8. kapitola
Donútenie
Edward:
Položila mi. Sťažka som dýchal aj keď som to nepotreboval. Moja
Bella niekde je a ja ani neviem kde. A ani či sa mi vráti živá. Bol
som zúfalí. Vyšiel som z našej izby a išiel za ostatnými.
,,Kde je?" vyhrkla na mňa Alice.
Donútenie
Edward:
Položila mi. Sťažka som dýchal aj keď som to nepotreboval. Moja
Bella niekde je a ja ani neviem kde. A ani či sa mi vráti živá. Bol
som zúfalí. Vyšiel som z našej izby a išiel za ostatnými.
,,Kde je?" vyhrkla na mňa Alice.
,,Neviem. Ja neviem." zašepkal som bezmocne.
,,Mali by sme ju ísť hwadať."
,,A kde?"
,,Upokojte sa. Mali by sme si to premyslieť." navrhol Carlisle. Zobral
som našu malú Renesmee a položil som si ju na kolená. Naša debata
trvala dlho. Nevedeli sme kde ju máme hľadať tak sme sa snažili
dojsť na to kde začať. Zopár hodín ubehlo. Zrazu zazvonil mobil.
Dúfal som, že je to Bella.
,,Áno?" spýtal som sa dychtivo.
,,Tu je Jane. Bella ma poverila aby som vám zavolala ak by sa jej
niečo stalo. Máte prísť do Volterry."
Zase mi položila. Čo to všetci hneď skladajú. Mňa ale trápila
iná záležitosť. Ak my sa jej niečo stalo...Belle sa niečo stalo.
,,Edward?" spýtala sa jemne Alice.
,,Máme ísť do Volterry. Belle sa niečo stalo." nevedel som čo mám
teraz robiť. Ako by mi niečo chýbalo. Zabijem toho kto mi zničil
zmysel života.
,,Aro kde je!" skríkol som na neho.
,,Upokojte sa. Všetko vám vysvetlím." Zobral nás do nejakej
miestnosti a povedal nám všetko čo sa stalo.
,,Ako to, že tam bola Bella?"
,,Bella je členkou gardy. Prišla nám na pomoc."
,,Ste si istý, že je ... je..." nedokázal som to dokončiť.
,,Nevieme to iste. Medzi mŕtvymi nebola. Nevedeli sme ju nájsť.
Vojna však neskončila. Prišiel som sem len ja a Jane. Bella si
priala aby sme vás ochránili."
,,Pomôžeme vám." chcel som odtrhnúť hlavu tomu, ktorý jej
ublížil. Tak rád by som ho zabil.
,,Presúvame sa do Ruska dnes večer. Zajtra Ráno by mali znova
zaútočiť."
,,Ideme všetci." prehlásila Alice.
,,Ak sa do toho smiem zamiešať Bella ma požiadala, že ak sa chcete
zapojiť do boja mám sa pokúsiť ochrániť vás. Ak sa mi to
nepodarí chcela...jej posledné želanie bolo aby jej sestry a matky
ostali tu s Renesmee." vložila sa do toho Jane. Všetci sme to
rešpektovali lebo to bolo Bellino želanie.
Bella:
Okamžite som vyskočila na nohy a postavila sa do obraného postavenia
a tíško zavrčala. Osoba, ktorá bola so mnou v miestnosti sa tiež
postavila.
,,Som veľmi rád, že si sa konečne prebrala Isabella."
,,Čo odo mňa chcete?"
,,Chceme aby si nám pomohla vyhrať. Chceme aby si bola na našej
strane."
,,A čo ak nechcem?"
,,Ale chceš...inak zomrie tvoja dcéra." keď toto dopovedal znova
zmizol. Pomaly som sa zosunula k zemi a začala tíško vzlykať. Budem
musieť bojovať proti všetkým, ktorý pre mňa niečo znamenajú. V
konečnom dôsledku zradím všetkých a dovediem ich k záhube. Tá
upírka, ktorá bola so mnou v cele prišla ku mne.
,,Ako sa voláš?"
,,Isabella Swanová. Ty?" nechela som byť nezdvorilá.
,,Melinda. Prečo ťa tu držia...aká je tvoja schopnosť, že ťa
silou mocou chceli?"
,,Obrovská. Ja vlastne môžem mať akúkoľvek moc. Dokážem
myšlienkami získať čokoľvek čo chcem. A som štít. Ty si tu
dobrovoľne?"
,,Áno aj nie. V tejto cele nie ale som v tejto skupine už od
začiatku. Damian ma premenil. Ja dokážem mazať pamäť a preto ma
sem dali. Boja sa, že by som zdrhla. Lebo som sa o to už pokúsila.
Som pre nich dôležitá. Nie ako ty ale som."
Do našej izby vtrhol zase ten upír. Damian. Povedal nám, že sa
zahajuje ďalšia bitka. Presunuli sme sa zasa na tú lúku. Varoval
ma, že ak niečo urobím moja dcéra sa nedožije rána. Poslušne som
teda išla. Pred nami stála celá garda. A zo značným smútkom som
zistila, že tam je aj väčšia časť mojej rodiny. Bola tam aj on.
Jeho oči ma našli a držali. Svoju moc som použila aby mi po lícach
mohli stiecť slzy. Vedel čo sa stane. Že budeme musieť proti sebe
bojovať. Že možno jeden s nás neprežije. Roztiahla som svoj
štít. Bolo nás oveľa viac. Svoj štít som odtrhla od seba nechala
som si len ten čo chránil moje myšlienky. Keďže každý mal svoj
štít ja som nemala žiadnu časť, ktorá by ma chránila. Cítila
som Janinu moc a nohy sa mi podlomili a ja som sa zvíjala v
bolestiach. Okamžite prestala. Sťažka som oddychovala. Ak keď na
nás nemohli útočit silami boli silnejší a ja som sa potajomky
tešila. Vyhrávali. Vedela som, že to vyhrajú a bola som šťastná.
Damian zúril. Stál vedľa mňa a z jeho očí šľahali blesky.
Otočil sa ku mne a poriadnu my vrazil. Spadla som na zem.
,,Keď už nemôžem vyhrať potrestám aspoň teba. Melinda! Okamžite
jej vymaž pamäť!" skríkol na ňu. Prišla ku mne a zašepkala mi do
ucha.
,,Bella mám ťa rada. Ak prídeš na to čo k nemu cítiš," a
naznačil smer k Edwardovy ,,vráti sa ti pamäť." usmiala sa na mňa
a potom som už videla len tmu.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





tak si precti tento clanek a pochopis snad z toho meho recneni xD
http://stepheniemeyerova.blog.cz/0905/slovo-podvadet-je-uz-znamo