12. kapitola
Zbohom…
Rozhodla som sa im o tom povedať ďalší deň večer. Zatiaľ som ich presvedčila na veľký spoločný rodinný (pre mňa asi posledný) lov. V rámci možností sme si to užili. Ja teda áno. Zabávala som sa. Žila som. Aspoň posledný krát.
Deň prebehol rýchlo a večer ma donútil povedať pravdu. Nie celú pravdu. Nepovedala som im ako ma vydieral ani o tom, že mi vtedy zlomil ruku, že on mohol za môj smútok. Ale čo som si myslela? Že na to neprídu?
"Bol to od začiatku on? Tá ruka? Hádka? Smútok?" Edward zvyšoval hlas a bolo vidieť, že to v ňom vrie. Aj ostatný boli nahnevaný.
"Prosím vypočuj ma! Ja som to robila pre teba. Pre vás. On v tom nieje sám. Je ich viac. Ja radšej obetujem svoj život ako ten váš." Tiež som zvýšila hlas.
"Takže sa so mnou rozchádzaš? Odchádzaš od nás? Cítiš niečo k nemu?"
"Nie! Nie! Edward tak to nieje. Ja ťa strašne moc milujem a ty to vieš! Nechcem sa s tebou rozísť. Ty vieš, že ťa budem milovať do konca sveta! Ale ak by sa vám niečo stalo… keby som sa musela pozearť na to ako mi umierate pred očami…ja nedokážem to… prosím… pochop ma. Ja to nerobím zo svojej vôle ani pre seba. K Mattovi už nič necítim…"
Všimol si aká som rozrušená. Ako sa cítim si mohol prečítať v mojich očiach. Natiahol sa ku mne a vzal si ma do náručia. Šepkal mi slová útechy a hojdal ma. Bozkal mi tvár a hladil ma po chrbte. Cítila som sa ako malé dieťa. Malé dieťa, ktoré chcú zobrať od matky.
"Znamená to, že toto je koniec? Posledný krát čo sa vidíme?"
Prikývla som. Prečo odpovedať? Sám dobre vie ako to je.
"Nikdy viac?"
"Niekde vás počkám. Ja verím, že sa stretneme. Len prosím neurobte nič nerozvážne. Možno ho to prestane baviť a nechá ma. A ja sa potom vrátim. Budeme spolu."
Videla som mu na očiach, že to len tak nenechá. Že bude rozmýšľať kým nedôjde na spôsob ako ma odtiaľ dostať. Celú noc sme všetci ostali spolu. Skoro vôbec sme nehovorili ale nevadilo nám to. Boli sme spolu posledný krát. Aj keď som sa vyrovnala so svojím osudom nemôžem povedať, žeby to nebolelo. Naopak. Moje dávno mŕtve srdce sužovala bolesť so straty. Straty lásky a všetkého dobrého na tomto svete. Neverila som však, že toto je koniec. Je to s časti nový začiatok ale po ňom ma bude čakať niečo krajšie. Láska a rodina. A tomu som verila. Verila som, že spravodlivosť ma nájde aj keď život nieje fér.
Presne ako som vedela o tom čase čo ukazovala vidina zastalo pred naším domom čierne auto. Čierne. Z neho vystúpil upír, ktorého nenávidela celá rodina. Všetci sme stáli na verande a sledovali sme ho. Naznačil mi aby som šla za ním. Pustila som Edwardovu ruku a vyšla som za ním.
"Smiem sa aspoň rozlúčiť?"
Mávol rukou a ja som sa vrátila. Objala som každého a ako posledného som si nechala Edwarda. Len sme si tak hľadeli do očí. Potom som to už nevydržala a hodila som sa mu okolo krku a posledný krát som si vychutnala jeho pery. Odtrhla som sa od neho a bez toho aby som sa na kohokoľvek pozrela som odišla. Odišla smer nový život-smútok.
Nastúpila som do auta a dovolila posledný pohľad na svoju rodinu. Na perách som vyčarovala chabý úsmev a potom som sa zahľadela na cestu.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





neviete mi niekto poradit kde je 9. kaptola