close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Reťazec príbehov 2 kapitola KRUTOVLÁDCA ALEBO LEN KLAM?

3. července 2009 v 15:46 | Dark Angel |  Reťazec príbehov by Rose Dublest
2. KRUTOVLÁDCA ALEBO LEN KLAM?

Carlisle mal v tvári vytesanú neznesiteľnú znechutenosť a bolesť. Zviezol sa na zem a tvár si vzal do rúk. S Félixom sme odišli. Cítili sme sa strašne, nikdy sme nechceli Carlovi ublížiť, netušili sme že sa toto stane.
Carlisle v takomto stave bol už 6-sty deň. Nik ku nemu nevstupoval, a aj keby mám pocit že by si to ani neuvedomil. Dnes som to nevydržal a šiel za ním. Potichu som zaklopal, ale nič. Tak som vošiel dnu. Carl sedel v kúte na zemi a neprítomne hľadel pred seba.
Vyzeral ešte žalostnejšie ako predtým, krvavé oči sa znovu zmenili na uhľovo čierne, kruhy boli výraznejšie ako predtým, a jeho koža bola úplne ovisnutá. Ani som sa nepokúšal mu niečo povedať a odišiel som.


Bolelo ma to. Bolelo ma vidieť svojho priateľa takto strašne trpieť. Sedel som vo svojom osobnom kráľovstve, keď v tom sa rozleteli dvere a ku mne sa zase prirútili moji anjeli. Jane, Alec a Demetri, ako vždy sa o mňa báli...Ja ich tak moc milujem.
" Oci? Prečo plačeš?"
Spýtal sa ma Alec, vždy keď som mal tvár v dlaniach, Alec tomu vravel že plačem.
" Synu, Carlisle, vidíš ako je na tom zle, som zúfalý, neviem čo už mám robiť"
Zašepkal som smerom ku nim. Jane sa natiahla a pevne ma objala.
"Neboj oci, to bude dobré, ty isto niečo vymyslíš"
Uisťovala ma, ale ja som vedel že toto nebude už dobré. A v tom sa zrodil Demetriho plán.
"Oci? Vieš ako sme boli naposledy V Denaili? Po tých novorodených?"
Nemo som prikývol a čakal kým Demetri bude pokračovať.
" No vieš, bola tam jedna upírska, ako to povedať, rodina?..... A oni oci nepili ľudskú krv, ale zvieraciu"
Zašepkal Demetri, asi sa bál čo mu na to poviem. Rýchlo som sa vymrštil na nohy a pevne ho objal.
" Ďakujem synu, si vážne skvelý!"
Demetri sa na mňa pousmial a ja som rýchlo rozkázal Félixovi a Heidi, aby išli pre nejakú srnu.
Ani nie za 10 minút boli u mňa s ešte živou srnou. Opatrne som svoje nechty zaboril do jej krku aby aspoň troška krvi vytekala z rany. Potom som vošiel do izby ku Carlislovi, nič sa nezmenilo. Ešte stále sedel v kúte na zemi a nevnímal. Po chvíli nasal vzduch a znovu sa zhrozil, pozrel sa na mňa no keď uvidel že v rukách držím srnu jeho tvár sa zo zdesenej zmenila na prekvapenú až naradostenú. Prihnal sa ku mne a svoje zuby zaťal do krku srny, sal a sal. Trvalo mu to asi 5 minút a srna bola už úplne vysatá.
Utrel si ústa a usmial sa na mňa.
" Ďakujem "
Zašeptal, potom sa vrátil do kúta znovu si sadol a pokračoval vo svojom zúfalstve. Nechápal som ho, ja som si myslel že už bude šťastný, veď to bola len srna. Podišiel som ku nemu a prisadol si. Vzal som jeho ruku do svojej a pozeral sa. Videl som všetko to čo som videl aj naživo, lenže bolo tam niečo čo to robilo neznesiteľným a to jeho bolesť, bolesť z toho že niekoho zabil.
"Ako ti mám pomôcť?"
Opýtal som sa ho. Nevedel som ako pokračovať, čo mám urobiť aby môj priateľ bol šťastný.
" Povedz mi jeho meno, čím bol, čo robil, o jeho rodine?"
Zavolal som Félixa, ten vedel o ňom viac ako ja a Félix mi všetko porozprával, vrátil som sa do izby a pred tým než som začal s rozprávaním som mu do ruky vložil dve fotografie.
" Toto je jeho žena, a tuto jeho dve deti."
Carl si obzeral fotografie.
" On sa volal Benjamin Cullen, bol doktorom, žil na Aljaške a vo Voltere bol na služobnej ceste. Jeho žena má 27 a volá sa Ema, syn Jason 8 rokov a dcéra Rosemary má 5 rokov. Žena je maliarka. To je asi všetko čo o nich vieme"
Dopovedal som a díval sa na Carla. Ten sa nadýchol a odpovedal mi na viaceré moje nevyrienknuté otázky.
" Ja, Aro mám ťa moc rád, si mi ako pravý kamarát, ale ja to už nedokážem urobiť.....nedokážem ďalšieho človeka zabiť, a vy...vy sa tu tak živíte. Som ti vďačný za to že si mi dal večnosť, za to že si ma prijal a i za to že si mi ukázal že sa nemusím živiť iba ľudskou krvou. Ale ja...ja tu nedokážem ostať, ak mi to dovolíš...rád by som šiel cestovať po svete....a pokúsiť sa zabudnúť... a nejako to odčiniť...prosím daj mi tú šancu."
To nie! Môj verný priateľ a odísť? Ja viem....je to smiešne že upír, ktorého poznáte sotva mesiac, vám prirastie tak ku...no ku srdcu ako mne Carl, ale ja to vážne cítim tak moc silne. Je jasné že ho tu nebudem držať na silu, ani raz za tú dobu čo tu je nepoužil svoju moc na niečo zlé, a to je obdivuhodné, i teraz sa o nič také nepokúša. Ale ja sa pokúsim ho presvedčiť že je aj iná možnosť.
" Carl, i ja ťa mám moc rád, a práve pre to chcem ti pomôcť to prekonať, nebudem ti prekážať ak chceš isto odísť, ale nedá sa vymyslieť iné riešenie?"
"Aro, priateľu, bodaj by sa dalo, ale veď keď odídem, to neznamená, že sa už nikdy neuvidíme. Prisahám ti že každý druhý rok sa ti prídem ukázať, a porozprávam...alebo ti ukážem čo všetko som zažil. Ja na teba nikdy nezabudnem, tomu ver....a možno sa raz vrátim aj na dlhšie....ale to ešte teraz nemôžem vedieť....prosím skús ma pochopiť"
Takže som prehral boj. Strácam priateľa....ale možno ako on povedal sa raz vráti...ale hlavné je že sa už nebude trápiť. Zvesil som moju pyšne vysunutú hlavu a zašeptal.
" Chápem...Carl...chápem.... ale mám ešte pár podmienok."
Carlisle sa na mňa pozrel s úsmevom a pokynul mi nech pokračujem.
" Ak sa nevrátiš do dvoch rokov, tak po teba vyšlem takú gardu že celý svet bude vedieť o tom že existujú upíri."
Zasmiali sme sa obaja a ja som pokračoval.
" Potom dám ti adresu na priateľa, on ti urobí všetky falošné papiere... a veci ktoré by si mohol potrebovať. Plus hneď dnes ti zriadim vlastný účet, kde ti budem každý mesiac posielať peniaze. Ďalej ak sa stane niečo významné v tvojom živote, chcel by som byť medzi prvými čo to budem vedieť, takže budem rád ak mi pošleš aj pár listov....no a to je asi všetko... a hlavne dávaj si na seba pozor."
Carl sa na mňa oslnivo usmial a priam vykríkol.
" Ďakujem!"
Obaja sme sa naraz postavili. A objali sa.
" Carl, kedy chceš ísť? Dúfam že nie už dnes?"
"Nie...neboj sa pôjdem až zajtra...dnes si vás chcem ešte užiť"
Usmial sa na mňa. Večer sme si spravili také veselšie posedenie... alebo ako mladý ľudia vravia párty. Všetci sme tam sedeli a rozprávali Carlovi o nás, o našich osudoch...starostiach alebo zábavných situáciách.
Čas išiel rýchlo a nastalo ráno. Carl už bol pobalený.... nechcel nikam odviesť.. povedal : " Sám neviem kam ma osud zavedie...tak na čo sa budem stresovať kam mám ísť"
Ráno sme sa všetci nastúpili na nádvorie. Stráž stála po bokoch cesty ktorá viedla preč zo zámku až na hlavnú cestu. Ja som stál pred dverami do zámku aj s mojimi najdrahšími deťmi a s Heidi. Na nádvorie vstúpil Carlisle. Mal len jeden kufrík, veď aj tak peňazí mu budem posielať dosť...takže sa nemusí báť, že by nemal čo na seba.
Podišiel ku nám a objal Heidi, Aleca a Jane a aj Demetriho. Potom podišiel ku mne.
" Ďakujem Aro... nie si taký ako každý o tebe vraví, si skvelý, ďakujem za všetko a neboj sa toto nie je koniec, toto je len začiatok"
Zaceril sa na mňa a objal ma. Všetci v tej chvíli utíchli, nikdy som sa na verejnosti s nikým neobjímal a ani nevyjadroval nejaké iné city. Carl sa chcel už oddialiť, ale ja som si ho prisunul ešte bližšie a do ruky mu vložil mobil.
"Zavolaj keď prídeš na to neznáme miesto"
Carl prikývol. A odchádzal po strede cesty. Všetci sme sa v tejto chvíli usmievali. Keď došiel na koniec cesty, posledný krát zamával a rozbehol sa za svojím snom. Posadil som sa na stoličku a dal si tvár do dlaní.
" Oci zase plačeš?"
Spýtal sa ma znovu Alec.
" Áno synu, ale teraz je dobré že plačem"
Odvetil som mu Alec si sa dol ku mne.
"Tak ja idem plakať tiež"
Dal si tvár do dlaní a ja som to už nevydržal a rozosmial sa, postupne sa ku mne všetci pridali. Smiali sme sa a spomínali na neho na Carla.
" Nech sa ti to podarí Carl"
Pomyslel som si a odišiel so svojou družinou a rodinou späť do zámku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 3. července 2009 v 20:12 | Reagovat

No super,daľšie pokračovanie,prosím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.