4.kapitola
Cakala som kým odišli a šla k telefonu.,,Prosím?"ozvalo sa na druhej strane.,,Ahoj mamy...vraciam sa spet na Slovensko",,Stalo sa niečo?"spýtala sa prekvapene.,,Ani nie,ale už to tu nemožem vydržat."klamala som.,,Vieš,že som to tušila?Ty si zrodená pre mestá..velké mestá"chcelo sa mi kričat,že musím tak klamat.,,Máš pravdu"povedala som skleslo.,,Zajtra večer by som mala byt doma",,Dobre,čakáme ta"vzdychla som si.Množné číslo nasvedčovalo,že babka je u mamy tiež.Renata to asi tiež čakala pretože sa ma nesnažila ani presvedčit.,,S Jacobom sa nerozlúčiš?"spýtala sa.,,Radšej nie Renata,ale čokolvek by si potrebovala zavolaj mi"prikívla.Do Seatllu som šla sama,pretože bolo asi šest hodín ráno...a Renata ma taku orientaciu asi kao moja mama.Asi tri kilometre od Seatllu mi zazvonil mobil.,,SuE?"ozval sa hlas.,,Edward?"spýtala som sa neveriacky.,,Ano,som to ja..kde si?"to ma zaskočilo.,,Nedaleko Seatllu...prečo?"stále som bola v šoku.,,Nemyslel som,že ten odchod domov budeš brat vážne"zamračila som sa.,,Ako si spomínam...včera som to vysvetlovala Edward."povedala som.,,Vela vecí mi nedochádza Sue"priznal sa.,,Nechápem"..,,Zastav"povedal odrazu.,,Cože?"povedala somprekvapene.,,Blikám svetlami"pozrela som sa do spetneho zrkadielka.Skoro som havarovala.Zastala som na krajnici.Celkom pokojne som vystúpila.,,Co si chcel?"spýtala som sa lahostajne.priblížil sa na vzdialenost desiatich centimetrov.,,Sue...si pre mna velmi doležitá..vlastne si najdoležitejšia vec čo mám na celom svete"vykulila som nanho oči.,,A preto,že je to pre teba nebezpečné..ta musím nechat odíst"ramena mi sklesli.,,Načo si mi to prišiel povedat Edwad?"povedla som s plačom.,,Toto mi vážne pomohlo...Dopekla"nadavala som.,,Tebe asi už došlo,že ta tiež milujem.."povedala som potichu..po chvíli som pokrutila hlavou a nasadla do auta.,,Zbohom Edward Cullen..dúfam,že sa už nestretneme"rozhodne so msa nadýchla a rýchlo šla preč.
O pol roka....
Presne za týžden mam narodky...a presne za týžden to bude presne šest mesiacov,čo som sa vratila domov.Je to presne šest mesiacov,čo som sa dozvedela,že som smrtelne chorá.Rakovina je velmi zlá choroba a tá ma bohužial zastihla.Lekary hovorili,že ked budem postupovat chemoterapiu,tak sa možno uzdravím,ale to som hned odmietla.Len by mi to predlžili život asi o rok či dva.,,Ideme do Voltery"prehlasila mama v piatok po obede.,,Vyhrala som zájazd pre dve osoby..je tam nejaký festival.Sviatok sveteho Marca"skoro som sa zakuckala.,,Voletrra?"opakovala som.,,Hej..neviem sa dočkat"..vzdychla som si.Balenie netrvalo dlho.
Mama sa nadchýnala pre každú maličkost,ked sme vošli stupnou branou do Volltery.Ja som sa len ostražito pozerala..či nezbadam nejakých upírov čiernom plášti.,,Tam je nejaká skupinka..idú na prehliadku."zaštebotala mama.,, Vuoi cercare all'interno del nostro edifici?"spýtala sa osba spoza nášho chrbta.,,Sue čo hovorí?"spýtala sa mama.,,pýta sa čiby sme si chceli pozriet vnutro budov mesta Volltery."povedala som sucho.,,povedz jej,že áno."otočila som sa k pani ktorá čakala čo povieme.,, Sì, siamo stati interessati da mali per un tour degli edifici"(ano,mali by sme zaujem o prehliadku budov)povedala som formalne.Ked nás zaradila do skupiny..niečo divné mi hovorilo nech nikam nejdem.Viedla nás k výtahom,kde sa stretla s iným..dofrasa..upíry..my sme ich večera.Povedala som s hrozou.Lenže na lutovanie bolo neskro.Ten upír si nás premeriaval.Na čo zízaš?povedala som vduchu.Prekvapivo sa mykol.Nechapala som prečo.Ked sme boli na recepcií..viedla tam až privelmi príjemná atmosfera.,,Gianna"povedala som tým največším šeptom.Potom sa otvorila velká brána a nás viedli do velkej priestrannej sáli plnej upírov.,, Benvenuti cari visitatori in Voltere"zvolal..niekto z predu.Hned som sa za tým hlasom otočila.,,Fajn..Aro.."povedala som potichu.To som však nemala pretože ma prebodaval zvedavými očami.Zbledla som jak stena.,,Je to tu nadherné"povedala mama.,,Hej..až diabolsky"odsekla som.Asi dvaja další upíry sa zhrkli okolo Ara..a niečo hovorili.Potom sa všetci pozreli na mna a blížili sak u mne.,, ed è per me .."(je po mne)povedala som zase tichšie.,, Storia Voltery fino al Medio Evo(historia voltery sa tiahne až do stredoveku"začal Aro.Nechápala som prečo zdržuje a prečo už si nepochutnáva na čerstvej obeti.,, Miss .. si potrebbe prendere un minuto di tempo per lasciare la camera?( Slečna..mohli by ste na chvílu odíst z miestnosti?)"spýtal sa jeden z upírov..ktorý bol naraz pri mne.,, Wrong mia mamma? Con me .. Si prega di fare ciò che si desidera lasciare che si(Neublížite mojej mame?prosím..so mnou si robte čo chcete len ju nechajte odíst)"povedala som bezmyšlienkovite.On len pokrutil hlavou a jemne ma tahal preč.,, Che cosa vuoi che io fissare .. mamma(Co chcete so mnou spravit..mama)"bolo však neskoro.Krik ztíchol..a to znamenalo jediné.Mama je mrtva.Chcela som príst na to..kdo je ten upír,čo ma teraz stráži.Vzhladom sa podobal na Felixa.,, Sei Felice?(si Felix?)"spýtala som sa.Prikívol.,, So che il mio italiano è il punto di congelamento, ma non capisco?( Viem,že moja taliančina je na bode mrazu,ale rozumieš mi nie?)"vzdychol si.,, Un tale uomo inquieto(taký netrpezlivý človek)"povedal.,, Perché non avete usato come cibo di distanza?(prečo ste ma nepoužili ako potravu hned?"spýtala som sa.,,Pretože sa Aro chce s tebou pozhovárat"povedal upír,ktorý vošiel do dverí.Vyvalila som nanho svoje prekvapené oči.,,Zato,že som v tom hluku vyslovila jeho meno?"prikívol.Preglgla som.,,Rozhoduje sa kde ma uhriznut aby mi vysal krv z tela?Viete..mne to už može byt vlastne jedno"zdvihol jedno obočie.,,Umieram na rakovinu..čiže bud budem mrtva hned alebo za dva roky.Navyše ste zabili moju mamu..a to bola moja rodina...no jediný člen rodiny s ktorým som vychadzala normalne",,Teraz pod"povedal ten upír.Nevedela som sa rozhodnut,či to je Demetri alebo Marcus.,,Ty si Marcus alebo Demetri?"spýtala som sa.,,Marcus..odkial vieš naše mená?"spýtal sa.,,Ja vám ho moc neviem vysvetlit...to znbamená,že budem musiet Arovy podat ruku však?"prekvapene na mna zazeral.,,Poznám vaše schopnosti"priznala som sa.,,Uvidíme..čo povie Aro..ale ja by som ta asi prijal...takeho ako ty ešte nemame."Zastala som.Oni chce zo mna spravit upíra?..,,Rozhodujete si,či si ma ponecháte?"vyhrklo zo mna.On len prikivol.Vstúpili sme do tej istej haly,kde boli pred tým aj tí ludia.,,Zdravím ta Sue"povedal s úsmevom..mna však zamrazilo.Bez varovania doslova priplaval ku mne a chytil mi ruku.Zavrel oči..zrejme si čítal moje myšlienky.Po malej chvilke ich zasa otvoril.,,Velmi zaujímavé..tvoje myšlienky sú len utržkovité..ale v podstate chápem,odkial o nas vieš"preglgla som a ustupila o krok ku Marcusovy.,,Máš velký potencial.."hovoril dalej.Nato sa otočil k ostatným upírom čo tam boli.,,Volturiovci...ponecháme si ju?"všetci prikívli..a v ten moment bol moj osud spečatení.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





pokračovanie,vyzerá to zaujímavo