close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Reťazec príbehov 3 kapitola CARLISLE COOK

5. července 2009 v 21:31 | Dark Angel |  Reťazec príbehov by Rose Dublest
3 Carlisle Cook

Carlisle Cook ( polovica 20teho storočia):

Posledný krát som sa pozrel na môjho priateľa a rozbehol sa do lesa. Pamätal som si všetko. V rukách som držal tie dve fotografie. Nikdy si to neodpustím. Ale musím začať od znova a musím to odčiniť. Netušil som kam pôjdem čo budem robiť, ale neváhal som a stále zrýchľoval. Premýšľal som nad svojím životom. Sem tam som musel zastaviť, pretože to už bol koniec lesu a práve dnes v niektorých mestách svietilo slnko. Pokračoval som až v noci. Prešiel som takto veľa miest, teda takmer celú Európu.


Ázia ma nejako veľmi nezaujímala, ale za to Amerika ma lákala. Moja strava sa skladala zo srniek, králikov a sem tam aj medveďov. Pomaly som zabúdal na to šialenstvo čo som vyviedol...nechápem ako som si mohol dovoliť vziať niekomu život. Ešte šťastie že Demetri s Arom prišli na iné riešenie.
Takto som putoval po zemiach vyše roku, z toho mesiac už po Amerike. Vďaka zvieracej krvi som bol úplne odolný proti tej ľudskej. Bolo to zaujímavé, pretože mne dokonca ľudská krv smrdela. Po tomto vyše roku, som sa rozhodol... nájdem si domov.
Nakoniec som sa dostal na Aljašku, ticho, kľud, a skoro žiadne slnko. Našiel som si tam krásny domček na ústraní, takže budem mať pokoj. Ale ešte predtým som však napísal Arovi.
" Našiel som to, som šťastný, pozdravuj všetkých, o 10 mesiacov sa vidíme, teším sa na vás, s pozdravom Carlisle, ďakujem."
Po tom ako som odoslal tú sms som sa rozbehol do Oregonu. Totižto tam teraz býval Arov známy , ktorý mi má urobiť falošné papiere.
Vchádzal som do Oregonu a hľadal Stansfielda 18. Po dlhšej dobe som našiel tú ulicu a taktiež firmu. Uprostred výškovej budovy visel nápis
" Spoločnosť Welcome a.s. - pomôžeme vám splynúť"
Vošiel som do budovy, na recepcii som sa spýtal na Franka Burtna. Recepčná ma poslala do budovy C na 5te poschodie. Postavil som sa pred dvere Frankovej kancelárie a zaklopal. Ozvalo sa tiché.
"Ďalej"
Keď som vošiel, Frank stuhol ale potom sa asi spamätal a pozdravil.
" Dobrý deň, ja som Frank Burton, vás asi posiela Aro že?"
Ach, Aro...ten teda naozaj myslí na všetko.
"No áno, on vám teraz volal?"
"Asi pred hodinou"
Usmial sa na mňa a pokynul mi rukou aby som si sadol.
" takže bude treba vybaviť občianský, vodičský, rodný list, nejaké papiere ohľadom školy a minulého zamestnania, zdravotný, kartu a to by asi aj mohlo byť že áno?"
" Áno"
Odvetil som a on pokračoval.
" Takže meno, priezvisko, vek, dátum narodenia, adresa?"
A tak som začal diktovať.
" Carlisle...Carlisle Cullen, 13.3.1936, 31 rokov, Aljaška, Gerberová 8...."
A takto sme pokračovali ďalšiu hodinu. Pýtal sa ma na prácu a mňa napadlo iba jediné. Chcem byť doktorom, ako Benjamin, preto som si od neho vzal aj priezvisko. Chcem byť ako on, chcem zachraňovať životy.
Napísali sme môj životopis, vysvedčenia, bývalú prácu. Ja som sa toho nebál, krv ľudí sa mi hnusila, takže práca chirurga by mi absolútne nevadila. Za to Frank sa ma pýtal asi 20 krát či som si istý.
Nakoniec mi povedal že mi tie papiere pošle. Zaželal mi krásny nový štart do života. Ja som mu poďakoval a už som sa rútil obzrieť si môj nový domov. Vďaka Arovej karte som si ho mohol dovoliť kúpiť ešte dnes a tak sa aj stalo. Malý biely domček, pri lese. Jednoducho zariadený. Jedna kúpeľňa, jedáleň, obývačka, tri izby a pracovňa. Bolo tam toho dosť pre štyroch.
Sadol som si na kreslo v pracovni a čakal na ráno, ráno kedy už nebudem Carlisle Cook, upír, ktorý sa neudržal, ktorý nemá domov, ale budem Carlisle Cullen, muž doktor, ktorý býva sám na krásnej Aljaške. Normálne som bol na seba hrdý a to som ešte vlastne nič nespravil.
Nastalo ráno a ja už som sa tešil do svojej novej práce. Vošiel som do miestnej nemocnice. Ucítil som zápach krvi, ale ono mi to bolo nepríjemnejšie viac ako som si myslel. Absolútne ma nenapadlo tam po niekom skočiť a vypiť jeho krv.
Šiel som ďalej cez chodbu až som prišiel na recepciu. Za stolom sedela štíhla blondínka a upravovala si nechty, na košeli mala vizitku. Sherley, Sherley Loxová.
" Sherley? Sherley Loxová?"
Povedal som. Sherley zodvihla hlavu od nechtov a na chvíľu skamenela, pozerala sa na mňa s otvorenými ústami a oči jej blikali po celom mojom tele. Keď sa spamätala a pokúšala si robiť poriadok na stole, tak sa jej vylial lak. Zakliala a potom znovu vzhliadla na mňa.
" Á-áno, prajete si?"
Vykoktala zo seba konečne.
" Sherley! Pozvi pána Cullena ku mne do kancelárie, hneď som tam"
Poznamenal vysoký, opálený muž.
" A-áno pane, sú to tie dvere na konci chodby a do prava."
"ďakujem"
Usmial som sa na ňu vďačne a jej poskočil srdce až tak, že som sa bál aby sa jej neprivodil srdečný infarkt. Kráčal som ku dverám a niečo tu príšerne smrdelo, ale mal som pocit že to už nie je tá krv. Dvere boli otvorené, tak som vošiel a posadil sa do kresla. Neprešlo ani 5 minút a už bol vo dverách ten doktor.
"Zdravím vás Carlisle Cullen"
Povedal a pri tom zatváral dvere. Ihneď ako ich zatvoril sa na mňa vrhol a my sme sa preklopili aj s kreslom na zem. Vrčal mi priamo do ucha a zrýchlene dýchal. Preboha čo to je? Počul som byť jeho srdce, nebol ľadový ani nič podobné upírovi, ale i tak bol silnejší ako ja.
" Prečo ste tu?!"
Spýtal sa ma a stále mi vrčal pri tvári.
" Nemôžeme sa porozprávať, no, trochu rozumnejšie, ja som Carlisle Cullen, teší ma"
Natiahol som ku nemu ruku. Ten sa na mňa vyjavene díval a potom sa rozrehotal a zišiel zo mňa.
" Billy, Billy Black"
Potriasol mi rukou a ešte viac sa rozosmial.
" Tak toto je už snáď sen, Cullen, neviem prečo ale absolútne sa vás nebojím, ste nejaký iný ako ostatný upíri, nie ste nejaký vadný?"
A znovu sa rozrehotal a teraz i ja s ním.
" Nie, nie som, iba nechcem byť ako ostatný"
Odvetil som a vtedy sa Billy ukľudnil a pokračoval.
" Ale i tak jednomu nechápem? Čo tu pre Boha robíte? A ako je možné že ste sa ešte po nikom nevrhli?"
" No viete, to máte tak, mne tá krv moc nevonia, ale za to ako zverolekár by som sa neuživil"
Zasmial som sa ale Billymu zmrzol úsmev na tvári. Teraz som asi ja niečomu nepochopil.
" Ak som povedal niečo nevhodné , prosím prepáčte"
" Nie, nie to len... viete .... ja tak nejak tiež nie som človek."
" A teda čo ste"
" Hm...vlk?"
Tak týmto ma dorazil, vlk? Ale veď niečo také ako vlkodlaci neexistuje, ale vlastne keď už aj upíri môžu, tak pre čo nie aj vlci.
" Vážne?"
Spýtal som sa obdivuhodne a on iba pritakával.
" No viete Cullen, my sme tu práve kvôli vám. My máme ľudí chrániť pred vami....no ale pred tebou Cullen asi ani moc nie"
A znovu sa chichotal.
" To som nevedel, viete , ja som sa len prišiel spýtať na prácu, ale ako vidím, tu by to nebol najlepší nápad."
" Cullen, mne osobne nevadíte, na upíra ste až primoc milý a vychovaný, ale čo ak sa raz neudržíte čo potom?"
" Nechcem vám oponovať, ale to sa nestane... zabil som len raz, a do teraz ešte toho ľutujem, práve pre to som tu, chcem začať nový začiatok."
Billy sa tváril že silno rozmýšľa a potom nakoniec povedal rozsudok.
" Počúvaj ma Cullen, neviem prečo, ale nejako ti nedokážem povedať nie" zasmial sa a pokračoval " Ale ostávaš tu zatiaľ na mesiac....jedno pošmyknutie a uvidíš že s teba narobím kašu, bereš?"
"Berem"
Odpovedal som. Potľapkal ma po pleci a vyšli sme z jeho kancelárie. Billy sa odobral na sál a ja domov. Doštudovať ešte nejaké veci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 6. července 2009 v 21:06 | Reagovat

super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.