V. kapitola
Zdvihla som hlavu a neverila vlastným očiam. Pred nami stále ON môj šéf a ON Alexov šéf. Oni totiž nikdy neprišli sem na zem iba ak....ak prišli ničiť.
"Vitajte." Prehovorila som zdvorilým hlasom.
"Bella, Alex. Bella nebudem chodiť okolo horkej kaše. Dnes sem sledoval Ťa a musím povedať, že si si Angelinu dôveru získala. Ale potom čo sa stalo. To sa nedá len tak ignorovať. Chápeš ma?" Očami bol upretý na moju tvár. Ja som len bezmocne kývla na súhlas.
"Toto je tvoja posledná šanca. Ak to znovu porušíš, vieš čo ťa čaká?" Opýtal sa ma.
"Áno som si toho vedomá." Odpovedala som mu a sklonila hlavu. Celý čas bol Alex ticho.
"Ešte som sa chcela opýtať, čo tu robí Alex? Ešte nie je čas pane." Opýtala som sa ho a ukázala na Alexa stojaceho vedľa mňa.. Niečo tu nehrá. Ako keby niečo plánovali.. Všetci traja, Ale hlavne ON z dola a ON z hora. Slušne sme pozdravili a zo zvesenými ramenami sme zašli domov. Tam sme si potichu sadli na sedačku. Vytrhlo nás až, zvonenie pri dverách. Pozrela som na brata. A naznačila prstom či mám ísť otvoriť ja alebo on. Ukázala na mňa. Ako vždy. ´Zbabelec´ stihla som ešte zašepkať ako som okolo neho prechádzala. Ozval sa znovu zvonček, ale už naliehavejšie.
Otvorila som dvere a v nich stála Angela. Kukala som na ňu.
"Ahoj. Čo tu ty? Ako vieš kde bývam?" Opýtala som sa a rukou naznačila, aby išla dovnútra.
"Bella kto to je?" Ozval sa Alex z obývačky. Otočila som sa na Angelu.
"To je Angela." Odpovedala som mu.