XXII. kapitola
Nastal deň a ja idem opäť zasadnem do školských lavíc.
"Bella čakám ťa u mňa v izbe," zakričala Alice cez celý dom. Vydupala si, že ma oblečie a namaľuje.
Do školy sme mali prísť o 8:30. Jasne že Alice si ma musela zavolať k sebe už o 7:00. príšerné. Stal sa zo mňa pokusný králik.
"Bella čakám ťa u mňa v izbe," zakričala Alice cez celý dom. Vydupala si, že ma oblečie a namaľuje.
Do školy sme mali prísť o 8:30. Jasne že Alice si ma musela zavolať k sebe už o 7:00. príšerné. Stal sa zo mňa pokusný králik.
Dohodli sme sa, že pôjdeme na 2 autách. Ja, Edward spolu s Alice a Jasperom sme išli vo Volve. Em si preferoval svoj Jeep tak k nemu do auta bola nútená nastúpiť Rosalie.
Prišli sme načas. Do kancelárie pre papiere sme nešli, pretože deň predtým boli pre ne chalani. Vystúpili sme z auta. Všetky hlavy sa otočili naším smerom. Dievčatá sa v skupinkách chichotali medzi sebou. Edward potichu zavrčal.
Prišli sme načas. Do kancelárie pre papiere sme nešli, pretože deň predtým boli pre ne chalani. Vystúpili sme z auta. Všetky hlavy sa otočili naším smerom. Dievčatá sa v skupinkách chichotali medzi sebou. Edward potichu zavrčal.
"Čo sa deje?" opýtala som sa a pristúpila som bližšie k nemu.
"Keby si počula ich myšlienky, myslím, že aj ty by si vrčala. Ale už som v podstate na ta zvyknutý a všetko jednoducho ignorujem. Ale čo je veľa to je veľa," odpovedal mi prikrčeným hlasom a obtočil mi ruku. To isté spravili ostatní z rodiny. Vykročili sme do vnútra.
Cítila som vražedná pohľady na svojom chrbte. Smiali sme sa s Edwardom na výrazy ostatných okolo nás. Predtým sa Jazz s Alice odpojili. Tí mali francúzštinu. Tak isto Rose s Em sa odpojili, tí mali trigometriu. My sme išli spoločne na angličtinu. Väčšinu hodín sme mali spolu. Ako páry.
Našli sme konečne učebňu. Vkročili sme do triedy všetky hlavy sa naším smerom otočili, presne ako na parkovisku. Akoby sme kričali "Som exemplár. Jediný/na na svete".
Potichu sme pozdravili a podali učiteľovi papier, aby ho podpísal.
Cítila som vražedná pohľady na svojom chrbte. Smiali sme sa s Edwardom na výrazy ostatných okolo nás. Predtým sa Jazz s Alice odpojili. Tí mali francúzštinu. Tak isto Rose s Em sa odpojili, tí mali trigometriu. My sme išli spoločne na angličtinu. Väčšinu hodín sme mali spolu. Ako páry.
Našli sme konečne učebňu. Vkročili sme do triedy všetky hlavy sa naším smerom otočili, presne ako na parkovisku. Akoby sme kričali "Som exemplár. Jediný/na na svete".
Potichu sme pozdravili a podali učiteľovi papier, aby ho podpísal.
"Máme tu posledné voľné miesta," oznámil nám. Jedno bolo vedľa chlapca s ryšavými vlasmi. Edward tušil, že tam určite nepôjdem a bez slova sa vybral na to miesto. Ja som si sadla vedľa prázdneho miesta.
"Dnes chýba Smith. Neviete čo je s ním?" opýtal sa učiteľ triedy.
"Nevieme pán učiteľ," ozvalo sa dievča zo zadnej lavice.
"Dobre tak začnime hodinu."
Celú hodinu som mala na tvári unudený výraz. Po očku som pokukovala po Edwardovi. Ten si to všimol a usmial sa na mňa.
Tak prebehla hodina.
Tak prebehla hodina.
Konečne zazvonilo na koniec hodiny. Keď sa ozval hlas, ale nie ten, ktorý som chcela, aby sa bol ozval.
"Ahoj," otočila som sa na stoličke. O lavicu sa opieral chalan s poriadne nagelovanými vlasmi. Vyzeral ako zmoknuté kura.
"Ahoj," otočila som sa na stoličke. O lavicu sa opieral chalan s poriadne nagelovanými vlasmi. Vyzeral ako zmoknuté kura.
"Čaw," odzdravila som ho.
"No...ehm...Ja som Max. A ty si?" snažil sa nadviazať rozhovor. Počula som tiché vrčanie. Obzrela som sa cez Maxovo rameno.
"No...ehm...Ja som Max. A ty si?" snažil sa nadviazať rozhovor. Počula som tiché vrčanie. Obzrela som sa cez Maxovo rameno.
"Bella," jednoducho som mu odpovedala.
"Rozmýšľal som či by si nemala záujem ísť niekam von sa zabaviť," zdráhavo sa opýtal. Srdce mu bilo o závod.
"To ma byť akože rande?" zdvihla som jedno obočie.
Prikývol. "Nie ďakujem. Momentálne nerandím."
"Ale no tak... Nedaj sa prehovárať. Ja viem, že chceš ísť, len sa hanbíš priznať to," ostal dotieravý. Edward kypel zlosťou.
"Čo nechápeš mojej odpovedi?" drtila som slová medzi zubami.
"Ale no," nakláňal sa bližšie akoby chcel ma pobozkať. Zavrčala som mu do tváre.
"Posledný krát ti hovorím. Nikam s tebou nejdem. A ak nechápeš mojej jednoduchej odpovede tak ti to vysvetlím tým horším spôsobom," zotrela som ho ako mastný fľak na prednom skle môjho života. Ucítila som ruky okolo pasu. Ďakovala som bohu, že tam Edward bol inak neviem či by som sa udržala, ale asi nie. Preplietla som prsty s Edwardovými a spoločne sme išli na ďalšiu hodiny. Dúfam, že sme sa ho zbavili.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





Huh...dobrý=D