close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Guardian angel XX. kapitola

13. července 2009 v 17:51 | Dark Angel |  Guardian angel / by RenesmeeCarliee
XX. kapitola
NEVERILA SOM VLASTNÝM OČIAM.
STÁL TAM.............................EDWARD.
V celej svojej kráse. Vyzeral ako antický boh. Na tvári sa mu objavil prekvapený výraz. Presne ako mne.
Ticho sme stáli oproti sebe a dívali sa jeden druhému do očí. Ja jemu do tých zlatých a tak hlbokých. On mne do desivých červených. Toto bolo iné. Cítila som tú elektrinu v miestnosti.
Skočila som mu okolo krku. Ostal zaskočený mojou reakciou. Ja som sa len usmiala a objala ho pevnejšie. Nesmela som zabudnúť, že som ešte silnejšia ako ostatný. Ale to i teraz bolo jedno.
"Ach Bella," zašepkal mi do ucha. Jeho stisk ešte viac zosilnel.
"Edward ," na nič iné som sa nezmohla. To jediné slovo, prevyšovalo všetko ostatné. Konečne som sa cítila kompletná. Edward, spomienky, rodiny to všetko sa mi vrátilo.
Ale na ako dlho?
Drtila som ho v objatí. Svet okolo mňa prestal existovať.
Bol len On a Ja.
***

Ležala som v posteli spolu s Edwardom. Rozprávali sme sa o všetkom a medzitým si šepkali zamilované slovíčka. Každú voľnú mickrosekundu som bola prilepená na ňom ako sekundové lepidlo. Preplietala som jeho, moje prsty. Hrala som sa s nimi. Na chrbát dlane som kreslila srdiečka, hviezdičky, krúžky. Presne ako predtým všetkým zlým čo sa nám stalo. Ale bude to také dokonalé ako náš obrázok pohody.
Ležať v objatí? Šepkať si sladké slová? Či to bude ten jemný prach? Do ktorého keď fuknem vyparí sa preč? V dnešnom svet, v ľudskom ale aj v tom upírom je všetko možné. Nie vždy sa všetko podarí tak ako chceme my. Všetko je len osud alebo náhoda?
"Nad čím rozmýšľaš? Je to také flustrujúce , že nepočujem čo si myslíš, vieš?" usmial sa mojim obľúbeným pokriveným úsmevom pri ktorom mne sa podlamujú kolená a okolo vzdychajú všetky ženy.
"Rozmýšľam nad týmto všetkým," ukázala som okolo seba." Rozmýšľam či je všetko toto pravda. Keď žmurknem a zistím, že si tu neni, že si vlastne ťa len predstavujem. Či je všetko pravda a nie len môj výplod fantázie. Nechcem ťa znovu stratiť. Všetko som si musela vytrpieť. Sama. Nebol si pri mne keď som sa chcela vyplakať niekomu na ramene. Keď som chcela. Aby ma niekto držal v objatí a šepkal mi ukľudňujúce slová. Pri jeho hlase by som na všetko zabudla a ponorila sa do svojho sveta. Sveta, kde sú všetci pokope. Kde sú všetci šťastný," tuhšie som ho objala, aby vedel, že ho nehodlám len tak ľahko pustiť.
"Budem sa ťa držať ako kliešť," dodala som s úsmevom.
"Už nikdy, nikdy ťa neopustím. Pôjdem tam kde ty. Budem sledovať tvoje kroky, dávať pozor na teba. Keď budeš plakať ja ťa budem utešovať. Keď budeš smutná ja ťa budem rozosmievať. Keď budeš sama ja budem pri tebe svojou každou minútou. Sľubujem, prisahám ti, že budem pri tebe po celú večnosť. Tvoju, moju, našu," sľuboval tak verným hlasom.
Posunula som sa vyššie, aby som dosiahla na jeho pery a tak mu vtisla bozk. Ale len po krk som dočiahla.
"Ďakujem," zamrmlala som keď som mu vtisovala bozk na priehlbinku pod krkom.
Tuhšie sme sa k sebe privinuli. Do kedy vydrží toto šťastné klbko bavlny mojej rodiny? Do kedy budeme normálne žiť bez problémov, ktoré nás obklopujú? To nikto neviem, ani nemôže. Nateraz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 13. července 2009 v 17:55 | Reagovat

fiha, zda sa, ze coskoro tu bude dalsia zapletka ;-) rychlo dalsie prosim 8-)

2 KaTeCuLLeN KaTeCuLLeN | 19. srpna 2009 v 10:53 | Reagovat

milé,konečne na chvilu stastny

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.