close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Reťazec príbehov 1 kapitola - ARO VOLTURI

2. července 2009 v 19:20 | Dark Angel |  Reťazec príbehov by Rose Dublest
1. Aro Volturi
Aro Volturi(koniec 18. st.):
Dnes je ale krásny deň, konečne sme pozabíjali všetkých novorodených na severe Kanady, a plus nám do našej "rodiny" príde nový prírastok Demetri. Félix hovoril, že vraj bude z neho najvychýrenejší upírsky stopár na svete. Félix vošiel do sálu a za sebou ťahal vysokého, svalnatého chlapca, keby mi Félix nepovie že má len 19, tak by som povedal že to je už muž. Neotáľal som ani chvíľu pristúpil ku chlapcovi, pozdvihol mu bradu a do tváre zašeptal.
"Vitaj"


Rýchlym pohybom som sa priblížil ku jeho krku a prerazil si cestu ku krvi. Dve poťahy a dosť. Bezvládne telo som spustil, ležérne mi spadlo do náručia. Vidím v ňom veľkého bojovníka. Dotkol som sa ho na tvári a hladil ju a díval sa. Mal sestru a milujúcu rodinu. Múdry chlapec, statočný a aj moc talentovaný. Dopozeral som si príbeh tohto chlapca a sám ho odniesol do jeho novej izby. Chlapec sa mi v rukách zmietal od bolesti a ja som ho ďalej hladil po tvári. Dvere sa rozleteli.
"Oci!"
Vykríkli naraz moje najdrahšie deti Jane a Alec. Sú to hádam jediné najmladšie upírie dvojčatá a sú mi ako deti. Oboch sme premenili v ich 13-nástich rokoch, stalo sa to pred 29 timi rokmi. Ten deň bol pre mňa krajší ako dnešný, ale i dnes cítim že Demetri mi bude ako ďalší syn, ale s ním to bude o moc dlhšie trvať.

Jane a Alec sa rútili ku mne ma horlivo objať.

"Deti pšššt, budete mať nového súrodenca"
Zašeptal som pomedzi Demetrovými výkrikmi bolesti. Deti sa nahrnuli ku Demetrimu a začali ho hladkať, bozkávať a mazniť sa ku nemu. Takto všetci spolu sme vydržali celé tri dni. Sem tam nás prišli skontrolovať Caius a Marcus, moji najdrahší bratia. Boli to dvaja jediný muži ktorý sa nám postavili keď sme zabíjali jednu dedinu. Bolo to zaujímavé, všetci sa nás báli, len oni dvaja nie. A Félix, môj ochranca v nich vycítil taktiež vzácny potencionál.

Na posledný deň sa ku nám pripojila aj Heidi.

" Moja drahá, máme ďalšieho syna, cítim to"

Šepol som keď práve môj nový syn prekonával posledný boj so srdcom. Heidi sa usmiala a vášnivo ma pobozkala. Bola vždy tak krásne impulzívna. Srdce chlapca sa zastavilo a on na nás uprel krásne krvavo červené oči.

" Ahoj Demetri, ja som Aro, tvoj nový otec"

Vyhŕkol som nadšene a víťazne. Demetri absolútne nechápal čo sa tu deje a tak sme mu všetko vysvetlili. Počúval nás s nadšením, mál som dokonca pocit že on sa teší z toho čo je, a že ako on povedal, "suprovejšia vec ma ani nemohla stretnúť". Tešil som sa z jeho nadšenia a i z rastu mojej rodiny. Heidi bola šťastná, Jane a Alec tiež a aj Demetri. Demetriho sme cvičili v stopovaní a ako vravel Félix, bol v tom preborník. 34 rokov na to, keď sa začínalo lámať storočie, sa ku mne Félix dohnal s novou správou, ktorá ma úplne dorazila. Totižto naše stravovacie návyky boli vedené výletmi pre turistov na náš krásny hrad. Félix mi prezradil že je tam jeden človek, ktorý bude mať schopnosť napovedať veci ktoré chce aby niekto iný urobil. Nadchol som sa pre tohto človeka a ihneď prikázal Félixovi aby mi ho doniesol. Félix kráčal aj s týmto mužom ku mne. Muž bol absolútne pokojný. Podišiel som ku nemu. Vysoký, blondýn, oslnivý úsmev, vyzeral ako pravý herec, ale Félix mi tvrdil že je doktor.

" Vitaj"

Zašeptal som a ako už asi po tisíci raz si prerazil cestu ku jeho krvi. Ani nevykríkol ani nič. A jeho premena bola tiež bez výkrikov. Bol moc statočný, v tomto upírovi som videl budúceho oddaného priateľa. Premena bola u konca. Carlisle otvoril svoje krvavé oči a uprel ich na mňa. Dlho som mu vysvetľoval čo presne sme. Neveril mi, neveril nikomu, a kým sme mu neukázali našu silu, rýchlosť a schopnosti. Bol z toho celý nadšený a vymýšľal všetky možné teórie že prečo jestvujeme. Všetci boli z neho nadšení. Bol tam iba jeden malý háčik, odmietal piť ľudskú krv. Sám povedal že vymyslí spôsob ako ju nepiť. Netlačili sme na neho, aj tak by zmenil naše plány. Bol to už 16-sty deň kedy Carl nič nepil. Bol priam priesvitný, pod očami veľké monokle a oči čiernejšie ako tá najtmavšia noc. Rozhodol som sa. Musel som to spraviť pre neho, inak by mi umrel. Félix spolu s Demetrim mu doniesli krvácajúceho človeka. Nejakého Benjamina Cullena, bývalého doktora, stretli sa s ním na ceste. No stretli, skôr mu pomohli k nehode. Carl sa na nich zdesene pozrel, prudko sa pritisol na stenu, ale nakoniec neodolal a prihnal sa ku Benjaminovi v sekunde. Videl som už len piť jeho krv. Ale to čo som chcel som nedosiahol. Zdesil som sa keď som sa pozrel na Carla......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 2. července 2009 v 21:00 | Reagovat

No čo sa stalo,to nemožeš takto skončiť šak nezaspím,je to napínavé,sa teším na daľší diel

2 TomkoI TomkoI | E-mail | Web | 18. ledna 2017 v 10:00 | Reagovat

Čekám na nový zajímavý článek na svém blogu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.