35. Dve nečakané veci za jeden deň!
Takže som sa rozhodla veľa krátkych kapitol dať do dlhých pár. Preto som kapitolu nedala dávno - všetko som prerábala.
Pekné čítanie
L!nduš
"Miláčik?" zašepkal mi Edward nežne do ucha. Pomrvila som sa mu v náručí. Odo dňa kedy sme nastúpili do školy uplynulo pár mesiacov. Pomaly sa blížili Vianoce a s nimi sa krajina stávala chladnejšou. Emmett zimu neznášal kvôli spánku medveďov, ktorý spokojne oddychovali v norách. Krajina menila farbu z červenej, kde padali listy už v septembri na bielu, tichú ale nádhernú. Vždy ako som prišla ku Cullenovcom a videla zapálené v krbe prepadol ma pocit rodinného pohodlia. Áno nepotrebovali sme sa pri krbe zohrievať ale vnútri, v mojom srdci som sa cítila ako doma. Alice neprestajne pripravovala darčeky a darčeky a Edward mi nechcel prezradiť, čo mi chce kúpiť. V škole bolo rušno. Každý sa tešil na zimné prázdniny. Aj tak mali o klebety postarané. S Edwardom sme to po týždni nevydržali a pobozkali sa na parkovisku. A s väčšou zimou sa blížil termín zimného plesu. Myslela som si že túto ľudskú skúsenosť mám za sebou, no Edward ma zasiahol vetou " Ty so mnou nechceš ísť, láska? Keď si každého odmietaš aj mňa, máš niekoho iného?" Takže bolo rozhodnuté. Horšie bolo že od dňa kedy prišiel do školy Edward, sa so mnou Edwin prestal baviť. Na hodinách sa tváril že neexistujem a v jeden deň keď som sa s ním chcela porozprávať a vstúpila do triedy čakal ma šok. Edwin sa rozprával s Alice. Našťastie vedľa seba som teraz mala môjho boha, no aj tak som mala pocit že som mu ublížila. Ani som si neuvedomila ako mám Edwina rada dokiaľ som o neho neprišla. Ako môjho brata. Moje dvojča.
" Hm?" pozrela som sa do jeho čokoládových očí. Na love sme niekoľko dní neboli. Chceli sme byť sami.
" Išli by sme na lúku?" Toto ma prekvapilo. Od včerajšieho večera sa choval zvláštne. A s ním samozrejme Alice.
" Stalo sa niečo?" bol prekvapený ale spamätal sa.
" Samozrejme že nie. Len by som ti niečo chcel povedať" Pocítila som prudkú úzkosť na srdci- akoby som nemohla dýchať, čo bolo zvláštne keď som upír.
Vtedy som sa hrozne bála že mi povie niečo hrozné. Tušila som, nie vedela že sa niečo stalo.
Zastavili sme sa pri potôčiku na ktorom bola vrstva mrazu. Toto mi pripadalo smutné. Les už nemal také čaro ako keď bol zelený a plný života. Skôr bolo všetko smutné, konáre holé ani náznak po sviežej zelene. Iba prvé snehové vločky.
Popošla som až k tomu miestu kde sme sa prvý krát milovali. Stále som sa obzerala či Edward nezmizol, nevyparil sa ako para. Môj pocit úzkosti sa zvýšil keď sme prišli na to miesto. Keby Edwardove kroky za mnou neustali, tak by som nevedela že sme tu. Nepoznávala som toto podivné miesto. Žiadny čerstvý, horský vzduch. Žiadne šuchotajúce jesenné lístie. Iba mráz a vrany. Vedela som čo mi to pripomína. Smrť. Bez života. A čo sa stane teraz?
No keď som sa lepšie prizrela čakal ma šok. Na konároch boli zavesené lampášiky, všade okolo ruže a na zemi bola rozložená deka. Obzrela som sa. Edward sledoval môj výraz. Čo chcel potom? Vystrašiť ma na smrť. Pokynul rukou aby som si sadla na deku. Zem pre mňa nebola studená, no nechcela som si sadnúť. Namiesto toho som sa na ňu postavila. Pristúpil ku mne a zahľadel sa mi hlboko do očí. Hľadal tam niečo. Strach, úzkosť, lásku?
Urobila niečom, čo som nečakala. Kľakol si. Stála som tam ako obarená a pozorovala jeho počínanie.
" Isabella Marie Swanová. Milujem ťa, nie zbožňujem. Od prvej chvíle, čo som ťa uvidel. Možno preto mi bolo súdené nevyznať sa v tebe a nepočuť tvoj vnútorný hlas. No po :krutnom cvičení som v tvojich očiach našiel lásku a preto som sa rozhodol toto urobiť. Prosím ťa len o jedno: Vydáš sa za mňa a budeš so mnou do konca života?" Vychrlil. Keby sa mi mohlo zastaviť srdce už som mŕtva.
Aspoň sa mi mohlo zastaviť dýchanie. Vypleštila som oči. Bola som šokovaná, vyvedená z miery. Predstavovala som si Jane a Ara, Jamesa, Laurenta, možno nejakého lovca upírov alebo Jacoba ako vlkodlaka, ktorý by nás chcel zabiť a tým zničiť celé moje krátke šťastie.
Aspoň sa mi mohlo zastaviť dýchanie. Vypleštila som oči. Bola som šokovaná, vyvedená z miery. Predstavovala som si Jane a Ara, Jamesa, Laurenta, možno nejakého lovca upírov alebo Jacoba ako vlkodlaka, ktorý by nás chcel zabiť a tým zničiť celé moje krátke šťastie.
Asi som očakávala celé zástupy upírov, lovcov a vlkodlakov, ktorý sa spojili proti nám ale toto nie. Toto rozhodne nie. Vedela som ale čo poviem.
" Nie" znelo moje slovo. Toto prosté, jediné slovíčko ho vyviedlo z miery. Na jeho tvári sa vystriedali výrazy ako prekvapenie, šok, fascinovanosť, údiv, smútok a zostala tam bolesť.
Musela som niečo povedať kým neutečie do Talianska.
" Nie, do konca našej existencie" Hlboko vydýchol. Zrejme keby bolo možno aby som mu privodila srdečný kolaps už by sa tak stalo.
" Preboha, toto bola najdlhšia sekunda v mojej večnosti" to ma rozosmialo. Jemu to ale smiešne vôbec nepripadalo. Bála som sa hlavne Alice. Určite začne šalieť.
" Tak to poďme oznámiť rodinke" usmiala som sa.
Utekala som, div že som netancovala od šťastia. Preletela som dverami ako tajfún. Čakala som Rose s časopisov v ruke. Emmetta s Jasperom pri telke. Alice vo svojej izbe a Esme.
Nebolo tu ticho, počula som kroky a rozprávanie. Takže sú tu.
" RODINA!!! BUDEME SA BRAŤ!!!" zakričala som " ALICE? NIČ NEHOVOR!!!" pokračovala som. No nikto mi neodpovedal. Edward mal neurčitý výraz. Zrazu pred nás vletela Alice. Čakal som poskakovanie, pišťanie a jačanie. Táto Alice mala ustaraný ba až zvláštne prázdny výraz.
" Čo sa zase stalo?" povzdychla som si. Edward sa ujal slova.
" Bella, keď Carmen bola na love... našla Edwina" zamrzol mi výraz na tvári.
" A-ako našla?" koktala som.
" Bol vyčerpaný v lese. Zrejme sa prechádzal a stratil. Nemohol to prežiť takže..." odmlčal sa.
To ale znamená že je... vypleštila som oči. Edward pomaly prikývol. Prudko som zalapala po dychu. Edward ma vzal do náručia skôr ako som sa stihla zosunúť.
Ukázalo sa že Edwin sa skutočne stratil. Najviac som sa obávala aké to bude keď je do m§a zamilovaný ako to bude znášať. Bral to dobre. Lepšie ako som čakala. Edward povedal že naňho musím ísť pomaly. Predsa to bol novorodený. No ako novorodený sa nesprával. Bol presne ako ja. Preto chodil na nákupy. Bol ale čas kedy som mu o našej svadbe musela povedať. Nezvládala som to v sebe dusiť. Edward mi dodal zrnko odvahy a neisto som zaklopala na jeho dvere. Mal vlastnú izbu, pekne zariadenú. Ozvalo sa tiché ďalej. Vošla som do izby. Bola to zvláštna izba. Všetko bolo zladené to modro biela. Páčila sa mi. Kedysi to bola hosťovská izba. Edwin sedel na posteli a rozprával sa s Carmen. Na ňu sa vôbec nehneval že ho premenila. Chápal ju.
" Prepáčte že vyrušujem. Môžem sa s Edwinom porozprávať?" spýtala som sa nesmelo. Carmen sa iba usmiala a odišla.
" Edwin ja...chcela som ti povedať že sa..." triasol sa mi hlas " budeme brať" dokončila som. V poslednom čase to s tými reakciami bolo podivnejšie a podivnejšie. Namiesto toho aby sa mu tvár krivila do bolestnej grimasy... usmial sa.
" Ja viem. Ale som rád že si mi to povedala sama. Chceš aby som prišiel? Teda ak ti to nevadí" cítila som ako sa mi otvára pusa ale slovo z nej nevyšlo. Toto je Edwin.
" Samozrejme že budem rada ale čakala som inú reakciu" jeho úsmev sa rozšíril.
" Poprosil som Carmen aby mi všetko povedala. Nehnevaj sa na ňu vytiahol som to z nej. Bol som zvedavý" zažmurkal.
Odvtedy sme boli najlepší kamaráti. Nechápala som čo sa s Edwinom porobilo ale páčilo sa mi to. Bol zvedavý presne ako ja. Brala som ho ako brata. Skvele sa s ním hovorilo. Všetko chápal akoby som sa rozprávala sama so sebou. Najlepšie na tom bolo že sa skamarátil s Edwardom. Mal zvlástnu schopnosť. Dokázal zistiť hĺbku a druh vzťahu dvoch bytostí. Raz mi povedal že Edwarda má rád aj preto že má skvelé vzťahy a cíti sa vďaka tomu príjemne. Hlavne keď bol Edward so mnou. Ževraj cítil že máme k sebe pevný, úžasný vzťah akoby sme boli jeden druhému súdení. Ako dve skladačky, ktoré do seba perfektne zapadli.
" Ja som to nechápem" krútila som hlavou. Ležali sme s Edwardom na posteli po dlhom milovaní.Edward mi prechádzal po chrbte a veľmi to šteklilo. Kvôli tomu som sa zavrtela. Zasmial sa.
" Čomu, láska?" zbožňovala som keď mi tak hovoril. Bolo to príjemné jednoducho ma tie slová hriali na srdci a veľmi nežné oslovenie.
" Predstavovala som si že Edwin bude šialený len čo sa ma dotkneš. Že bude zatínať päste. A namiesto toho sa usmieva keď ti sedím na kolenách alebo keď vyjdeme z izby po tom ako sme sa milovali ešte si s Emmettom z nás robí srandu"
" Ty si môj slepý hlupáčik."
" prečo zase?" spýtala som sa uštipačne. Vždy som niečo zle chápala. Vždy.
" Nevidela si ako sa Edwin na Carmen pozerá a ona na neho?" toto ma znehybnelo.
" Čože? Ja som asi slepá!" buchla som si rukou do čelo.
" Nebi sa, Belli. Ale je to pravda."
A odvtedy som mala nového brata. Mohli byť veci lepšie? Áno budú keď sa za Edwarda konečne vydám!!!!

%20%E2%80%93%20okraj.png)





prekrasna kapitolka
s tym Edwinom sa to pekne vyvinulo ... tesim sa na dalsie diel