3. kapitola
Zamestnaná myseľ…
Zamestnával veľa mojich myšlienok ale ja som tomu nevenovala pozornosť. Videla som ho každý deň a on si nevšímal mňa a ja ich. Boli to upíri silnejší, starší a boli v prevahe takže som si držala odstup. Ľudí som mala úplne niekde inde. Ľudia boli len spomienky. Pre mňa ľudia znamenali množstvo spomienok. Ja som sa radila niekde medzi. Upír, ktorý sa stráni ľudí aj upírov. Zasa som väčšinu času trávila sama. Chýbala mi Emma. S ňou som trávila veľa času. Bola moja najlepšia kamarátka. Nechcem ju však otravovať. Nemala som to za potreby. Dokážem to aj sama. Aj keď každá moja bunka prahla po Edwardovi zaryto sme sa ignorovali. Niekedy keď sa nepozeral sledovala som ho. Jeho črty. Oči. Fascinoval ma. Aj keď všetci upíri sú prekrásny on bol niečo ako boh medzi nami. Stvorenie, ktoré musí každý milovať. Práve sme mali dejepis a ja som bola plne zamestnaná svojimi predstavami.
"Isabella?" niekto sa ma niečo pýtal. Prebehla som očami po triede nič.
"Slečna Isabella?" kto ma volá slečna?
"Isabella Swanová!" trhla som očami k učiteľke.
"Áno prosím?"
"Odpovedali by ste mi láskavo na otázku?" Ticho. Aká otázka?
"Mohli by ste mi ju prosím zopakovať?"
"Mohla. Ale prv navštívite pána riaditeľa." Znechutene som pozrela na učiteľku. Ja mám celú večnosť. Zobrala som si kabelu a vyšla som s triedy. Na chodbe som sa oprela o stenu. Odrazu sa mi zahmlilo pred očami. Videla som nejasné obrazy dvoch osôb na nejakom mieste. A potom len tma.
Otvorila som oči. V hlave mi trešťalo? Odkedy upírov bolí hlava? Posadila som sa. Bola som u seba doma. Ako som sa sem dostala? A ako to, že som spala? Obrátila som hlavu a tam sedel Edward. Vysvetlí mi to niekto?
Edward:
Bella… Bella… Bella… zamestnáva každú moju myšlienku. Je taká prekrásna. Myslel som na nu stále. Stále zamestnávala moje myšlienky. Dokonalé stvorenie. No nenašli sme si k sebe cestu. Akoby mi nebola súdená. Ignorovala ma a ja som v podstate ignoroval ju. Často som mal pocit, že sa ma bojí. Ale bo nás. No každú chvíľu keď sa nepozerala som po nej hádzal zamilované pohľady. Jediné miesto kde som ju mohol stretnúť bola škola. Ale ja som ju sledoval aj domov. Sedel som väčšinou v lese blízko jej domu a počúval ju ako si spieva. Ako chodí.
"Edward?" moje meno niekto vyslovil. Bol som stratený v mojich myšlienkach.
"Edward?" zase moje meno. Pozrel som sa na učiteľa a ten vyzeral dosť netrpezlivo. Aj v jeho myšlienkach to vyzeralo podobne.
"Áno?"
"Nechcete nám odpovedať na otázku?"bola nejaká otázka? Prehliadol som si jeho myseľ a našiel som ju.
"Archimedov zákon." Zabrblal som a znova som sa chcel venovať mojím myšlienok.
"Vyzerá to, že ste si pán Cullen dnes v noci veľmi nepospali. Aby som vás prebral odneste toto prosím do kancelárie k riaditeľovi." zobral som papiere a išiel som. Chodby boli prázdne. Všetci mali hodinu. Len na jednej chodbe stála o stenu opretá Bella. Odrazu sa rútila k zemi. Nikto tam nebol tak som svojou upírov rýchlosťou dobehol k nej a zachytil som ju. Alice to dúfam videla. Zobral som ju a odniesol do auta. Ako som predpokladal Alice dobehla za mnou. Povedala, že o školu sa postará a nech Bellu zoberiem k nej domov.
"Bude v poriadku?" pýtam sa úplne vystresovaný.
"Neviem vidím len čiernu. Tak ako vždy." Týmto ma neupokojila. Naštartoval som auto a zaviezol ju k nej. Cestou som volal Carlislovi ale ten mi nezdvíhal. Tak je to na mne. Zaniesol som ju do izby a položil som ju na posteľ. Sadol som si do kresla ďalej od nej a dúfal som, že sa preberie. Jej vlasy jej ležali okolo hlavy a na tvári úplný pokoj. Vyzerala ako mŕtva. Ale na to som nechcel myslieť. Čakal som a asi po hodine sa pohla. Jej prekrásne oči sa otvorili a potom sa pozreli na mňa.
"Čo sa stalo?"
Bella:
"Čo sa stalo?"
"Neviem presne. Ale ako keby si odpadla. Stalo sa niečo?"
V hlave som si to všetko urovnávala. Tá dvojica ľudí. Bolo to ako keby som videla budúcnosť. Ale toto sa mi nikdy nestalo. Alebo sen. Zvláštne.
"Nič. Neviem si to vysvetliť. Asi vada vo mne." Zvrtla som to.
"Vďaka za to, že si mi pomohol."
"Zvládneš to sama?"
"Myslím, že hej."
Rozlúčila som sa s ním a on odišiel. A ja som mohla uvažovať nad tou vidinou.
Odvtedy sa mi to stávalo dosť často. Nikdy som už neodpadla. A stále to isté. Dvaja ľudia. Edward stále zamestnáva moju myseľ…a teraz si uvedomujem…

%20%E2%80%93%20okraj.png)




