Upíria lovkyňa /5. Návrat

29. června 2009 v 15:20 | ewikk |  Upíria lovkyňa I. časť/ by RenesmeeCarliee
5. Návrat

Pohľad Belly

Neverila som vlastným očiam. Kde boli keď tak neskoro prišli. Alice ma predsa musela vidieť skôršie. Tak prečo prišli až teraz.


Všetci začali vystúpovať z áut. Boli nádherní. Nikto sa nezmenil. Ani o milimeter. Prvý vystúpil Carlise za ním Esme a potom zbytok rodiny. Pozrela som sa do všetkých tvári. Nakoniec Edwardova tvár. Mal prekvapený výraz. Čo teraz? Mám sa na ním rozbehnúť? Alebo on sa prvý rozbehne za mnou? Bude ma ešte chcieť?

Veľmi ma to prekvapilo. Rozbehol sa prvý na nič som nečakala a ihneď som vybehla mu naproti. Narazili sme do seba ako dve kamene len ja som bola len prach on bol ten silný kameň. Dívali sme navzájom do očí. Nevydržali sme to ani jeden a venovali sa perám. Náš bozk bol čím viac vášnivejší a až potom sme si uvedomili, že vedľa nás stojí ďalších 6 upírov.

Odtrhli sme sa od seba a ešte sme stále ostávali v tesnom objatí. Otočili sme sa čelom k nim. Každý mal na tvári iný výraz. Alice usmievajúci, Emmet pobavený, Esme tiež usmievajúci, Carlise prekvapený, a Rose? Tej skoro oči vypadli z jamok. A aby som nezabudla Jaspera. Ten mal priam šťastný výraz, pretože ho mali skoro všetci. Predsa musí zapadať. A nakoniec moja láska Edward. Pozrela som ešte raz naňho. V očiach mal tu nehu, láska a oddanosť. Už som to nevydržala, musela som sa niečo ho opýtať:

"Edward, prišla som neskoro? Dokážeš ma ešte ľúbiť tak ako pred 5 rokmi po prvý krát?" Opýtala som sa ho a nedočkavo čakala na jeho odpoveď.

"Bella ani nevieš ako som dlho čakal na tento okamih. Za tých 5 rokov som chodil ako telo bez duše. Chudák Jasper musel chodiť preč, pretože okolo mňa nebolo nič iné len smútok a našťastie. Pravdaže, že si neprišla neskoro. Neprestal som Ťa ľúbiť. Dokonca Ťa ľúbim ešte viac ako predtým. Dúfam, že už ostane spolu navždy." Tie jeho slová ma dojali. Ani so nevedela, že mi tečú slzy. Bola som nesmierne šťastná. Konečne mám rodinu. Teda presnejšie neviem či má ostatný prijali už do rodiny. Musím sa im priznať.

"Carlise ,Esme ,Alice ,Jasper ,Rosalie ,Emmet chcela by som sa Vám ospravedlniť a tiež Vám povedať jednu dôležitú informáciu. Ak by sme mohli ísť do vnútra tam by to bolo lepšie. Týka sa to mňa a čiastočne i vás." Povedala som im trošku tichším hlasom.

"Samozrejme Bella. Poďme to prebrať do vnútra." Vykročili sme do domu. Držala som Edwarda okolo pasa. Aj on mňa. Vyžarovali sme ako slniečka na hnoji. Prišli sme do domu. Všade boli rozložene biele plachty.

"Takže aby ste vedeli dôvod prečo som pred 5 rokmi odišla je ten, že som v skutočnosti lovec upírov.(ozvalo sa vrčenie od Jaspera) Teda presnejšie bola som lovec upírov. Ďalší dôvod prečo som odtiaľ odišla je Edward. Prvý deň ako som ho spoznala som sa doňho zamilovala. A tretí dôvod prečo som odišla je moje temné tajomstvo. Ak to chcete vidieť dneska je tá správna chvíľa. Edward a Alice o tom už vedie. Edward jej to povedal ešte predtým ako ste sem išli." Povedala som im v krátkosti.

"Ale ako vieš, že som jej to povedal?" Opýtal sa a v hlase bolo počuť prekvapenie a čuduvanie.

"To je ďalšia vec, ktorú Vám poviem dnes v noci. Edward pamätáš kde sme sa mi stretli? Tak tam prídete." Edward prikývol na súhlas.

O 5 hodín neskôr

Vyhrabala som z toho najväčšieho kúta môj dlhý, čierny plášť. Dala som si na seba a vyšla z izby pre hosti, ktorú mi dočasne dala Esme. Pokračovala som dolu schodmi a uvidela ako všetci sedia na sedačke. Čudovali sa čo to tak som im odpovedala:

"Počkám vás vonku. Edward vás tam zavedie. Ja idem." Otočila som sa a vybehla z domu do lesa. Tam som sa oprela o strom a čakala kým sa objaví spln.

Nečakala som dlho. Pocítila som ostrú bolesť a už som vedela, že som upír. Moje oči museli mať zase čiernu farbu tak som ešte vyšla na lov. Chytila som si pumu. Moje obľúbené zviera. Keď som sa vratila už tam všetci boli. Usmiala som sa a zhodila zo seba plášť. Musela som sa zasmiať na tých udivených tvárach. Prišla som pri Edwarda a dala mu ruku okolo pasu. Pritiahol si ma bližšie a zašepkal: "Milujem Ťa." Na znak, že aj ja jeho som ho jemne pobozkala. Otočila som sa naspäť na moju rodinu a odpovedala som im na moju temnú minulosť.

"Tak a teraz viete môj ďalší dôvod prečo som odišla od Alexa." Neviem čo som povedala také zvláštne, ale všetci sa mi vrhli okolo krku a samozrejme Emmet si neodpustil poznámku na moju adresu: "To je milé prekvapko! Mi máme novú sestričku!!" Chytil ma okolo pasu a vyzdvihol ma nad seba. Všetci sa začali smiať. Keď ma Emmet pustil dole na zem Edward sa opýtal na pár otázok: "Prečo máš zlaté oči?" Čudne však by to mal vedel.

"Edward môj bola som na "večeri " ." Musela som sa zasmiať. Dneska výnimočné som sa len smiala. "Tak teda viete pravdu nemohli by sme sa vrátiť lebo nejako nám ubehlo veľa rokov čo som nebola z Edwardom." Kukla som na všetkých a tí vybuchli smiechom a Emmet? Ten sa válal už po zemi od smiechu.

Po dlhej dobe sme prišli domov. Každý sa venoval svoje polovička. A ja pravdaže tiež ako inak by to bolo. No nie?

Žmurkla som a myslím, že vedel na čo myslím celkom určite. Upírov rýchlosťou sme vleteli do izby a Edward nohou zabuchol dvere. Hodil ma na posteľ a užívali sme si noc. Ráno som sa opäť zobudila ako človek.

Pohľad Edwarda

Táto nádherná noc s Bellou raz už musela skončiť. Včera bola upír, no dnes je len obyčajný človek s ktorého sa mi zbiehajú slinky(jed).

Ešte spala tak som zbehol dole a ukuchtil niečo. Aspoň využijeme kuchyňu. Zobral som jej mlieko a cereálie. A rýchlo vybehol naspäť na ňou. Už bola hore ale bola nejaká iná. Prišiel som pri ňu. Skoro som dostal infarkt, teda neviem či sa to upírovi môže stať. Ležala tam nehybne. Oči mala otvorené. Všimla si ma a začala potichu šeptať, aby som to počul iba ja:
"Edward máme problém. Nepremenila som sa naspäť na človeka." Ostal som tam stát neschopný pohybu. Zmohol som sa len otvoriť ústa a pozerať sa ako predo mnou stojí upírka najkrajšia na svete. Aj som zabudol, že mám v ruke tácku s jedlom. Myslím, že to nebude potrebovať. Tá s rachotom dopadla na zem. O chvíľku stála okolo mňa celá rodina. Prv sa pozrela na mňa a potom na Bellu. Tak sme na seba pozerali 10 minút. Začal som koktať:

" Čoooo... týýýým... myslíšš, žžžee si saaa nepremenila?" To posledné slovo som aspoň poriadne povedať a nie nejaký starý dedo. Síce po pravde už som starý dedo, ale mladom tele.

"Nooo... Ráno som už mala byť človek, ale som to čo vidíš." Ukázala na seba. Viete čo mne to ani nevadí aspoň sa nemusím krotiť. Preboha na čo to myslím? Mal by som byť zhrozený. Toto sa musí vyriešiť.

"A čo spravíme?" Opýtal som sa narovinu. Iba pokrčila ramena.

"Edward musím ísť na lov. Necítim sa dobre. Ideš so mnou?" Prikývol som jej. Pridala sa k nám aj Alice s Jasperom.

Ako sme lovili tak zrazu Alice vykrikla: "Nieeee." "Alice čo sa deje?" Opýtala sa jej Bella. "Bella ty čakáš návštevu?" "Nie. Mala by som?" "Volturiovi príjdu." "Kedy?" "Za dva dni." Bella tuhla. Ona vedela, že raz prijdu. "Bella ty si to vedela, že raz sa vrátia pre teba. Ty si sa už s nimi stretla. Že je to tak?" Bella prikývla a mi sme nešli na lov ale rýchlo sme bežali domov povedať to ostatným.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SašenQa!-AfFs SašenQa!-AfFs | Web | 29. června 2009 v 15:31 | Reagovat

Ahojky!!!Obieham AFFS-eská.Ako sa máš?U nás sa dneska lúčili deviataci,tak po nás hádzali cukríky.Kamoške trafili do hlavy... :D Jeden moj kamoš z deviny po mne tiež hádzal cukríky.Za týmito deviatakmi mi bude veľmi smutno..No tak končím,idem ďalej,pá

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.