close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

6. Problémy

2. července 2009 v 16:55 | ewikk |  Upíria lovkyňa I. časť/ by RenesmeeCarliee
6. Problémy

Pohľad Edwarda

Keď sme prišli domov všetci sa na nás začali chŕliť otázky. Očividne sa to Belle nepáčilo. Vyrozprávala nám svoj príbeh. Bol som s toho nešťastný, že musela mať taký ťažký život. Prvého slova sa ujal Carlise a opýtal sa Belly:


"Bello čo vlastne po tebe Volturioví chcú?" opýtal sa jej zaujatým hlasom. Bella sa povzdychla a spustili návaly slov.

"Kdysy dávno som mu zabila pár upírov. Ale tí upíry neboli obyčajní. Niektorý mali schopnosti tak ako Edward, Alice a Jasper a aj ja. To sa im nepáčilo a už 30 rokov má naháňajú, ale nejakým spôsobom sa viem maskovať pred nimi. Veľmi som sa čudovala, že to neplatilo i pri Vás. A ešte jedna vec. Nedávno sa mi prejavila ďalšia schopnosť. Pozeraj te sa." Myslím, že som mal aj otvorené ústa. To čo dokázala sa nedalo popísať. Proste prebudila vec k novému životu. Ako vždy Emmet uštedril uštipačnú poznámku smerom k Belle.

"To je haluz Bella. Počkaj hneď som tu." V zápetí zmizol a o 1 necelú minútu doniesol strom. Musel som sa zasmiať. Rosalie ho pleska po ramene a povedala: "Opováž sa ten strom doniesť do izby inak poletíš von oknom aj s tým stromom." Mi sme len v sebe dusili smiech.
Ani som neuvedomil, že prídu Volturioví, ale chcem mať Bellu v bezpečí a nechcem ju stratiť. Prerušil som tento šťastný okamih a opýtal som sa všetkých naštvaným hlasom:
"No tak čo ako to spravíme?"

"Vôbec nemám tušenie. Počkať niečo napadlo." Odpovedala mi Bella a vysvetlila nám jej plán aj keď sa priznám moc som mu nedôveroval.

Nastal deň D. Buď Bellu stratím alebo ju získam. Miesto stretnutia sme určili mi. Bola to mýtina kde sme s rodinou hrávali baseball. Na začiatku radi bol Emmet a na konci som bol ja a vedľa mňa stála Bella. Z premýšľania ma vytrhol príchod Volturiovích. Jak ja som ich neznášal. Najradšej by som ich vyhubil. Ale zase na jednej strane musí niekdo dávať pozor na osttaných upírov. Z lesa sa vynorili prvé 3 postavy. Bol to Aro, Cauis a Markus večne znudený. Za nimi išlo ďalších 10 upírov. Až dojde k boji istotne ostaneme mi "hore nohami".
Zastavili sa pred nami 300 metrov. Toto ticho prerušil Carlise: "Aro rád Ťa vidím i keď za iných okolností." Dal si záležať na hlase akým to povedal.

"Carlise tiež Ťa rád vidím, ale prišli sme tu pre Bellu. Bella ty vieš čo si spravila a musíš niesť následky. Rozhodli sme sa buď Ťa premeníme alebo jednoducho zabijeme bez akýchkoľvek námietok." Hlavu mal otočnú smerom k mojej láske. Ona sa na neho smiala mňa asi šibne. Na jej mieste by som ho nakopal do riti a ešte by som sa pri tom smial.
Pristúpila bližšie a povedala: "Aro rada Ťa vidím aj keď Ťa musím sklamať. Skús sa nadýchnuť a zistíš, že pár vecí nebudu treba." On ju poslúchol a zhlboka sa nadýchol. Na tvári sa mu objavil prekvapený výraz. A potom povedal: ""No tak to teda mení situáciu, ale aj tak budeš musieť ísť s nami a niečo ako odpracovať svoje činy. Dúfam, že nebudeš namietať." A nie už viem čo bude žiadať. Bella pristúpila pri Ara, natiahla ruku. Určite mu niečo hovorila v myšlienkach. Prečo jej nemôžem čítať tie prekliate myšlienky?
Aro dlho zvažoval to čo žiadala ale nakoniec prikývol. Bella sa otočila a išla oproti nám. Postupne všetkých objala a nakoniec som prišiel na radu JA. Jemne ma pobozkala a potom sa odtiahla. Prečo mi Ara bere moje svetlo, ktoré mi svietilo na cestu a ukazovalo mi správnu cestu k šťastnej večnosti. Bere mi moju nádej žiť bezstarostným životom v temnote. Bere mi moje srdce, ktoré tak dlho nebije ale keď ONA prišla pocítil som nádej, že aj ja môžem byť aspoň trochu šťastný. Ale toto všetko musí skončiť zas a znovu. Ako dlho budem zase čakať kým sa mi vráti moja láska. Minulých 5 rokov som prežíval len tak, tak.

Už sú to 2 mesiace čo som poriadne nevychádzal z izby. Chodil som len do školy a na lov a potom sa opäť zavrel v izbe. K tomu ma ešte zožierajú tie myšlienky báb v škole. Stále počujem len: Edward je volný. Musím to skúsiť a pozvať ho na rande. Bože zachraň ma pred nimi. Jediné čo mi dávalo aspoň trochu nádeje boli telefonáty od Belly. Aro jej dovolil každý týždeň volať. Vždy sa opýtala ako sa mám. Ako by som sa mal mať, keď som ako telo bez duše, teoreticky. Pár krát som sa pokúsil o sebevraždu. Vždy mi to Alice pokazilo. Stále mi hovorila aby som nestrácal nádej, že všetko dobre dopadne. No jasne.

Ležal som v izbe keď som počul ako Alice začala vzlykať. Otvoril som dvere a pozrel sa čo Alice videla. Zalapal som po dychu.

Bella sedela v temnej komnate. Okolo bol len múr. Ale to čosom videl bolo, že Bella nieje upír ale zase človek. A presne tohto som sa obával, že sa to raz stane.

Pohľad Belly

Keď sme prišli domov všetko sme ostatným porozprávali. Bola som nútená aj ja im vyrozprávať svoj príbeh nešťastia.

"Bello čo vlastne po tebe Volturioví chcú?" Opýtal sa ma Carlise zaujatým hlasom.

"Kdysy dávno som mu zabila pár upírov. Ale tí upíry neboli obyčajní. Niektorý mali schopnosti tak ako Edward, Alice a Jasper a aj ja. To sa im nepáčilo a už 30 rokov má naháňajú, ale nejakým spôsobom sa viem maskovať pred nimi. Veľmi som sa čudovala, že to neplatilo i pri Vás. A ešte jedna vec. Nedávno sa mi prejavila ďalšia schopnosť. Pozeraj te sa." Všetci sa pozreli na miesto kde bola zoschnutá kvetina a ja som sa sústredila a zrazu kvetina sa postavila a prebudila sa k novému životu. Všetci pozerali s otvorenými ústami musela som sa zasmiať nad ich reakciami. Emmet bol taký pobavený, že si neodpustil malú uštipačnú poznámku: "To je haluz Bella. Počkaj hneď som tu." Zmizol a o necelej 1 minúte bol naspäť aj s veľkým stromom. Rosalie sa omluvne usmiala a pleska Emmeta do ramena až to zadunelo a nahnevane mu povedala : "Opováž sa ten strom doniesť do izby inak poletíš von oknom aj s tým stromom." Povedala mu výhražne a mi sme len dusili v sebe smiech.

"No tak čo ako to spravíme?" Opýtal sa Edward naštvaným hlasom.

"Vôbec nemám tušenie. Počkať niečo napadlo." Mno len som rozmýšľala ako to spraviť.

Všetkým som vysvetlila svoj plán aj keď sama som pochybovala o ňom. Ubehol 1 deň do mojej smrti. Poctivo sme sa pripravovali aj na boj.

Nastal deň D. Určili sme miesto kde sa s Volturiovimi stretneme. Bola tu mýtina a okolo boli len stromy. Postavili sme sa vedľa seba na začiatku radi bol Emmet a na konci Edward a ja som bola vedľa neho. Zrazu sa z lesa vynorili 3 postavy. Bol to Aro, Cauis a Marcus. Za nimi išlo ďalších 10 upírov. Myslím, že mi aj behal mráz po chrbte. Kľud nič sa nestane. Pokojne dýchaj. Pochod upírov sa zastavil 300 metrov pre nami. Prvého slova sa ujal Carlise:

"Aro rád Ťa vidím i keď za iných okolností." Povedal celkom vyrovnaným hlasom.

"Carlise tiež Ťa rád vidím, ale prišli sme tu pre Bellu. Bella ty vieš čo si spravila a musíš niesť následky. Rozhodli sme sa buď Ťa premeníme alebo jednoducho zabijeme bez akýchkoľvek námietok." Povedal Aro smerujúc hlavou na mňa. Usmiala som sa a pristúpila bližšie.

"Aro rada Ťa vidím aj keď Ťa musím sklamať. Skús sa nadýchnuť a zistíš, že pár vecí nebudu treba." Aro poslúchol a z hlboka sa nadýchol a v tvári sa mu objavil prekvapený výraz.

"No tak to teda mení situáciu, ale aj tak budeš musieť ísť s nami a niečo ako odpracovať svoje činy. Dúfam, že nebudeš namietať." Povzdychla som si a pristúpila k Arovi. Natiahla som k nemu ruku a povedala v myšlienkach: "Môžem sa aspoň rozlúčiť?" Dlho to zvažoval a nakoniec iba prikývol. Tak som sa vydala za mojou rodinou a postupne sa poobíjala so všetkými a nakoniec som si nechala tú najkrajšiu tvár, ktorá má stretla v tomto svete a ukázala mi cestu kade ísť. Pristúpila som pri neho a jemne som ho pobozkala. On mi ho oplácal. Musela som sa už odtrhnúť od neho. Naposledy som sa otočila za svojou už minulou rodinou a nešťastne som sa usmiala. Ďalšia nekonečna doba bez Edwarda. Prečo zrovna mi musíme takto dopadnúť? Prečo mi máme také nešťastie a musíme žiť v neustálom nebezpečí, ktoré nás obklopuje. Niekedy mám pocit ako keby som všetku tú smolu priťahovala.

Vo Volterre som už 2 mesiace. Aspoň mi Aro dovolil každý týždeň volať Alice a pozdravovať aj ostatných. Naviac mi chýbal jeden člen rodiny. Pýtala som sa vždy na neho, ale jedinú odpoveď, ktorú som dostala bola aby som sa mu vrátila, že je stratený. Pár krát sa už pokúsil o sebevraždu. I keď neviem ako sa to dá pri upíroch.

Nakoniec aj som ostala upírov. Až do osudného dňa keď sa všetko zmenilo od základu. Všetko sa všetci dozvedeli a ja som mala poriadny prúšvich.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 2. července 2009 v 17:04 | Reagovat

dalsie ale rychlo :-D

2 bellla bellla | 2. července 2009 v 21:54 | Reagovat

pis rychlo dalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.