11. Raz to muselo prísť...
Bella Cullen ( koniec 20teho storočia)
Bola som šťastná...našla som lásku svojho života.. Jaspera... a bola som odhodlaná že ho už nikdy neopustím. Videli sme sa každý deň...či už v škole...alebo keď on bol u svojej mamky alebo ja u nich. Bolo to úplne kúzelné. Takto sme spolu boli vyše roka....ale niečo nám to skazilo...
Bol práve marec a ja som bola v škole. Jasper spoločne so mnou išiel navštíviť svoju mamku. Zastali sme pred domom a ja som zas a znovu videla iskričky šťastia v Jasperových očiach zo zvítania s mamkou. Rýchlo vbehol dnu. Ja som šla pomaly za ním. Ale nič...nič som nepočula.. ani tlkot srdca...
Rýchlo som vtrhla do obývačky. Jasper tam kľačal nad svojou mamkou a tisol sa ku nehybnému telu. Vzlykal a hočkal sa dopredu a dozadu. Rýchlo som ku nim podišla...ale nič...ani tep...ani tlkot...ani dýchanie. Objala som Jassa. Ten to ani nezaregistroval...bolo to hrozné...takto sme spoločne boli do ďalšieho dňa rána.
Zavolala som Carlislovi čo sa vlastne stalo...ihneď bol u nás. Carl ihneď skonštatoval infarkt. Jasper bol takto u svojej mŕtvej matky ešte tri dni... a na ten tretí ho musel silou Carl odtlačiť. Urobili sme jej úctivý pohreb na jednej lúke ďaleko od miest. No Jasper od vtedy už neprehovoril.
Bála som sa o svoju lásku...už 20 dní nebol na love...jeho oči vyzerajú ako oči sfetovaného človeka a pleť je priesvitnejšia ako satén... Nevedela som čo mám robiť. Celé dni som len pri ňom sedela hladila ho...opakovala mu slová lásky a podobne. Na 22 deň som to už nevydržala. Šla som do domu jeho mamky, chcela som niečo nájsť...niečo...čo by ho donútilo sa zobudiť a "žiť" ďalej...teda večne...
Prechádzala som všetky izby...všetky postele...až som sa dostala do neznámej izby...nikdy ju Elisha neotvárala a ani mi ju neukazovala. Bola zamknutá a tak som opatrne vypáčila dvere. To čo sa mi naskytlo na pohľad bolo úžasné. Tá izba bola ako nová a všade boli Jassove fotky... fotky aj z detstva...aj keď bol starší....s ňou... s kamarátmi.... s otcom....
Nemala som slov. Sadla som si na posteľ a pozerala si fotky. Keď som všetko dopozerala dala som sa do hľadania. A našla som ...pod vankúšom...list... venovaný Jassovi. Neotvorila som ho...už viem čo spravím. Rýchlo som sa vydala na cestu späť...ku Cullenovcom.
Vošla som do domu, bez pozdravu, schytila ešte stále nevnímajúceho Jaspera. Rýchlo ho posadila do auta. Mám pocit že si ani neuvedomoval že ho niekto unáša. Išli sme celú cestu najmenej 130 km / hod. Jasper nič nerobil... stále bol úplne mimo. Docestovali sme ku domu. Vzala som znovu Jassa za ruku a vláčila ho zo sebou hore. Podišli sme ku dverám a ja som ich otvorila.
Jasper podvihol hlavu a oči mu skoro vypadli z jamiek. Rýchlo vošiel do izby a obzeral si fotky...hladil ich a bolo vidno že si na mnoho veľa vecí v týchto chvíľach spomenul. Takto všetko prezeral najmenej 1 hodinu. Potom sa ukľudnil a sadol si pri mňa, objal ma...
" Ďakujem"
Zašepkal.
" To nie je ešte všetko"
Odvetila som mu a do rúk vložila obálku. Pozeral sa na ňu ako na skrytý poklad. Pomaly ju otvoril. Bolo z nej cítiť jeho matku...takže to bude iste od nej a spoločne sme začali čítať tie krásne riadky.
Pre Jaspera.
Dúfala som synu že sa raz vrátiš...a teraz viem že je to pravda. Keďže si čítaš tento list....znamená to asi, že už nie som na žive. Ale to je už jedno. Dôležité je že ty si nažive...dúfam že si šťastný. Vždy som ťa milovala synček...ale málo krát som ti to hovorila. Moc mi chýbaš...všetko od vtedy čo tu nie si je chmúrne...nič nás už s ockom nebaví...odišiel náš poklad ....ty. Jass...nechcem aby si plakal a smútil. Ja som si prežila krásny život po boku tvojho ocka a s tebou. Hoci tá chvíľa s tebou nebola moc dlhá...ale i tak bola tá najkrajšia...veď vieš si moje slniečko. Milujem ťa...strašne moc... a ďakujem ti zlatíčko... za všetko....moc ťa milujem...naozaj...
Tvoja mamka....Elisha...
Milujem ťa nadovšetko! Pamätaj!

%20%E2%80%93%20okraj.png)





fiha, preco je Bella s Jasperom? ostatni Cullenovci tam nebudu?