelia. Dokonca sme sa začali i navštevovať. Kvôli Billymu som sa naučil variť, keďže on bol vlk a celkom dosť toho zjedol. V práci mi bolo príjemne, až na pár prípadov, pri ktorých by nepomohol ani sám najvyšší. A tak som sa díval ako mi pred očami umierajú. Ako povedal Billy .
" Nedá sa pomôcť každému, ale stačí že to chceš a to ťa ženie vpred a cez všetky nezdary"
Billy mal pravdu, čím viac bolo tých nezachránených operácií, tým viac som sa snažil v ďalších. A bolo to aj dosť vidieť ako vravel Billy. Nikdy by som nepovedal že práve vlk a ja budeme spolu priatelia, ale som rád že tomu tak je.
Na stole v kuchyni mi zavibroval mobil. Zdvihol som ho. Bol to Billy.
" Bol si už na rybách netopierik?"
" Billy, ako ti to už mám povedať že mi nie je príjemné keď mi takto vravíš?"
" Sorry net- Carl, no čo ideš so mnou?"
" A je aj nejaká iná možnosť?"
"Nie! Tak ideš?"
" Odpovedal si si sám, áno idem. "
" Super o hodinu som pred tvojím domom, ideme mojím autom, pretože na tvojom by sme náhodou spravili fľak"
Zasmial sa a zložil. Niekedy som neveril že má vyše 30tky , ženu a dve deti na krku. Obliekol som si ryfle a košeľu. Asi najpohodlnejšie veci aké som poznal. Billy bol pred mojím domom ani nie za hodinu.
Pred domom stál Billy opretý o čierny Jeep CJ7. Usmial sa na mňa a i ja na neho. Potichu sme nasadli a mohli vyjsť. Pri jazere bolo krásne, ticho, a bolo zamračene, takže žiadne schovávanie sa nekonalo. Billy žiaril ako malé dieťa deň pred Vianocami. Vybaľoval rybárske náradie a pri ho dokonca zdravil a ospravedlňoval sa mu že ho dlho nepoužil. Ja som sa na ňom iba z diaľky zabával.
V tom som zacítil tú sladkú vôňu. Sladkú....sladkú? sladkú! Upír! Pozrel som sa na Billyho ale ten tam už nestál. Na zemi sa krčil a ježil velikánsky vlk. Billy! Ukázal smerom ku lesu a rozbehol sa do neho. Ja som ho nasledoval.
Prišli sme až ku potoku. Na kameni sedel jeden upír a pri ňom stáli dvaja s polomŕtvym človekom v rukách.
" Na ! vezmi si ho! Je len tvoj!"
Muckali tomu upírovi na kameni človeka, boli taký...taký...slizký...nedôverčivý.
" Nie! Ja ho nechcem! Sakra prestaňte!"
Šeptal upír na kameni. Tvár mal schovanú v dlaniach a nechcel sa čo i len pozrieť. Potom na chvíľu vzhliadol a rýchlo znovu si dal tvár do dlaní a po tichu vzlykal. Hneď ako si dal tvár preč z dlaní som videl jeho oči. Neboli krvavé, ale zlatavé ako tie moje.
Rýchlo sme sa s Billym ku nim presunuli. Pravdaže rýchlo zacítili Billyho aj mňa a už sa na nás vrhali. Billy rýchlo roztrhal toho jedného. Ale ja som si s tým druhým nevedel dať rady...nikdy som nebojoval, takže mi Billy s ním trochu pomohol....teda dosť pomohol. Billy sa chcel vrhnúť i na toho vzlykajúceho upíra na kameni.
" Billy, nie! Počkaj!"
Billy sa zatváril zmätene. Podišiel som k upírovi a podvihol mu tvár tak aby mu Billy videl do tváre.
" On nie je ako oni, on má zlaté oči vidíš! Neživý sa ľuďmi."
Upír sa na nás díval a prestal vzlykať. Billy zatiaľ odbehol do lesa sa premeniť a obliecť. Ja som sa ustarane pozrel na toho upíra. Veď to nebol ani muž, skôr chlapec, mal krásne blond vlasy ktoré sa mu vlnili do polovice tváre. Pripomínal mi leva, ale veľmi neškodného leva. V tvári sa mu zračila bolesť a žiaľ.
" Chlapče, čo sa stalo? kto to boli? Prečo chceli aby si pil tú ľudskú krv"
Chlapec sa nadýchol a začal s rozprávaním.
" Ja...ja ďakujem vám, že ste ma ich zbavili. No ja, mňa premenili aby som im slúžil, v ich armáde, som totiž dobrý bojovník, ale nikdy som nechcel zabíjať ľudí, jednu chvíľu som musel...ale potom som raz našiel v lese chytenú srnku do pasce. Jej krv bola tak....neodolateľná, a tak som to skúsil...bolo to úžasné. Začal som piť zvieraciu krv. Lenže oni si to všimli...moje dúhovky boli iné ako ich a chceli vedieť čím to je...najprv som im tvrdil že neviem...ale potom ma raz sledovali a prišli mi na to. A tak ma nechali vyhladovať a doteraz mi vnucujú ľudí. Ja som už nepil 16 dní...bál som sa že sa už neudržím"
Povedal smutne chlapec. Bol tu už aj Billy a tiež všetko počul. Usmial sa na chlapca a ja som ku nemu podišiel a objal som ho.
"Neboj sa...ja nedovolím aby si niekomu ublížil"
Pozrel som sa na Billyho...ešte stále sa usmieval, takže asi mu to nebude vadiť. Chcem aby žil so mnou. Keď on je taký zraniteľný. Musím ho ochrániť.. a aspoň už nebudem sám. Budem....budem mať syna....Ako mal Aro Demetriho...
" Ja, ja som Jasper...Jasper...neviem ďalej...nič o sebe neviem!"
Rozvzlykal sa mi na ramene a ja som ho len hladil po chrbáte. S ním som sa cítil taký uvoľnený. Jasper, pekné meno...isto to bude múdry chlapec. Po asi hodine sa konečne Jasper ukľudnil. Povedal som mu že mám nápad... a že by som bol rád keby ešte dnes ostane u mňa. Nadšene prikývol a tak sme aj s Billym odchádzali späť. Zdalo sa mi že dokonca Billy je nadšený s Jaspera.
Billy nás vysadil doma, rozlúčil sa a odišiel. Isto nás chcel nechať samých. Vošli sme do domu a rukou som naznačil Jasperov aby sa posadil.
" Ja....Jasper...viem že je to moc narýchlo... ale nechceš sa stať mojím synom?"

%20%E2%80%93%20okraj.png)





fakt super,daľšie diely prosím