5. kapitola
Ples…alebo zlom v mojom živote
Dni ubiehali veľmi rýchlo a ja som stále viac a viac času trávila s Edwardom. Teraz som chápala, že láske sa nedá rozkazovať a úplne som sa jej područila. Milovala som ho zo dňa na deň viacej. No nikdy som mu nepovedala, čo k nemu cítim. Bála som sa, že pokazím náš vzťah. Dnes je ples.
Práve sa obliekam a snažím sa upraviť. Chcem sa Edwardovi páčiť. Presne ako sme boli dohodnutý ma čakal. Rýchlo som sa ešte pozrela do zrkadla a skontrolovala sa. Dobre a môžem ísť. Vybehla som von rýchlo zamkla a kým som sa otočila mala som dvere otvorené a on ma čakal vo vnútri.
Práve sa obliekam a snažím sa upraviť. Chcem sa Edwardovi páčiť. Presne ako sme boli dohodnutý ma čakal. Rýchlo som sa ešte pozrela do zrkadla a skontrolovala sa. Dobre a môžem ísť. Vybehla som von rýchlo zamkla a kým som sa otočila mala som dvere otvorené a on ma čakal vo vnútri.
"Sluší ti to."povedal keď som si sadala.
"Aj tebe."Zašepkala som zahanbene. Keby som mohla určite by som sa červenala.
Celú cestu tam sme sa rozprávali. Bol ku mne milší a pozornejší ako býval ale nevadilo mi to. Naopak vychutnávala som si to a tiež som sa k nemu chovala ešte milšie ako doteraz. Usmievali sme s a na seba a často sa smiali. Celý večer bo ako s rozprávky. Tancovali sme spolu a on ma držal tak blízko seba, že som bola ako v extáze. Neskôr večer ma zobral von a sadli sme si na lavičku. Sadol si, schytil ma a posadil si ma na kolená. Nikdy som nebola tak blízko neho. Opierala som sa o neho a sledovali sme oblohu. Dnes bola noc prekrásna. Oblaky nezakrývali skoro nič a hviezdy žiarili.
"Vieš Bella…už dlho ti niečo chcem povedať."
Prikývla som a on pokračoval.
"Za svojich vyše sto rokov som nikdy nestretol úžasnejšiu osobu. Keď som s tebou cítim sa neskutočne dobre a každá minúta bez teba je ako večnosť. Viem, že toto by mohlo zničiť náš priateľský vzťah ale ja to risknem. Milujem ťa Bell. Od prvého pohľadu na teba som vedel, že si tá pravá. Tá, ktorá chcem aby so mnou strávila večnosť."
"Aj ja som ti niečo chcela už dlho povedať." Povedala som po chvíli keď som sa ako tak spamätala s jeho slov. "Milujem ťa rovnako. Cítim presne to isté čo ty." Zašepkala som a on sa na mňa tak nádherne usmial. Potom však zvážnel a pomaly sa ku mne približoval. Naše pery sa dotkli a ja som po takom dlhom čase znova cítila koľko môže bozk dať. Bol to ten najkrajší bozk aký som od niekoho dostala. Na začiatku bol váhavý ale neskôr sa stával čo raz viac naliehavým a vášnivým. Bol to bozk čistej lásky a oddanosti. Keď sa naše pery oddelili objala som ho a on si ma privinul a držal ma v jeho objatí. Chcela som aby táto chvíľa trvala navždy a dúfala som, že on so mnou zostane až do skonania sveta. Po chvíli ma však pustil, dal mi letmí bozk na pery a postavil sa. Vošli sme do vnútra a ešte sme tancovali. Neskoro v noci sme odišli a on ma odviezol domov. Sedeli sme ešte v jeho aute. Pobozkal ma a ja som vystupovala ale zvrtla som sa k nemu.
"Neostaneš?"prosba v mojom hlase bola neodškriepiteľná. Uškrnul sa, vypol motor a vystúpil. Do domu sme vošli ruka v ruke. Hneď ako som zatvorila dvere oprel ma o stenu a začal ma bozkávať. Nebránila som sa. Nebolo toto po čom som vždy túžila? Lásku až do konca existencie? Svoje ruky som mu zaplietla do vlasov a so stále väčšou naliehavosťou som sa na neho tiskla. Plnými dúškami som vdychovala jeho vôňu. Keď som sa od neho odtiahla prekrásne sa zasmial.
"Nie je tu niekto nedočkavý a nenásytný?"
"Nedočkavý si tu ty."odsekla som mu naoko nahnevane. Potom sme sa spolu rozosmiali. Zobral ma do rúk a položil ma jemne na sedačku. Bol taký nežný a jemný. Usmial sa na mňa a pohladil. Milovala som ho. Chcela som s ním stráviť každú minútu svojej večnosti.
"Milujem ťa." Zašepkala som tie slová aj nahlas. Neodolateľne sa mňa usmial. Čím som si ho zaslúžila? Už teraz viem, že je úplne iný ako Matt. A ja? Ja som konečne šťastná.
"Ja teba viac." Povedal a znova sa na mňa tak neodolateľne usmial. Ostal u mňa celú noc. Nadránom sa odišiel prezliecť ale nebol dlho preč. Ja som sa medzitým tiež prezliekla. Dnes som si dala zelené šaty zo žltými bodkami a pod to som si dala žlté legíny. Bola som ešte v kúpeľni keď prišiel.
"Sadni si. O chvíľku som tam." Zakričala som mu s hora aj keby stačilo zašepkať. Keď som prišla dole držal v rukách noty.
"Čo to je?" spýtal sa s neskrývaným záujmom.
"Moja minulosť." Zašepkala som a zobrala mu noty.
"A viacej mi nepovieš?" zakrútila som hlavou. Nechcela som mu hovoriť svoju minulosť, ktorá tak veľmi bolela a stále ešte bolí. A teraz som šťastná. A nič nemôže zničiť moje šťastie. Aspoň som si to myslela.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





super diel..konečne sú spolu sťastný..teším sa na pokračovanie