close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Reťazec príbehov 10 kapitola TAJNÁ LÁSKA?

11. července 2009 v 17:03 | Dark Angel |  Reťazec príbehov by Rose Dublest
10. Tajná láska?
Ona! Bella! Mojej mamky opatrovateľka! Stála predo mnou! Vo svojej plnej kráse! A usmievala sa na mňa! Pomaly podišla ku mne sadla si a zašepkala.
" Tak pre to nemôžeš byť so svojou mamkou"
Díval som sa na ňu a nebol schopný odpovede...ja mám byť s ňou na hodine... a budem s ňou... i celú večnosť. Svoj výraz som prehodil za usmievavý. Tiež sa na mňa usmiala.
" Ja...ja som Jasper"

Myslel som si že keď som upír...že nebudem koktať...škoda..
" Isabella, alebo Bella Swan"
Usmiala sa na mňa a podala mi ruku. Mala takú hladkú pokožku.. a celá... bola tisíc ráz krajšia ako na fotografiách, a to už len na fotkách ma privádzala do šialenstva, teraz som už úplný blázon.. do nej.
Obaja sme si tie ruky podávali až pri moc dlho...prerušil nás až prichádzajúci učiteľ. Bella sa ešte raz na mňa krásne usmiala a potom sa už ďalej venovala iba výkladu učiteľa. Bol som z nej úplne unesený a sem tam som po nej aj pokukoval, bolo to naozaj "nenápadné".
Hodina skončila. Pozrel som sa na Bellu, tá sa na mňa krásne usmiala.
" Chceš previesť po škole?"
Opýtala sa ma tým jej krásnym hláskom. Je jasné že som rýchlo pritakával.
" Ďakujem, veľmi rád"
Chytila ma za ruku a ťahala niekam do stredu školy. Prišla až ku nejakému kabinetu a po tichu zaklopala. Dvere otvoril robustnejší muž v stredných rokoch.
" Á Bella, rád vás vidím, prajete si niečo?"
Koketne hovoril ten muž a ja som mal chuť hop zabiť. Bella sa zachichotala a odpovedala sladkým hláskom, z ktorého som išiel zošalieť.
" Pán riaditeľ, viete o tom že máme nového študenta? No, viete mohla by som ho previesť po škole?"
Bella sa krásne usmiala a z riaditeľa som cítil toľko nechutných emócií, že som to len tak , tak ustál.
" Ale pravdaže zlatíčko, ak chcete tak vás ospravedlním aj na celý deň, aspoň novému študentovi môžete ukázať aj celé mesto."
Mrkol na Bellu a mňa by sa v tej chvíli krvi nedorezal, myslel som že mu tam zlomím krk, väz, nohy...jednoducho všetky kosti. Pre Boha... čo sa to so mnou deje? Bella sa znovu krásne usmiala a s tichým " ďakujem" sa otočila ku mne, smutne sa na mňa usmiala. Chytila ma znovu za ruku a ťahala von zo školy.
" Kam ideme?"
Opýtal som sa kým ma ťahala.
" Ty chceš naozaj absolvovať tú prehliadku?"
Usmiala sa na mňa.
" Nie, nie, ja sa len pýtam"
Usmial som sa tento raz ja na ňu. Bella ma už neťahala, kráčali sme pri sebe a držali sa za ruku. Krásna chvíľa v mojom živote. Bella pristúpila ku svojmu autu. Odomkla ho a ukázali mi nech tiež nastúpim. Naštartovala a prudko vyšla z parkoviska. Jednou rukou riadila a tú druhú mala voľne položenú pri riadiacej páke. Tento krát som sa ja odhodlal a vzal ju za ňu. Najprv sa prekvapene pozrela na ruku, potom na mňa a usmiala sa, stisla mi ruku. Hľadel som ju po ruke a cítil ako sa moje mŕtve srdce prebúdza. Tak moc som po nej túžil,.... v tom ma to napadlo.
" Ako je možné že máš hnedé oči?"
Opýtal som sa opatrne. Bella na chvíľu pustila moju ruku a rýchlym pohybom si z očí vybrala kontaktné šošovky pod ktorými sa skrývali tie najkrajšie jantárové oči na svete. Usmiala sa na mňa a ja na ňu.
" Ale takéto sú krajšie"
Šepol som aby to počula. Znovu ma chytila za ruku a cestovali sme ďalej. Práve sme prechádzali pri tabuli Oregon, a vtedy mi to došlo.
" Bella, nie! Ja tam nemôžem ísť!"
Vykríkol som.
" Prečo nie?"
Opýtala sa smutne Bella...nechcel som aby bola smutná...ale ja tam nemôžem ísť.
" Pretože teraz by som mal byť 46 ročný muž s dvoma deťmi na krku a nie 17násť ročný chlapec... mamka by to neustála..."
" To nie je pravda... ona by bola rada že ťa aspoň vidí, prosím urob to pre ňu, možno aj pre mňa"
Zašepkala... nevedel som sa rozhodnúť, ale jej smutná tvár o tom rozhodla. Nič som nenamietal. Pohladil som ju znovu po ruke a išlo sa ďalej. Ani nie o 20 minút sme zastavovali pred naším domom. Bol nejaký iný... taký novší. Vystúpil som z auta a rýchlo prebehol Belle otvoriť dvere. Usmiala sa na mňa, chytil som ju za ruku a spolu sme vkročili do domu.
Keď som vošiel dnu...neveril som vlastným očiam. Mamka sedela na pohovke, svoju zvráskavenú tvár upierala na televízor, šedivé vlasy mala stočené hore do drdolu a na nose jej sedeli okuliare. Celá zvráskavená...ale bola to ona. V tom pozdvihla hlavu, jej srdce priam poskočilo a zrýchlilo. Zľakol som sa aby jej to neprivodilo infarkt. Pomaly sa postavila a prichádzala ku mne.
Pustil som Belle ruku a podišiel ku nej. Obhmatkávala moju tvár, kosti, líca, nos, pery.
" Si to ty?"
Šepla do ticha.
" Áno mami, som to ja Jasper..."
Povedal som a opatrne mamku objal. Tá sa mi rozplakala na rameni.
" Jasper...synku....môj... Jass... si krásny... nebol to teda sen... milujem ťa.... synček... chýbal si mi"
Šepkala a plakala mi na rameni. Bola to krásna chvíľa. Celý večer sme sa rozprávali o živote. Mamka sa nepýtala prečo som taký mladý, celkom ma to prekvapilo, ale vlastne som bol tomu moc rád. Keď bolo pred siedmou som povedal že už musím ísť. Rozlúčil som sa s mamkou a sľúbil jej že určite ešte niekedy prídem.
Bella povedala že ma zavezie domov. Inokedy by som odmietal ale ju nikdy... Nastúpil som do auta. Celú cestu sme mlčali a len sa držali za ruku. O hodinu sme už boli v Shelby. Navigoval som ju kde bývam. Zastavila pred naším domom. Obaja sme vyšli z auta a postavili sa oproti sebe.
" Ďakujem"
Šepol som a pristúpil ku nej bližšie.
" Ja som ti to vravela"
Tiež pristúpila ku mne a chytila ma za ruku. Vydvihol som jej ruku a pobozkal ju na jej chrbát. Krásne sa na mňa usmiala. Pristúpila ku mne bližšie boli sme od seba možno 20 cm. Vzal som ju okolo pása a prisunul si ju tak blízko že sme sa bruškami dotýkali.
Jednou rukou ma pohladila po tvári a jemne pobozkala. Bolo to letmé, jemné ako dotyk motýlích krídel. Pripadala mi taká krehká ako porcelánová bábika...hoci je upír...i tak bola až pri moc krehká.
Bola malinká...siahala mi iba po ramená. Vyhupol som si ju na brucho. Ona mi nohy ovinula okolo tela a na chrbáte ich spojila. Teraz bola už ona vyššia ako ja. Opatrne som ju chytil pod zadkom aby mi nespadla... čo by sa asi nestalo...ale i tak.... no dobre chcel som sa jej dotýkať. Vzala moju tvár do rúk a krásne sa na mňa usmiala.
Priblížil som sa ku jej porcelánovej tvári. Jemne som ju pobozkal na ten špicatý noštek a potom aj na ústa.Bolo to naozaj ako motýlie krídla, ich tanec, súlad, jedno bez druhého nemôže existovať...presne tak ako my dvaja....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 11. července 2009 v 21:18 | Reagovat

no úžasné,také romantické...teším sa na daľšie :-)

2 wero wero | E-mail | 12. července 2009 v 21:59 | Reagovat

bolo to uzasne.....normalne ta obdivujem......

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.