34. Stretnutie
Odteraz budem dávať kapitoly častejšie. Chcem to stihnúť so konca školského roka. Pretože ak budem mať viac ako dve 3 môžem sa s internetom rozlúčiť. Poviem vám že s tým opravovaním známok mi to nejde takže prejstotu sa snažím byť od internetu málo závislá. To sa mi nedarí. 34. kapitola! Vôbec som nevedela ako ju nazvať ale nevadí- užite si ju!
A sakra. Musím odtiaľto vyjsť. Niekto zaklopal. No zbohom. A som spálená. Čo keď to je Emmett? Alebo Esme? Alebo Rosalie?
Ležali sme s Edwardom na koberčeku a nič nehovorili. Užívali sme si jednoducho prítomnosť a blízkosť toho druhého. Vlastne všetky moje najlepšie momenty boli s Edwardom.
Ešte som nezažila nič lepšie.
Edward sa na mňa pozrel. Videla som že mu to nie je po chuti a najradšej by toho návštevníka zabil.
Ešte som nezažila nič lepšie.
Edward sa na mňa pozrel. Videla som že mu to nie je po chuti a najradšej by toho návštevníka zabil.
" láska to je Alice" zašepkal. Tak to je ešte horšie.
"Hm" Mám jej ísť otvoriť alebo nie? A na čo? Potom ale bude mať poznámky ako: Prečo si to nenecháme na večer a bla, bla, bla. Vyskočila som na rovné nohy. Skôr ako sformuluje narážky a otravné vízie. Pristúpila som k dverám a preskočila z jednej nohy na druhú. Ešte raz som pozrela na Edwarda. Usmieval sa tak som si povzdychla.
" Čo je Alice?" spýtala som sa cez zavreté dvere. Nemala som chuť sa obliekať a už vôbec nie vyliezť. Je ale pravda že zavretá s Edwardom nemôžem byť do smrti.
" Môjho brata sme prihlásili do školy. Zajtra nastupuje! Takže ty ideš so mnou do mojej izby a vyskúšať si nové oblečenie." Podľa tónu hlasu by som povedala že je naštvaná. Akoby to hovorila cez zaťaté zuby.
" Dobre" odpovedala som melodickým hlasom. Ešte stále ma udivoval.
Otočila som sa na môjho anjela. Usmial sa keď ma videl. Zrazu som si uvedomila že tam stojím nahá. Sklopila som zrak a nenápadne presunula ruky aby mi niečo zakryli- márne. Rýchlo som si dala uterák a vyšla. Nechala som ho tam len tak v uteráku. Pomaly som sa blížila k Alicinej izbe ktorú Edward v bývalom domove s obľubou nazýval" izba okolo ktorej nesmiem chodiť aby ma Alice nevtiahla dovnútra a neurobila si zo mňa pokusného králika" Modlila som sa aby ma nenašiel Emmett. Kým som stačila zaklopať na tie obávané dvere...otvorili sa. Alice sa usmiala ale hneď na to si ma premerala zamračene krútila hlavou. Prezerala si ma od hlavy až k nohám a to ma znervózňovalo. Zrazu ma zdrapila za ruku a zatiahla do dverí.
Otočila som sa na môjho anjela. Usmial sa keď ma videl. Zrazu som si uvedomila že tam stojím nahá. Sklopila som zrak a nenápadne presunula ruky aby mi niečo zakryli- márne. Rýchlo som si dala uterák a vyšla. Nechala som ho tam len tak v uteráku. Pomaly som sa blížila k Alicinej izbe ktorú Edward v bývalom domove s obľubou nazýval" izba okolo ktorej nesmiem chodiť aby ma Alice nevtiahla dovnútra a neurobila si zo mňa pokusného králika" Modlila som sa aby ma nenašiel Emmett. Kým som stačila zaklopať na tie obávané dvere...otvorili sa. Alice sa usmiala ale hneď na to si ma premerala zamračene krútila hlavou. Prezerala si ma od hlavy až k nohám a to ma znervózňovalo. Zrazu ma zdrapila za ruku a zatiahla do dverí.
" Oblečenie máš doma u Carmen a na zajtra som ti pripravila lebo som vedela že ehm... nebudeš mať čo na seba" pri tom sa zachichotala.
"Poď sa pozrieť" Zaviedla ma do obrovskej šatne plnej poličiek, vešiakov. Jedna celá stena bola zaprataná iba topánkami. Podala mi kôpku a odišla. Nechala ma samú v šatni.
Alice mi pripravila na oblečenie dlhšie tričko asi po stred stehien s krátkymi rukávmi. Jeden rukáv bol vyťahaný aby mi spadol z ramena a odhalil tak rameno. Nebolo modré ako väčšina oblečenia ale tmavo šedé s čiernymi pásikmi cez neho a rúžovými notami. Samozrejme značkové. Ďalej čierne legíny ktoré mi obopínali nohy. Chudák Edward najprv to odhalené rameno a potom moje nohy. Nakoniec celý môj výzor dovŕšili čierne balerínky s flitrami. Na hlave som mala rúžovú čelenku ktorá ladila s notami na tričku.
" Videla som že už si oblečená!" Vletela do miestnosti Alice. Postavila ma pred zrkadlo.
" Vyzeráš skvele" zalichotila mi.
" Mala by si ísť. Dnes slnečno nebude ale vymysli si výhovorku pre tvoju neprítomnosť. Píšeš písomku z fyziky takže si to prečítaj a hneď si to zapamätáš. Ďalej vám na biochémiu zadajú prácu takže budeš s Edwinom. Čo mi pripomína že sa musíte s Edwardom tváriť ZATIAĽ ako nevlastní príbuzní. Hehe chcem to vidieť" nachvíľu sa zachichotala a tým prerušila výbuch slov.
" Edwardovi sa budeš určite páčiť. Viem že je iba sedem hodín večer ale mali by ste ísť ak chceš Edwarda predstaviť Carmen. To mi pripomenulo že Carmen sa o teba bála. Mala by si ísť za ňou." Dokončila svoju reč. Nikdy som ju nevidela toľko rozprávať ako teraz.
Zmohla som sa iba na slabé " OK" a letela za Edwardom. Zrazili sme sa na schodoch. Pozeral s otvorenou pusou.
" Zatvor pusu" zasmiala som sa.
" Prepáč ale..." prehltol " vyzeráš nádherne" dopovedal slabým hlasom. Keď som si ho obzerala vyrazil mi dych. Mal na sebe tmavé jeansy a k tomu čiernu nariasenú košeľu. Zasmial sa.
" Zavri pusu" vrátil mi to.
" Môžeme?" opýtal sa tým najkrajším hlasom.
" Dobre, počkaj až spoznáš Carmen. Je niečo ako Rose a Alice dohromady" vysvetlila som.
Zastavili sme sa pred domom. Brána bola otvorená. Som zvedavá čo naňho Carmen povie.
" Poď" schmatla som ho za ruku.
Prešli sme halou cez obývačku, do kuchyne. Pozorne si to tu prezeral. Zrejme čakal niečo na ten Charlieho spôsob, no toto bolo ako u nich.
" Ako sa ti páči dom v ktorom bývam? Musela som si zvyknúť je to obrovský rozdiel medzi týmto a domom Charlieho."
" To je" povedal ohúrene.
" To si nevidel všetko" zašepkala som mu do ucha s úsmevom a tiahla
dolu. Nakukla som cez presklené dvere do bazéna.
dolu. Nakukla som cez presklené dvere do bazéna.
" Dokonca aj bazén? Inač super auto" pochválil mi ho.
" Ďakujem. Tak, čo takto ho vyskúšať?"
Ukázala som na bazén. nadhodila som prosebný kukuč a oslnivý úsmev. Kým som ho stihla začať vášnivo bozkávať vletela sem Carmen so šťastím v očiach. Prudko zastavila. Prezerala si Edwarda. Trochu som mala pocit že je na prehliadke. Ten sa usmial.
Ukázala som na bazén. nadhodila som prosebný kukuč a oslnivý úsmev. Kým som ho stihla začať vášnivo bozkávať vletela sem Carmen so šťastím v očiach. Prudko zastavila. Prezerala si Edwarda. Trochu som mala pocit že je na prehliadke. Ten sa usmial.
" Carmen toto je Edward. Edward toto je Carmen" ukázala som na každého. Edward zrejme počúval myšlienky Carmen.
" Rada ťa konečne vidím. Myslela som si že Bella o tebe preháňa ale mýlila som sa" dokončila svoje hodnotenie.
" Som rád že vidím koho má Bella za spoločnosť v domácnosti" usmial sa. Ako vždy bol to gentleman.
" Mrzí ma že keď sa za pár rokov budete sťahovať tak nebudeme spolu. Bella teraz asi bude ešte viac u vás však?" osmutnela.
" Ale predsa môžem byť aj ja tu nie?"
" Pravdaže" odpovedala som mu pre istotu ja.
" Samozrejme, to mi pripomína. Bella, bola tu Alice nespočetným množstvom oblečenia" pripomenula mi.
" Skvelé" predniesla som sarkasticky.
"Takže... keď vám nemôžem nič ponúknuť neporozprávame sa? Len tak zaujíma ma tvoj príbeh ale najviac o tom ako si sa cítil keď s Bellu stretol. Nie je veľmi časté že upír narazí na svoju la tua cantante. Ešte sa nestalo aby prežila nie to ešte že sa do nej zamiluje" krútila hlavou.
" Ale čo na tom záleží... hlavné je že ste sa do seba zamilovali a že ste spolu" usmiala sa.
"Ale záleží. Chcem vedieť všetko! Ja mám večnosť!" Hnevala sa.
" Hovorila som že je ako Alice" Zašepkala som mu po ceste do obývačky. Usmieval sa aj keď Carmen ako Alice neposkakovala a nepišťala, v tom bola ako Rose. Edward si sadol na gauč, bolo mu jedno že máme spoločnosť. Jednoducho ma posadil na nohy. Carmen nevyzerala nijako pohoršene. Keď sme začali rozprávať občas ma pobozkal na čelo a IBA občas nežne na pery.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





nadherne ... tato poviedka je perfektna
som rada, ze sem budu pribudat diely castejsie
Drzim palce so znamkami