7. kapitola
Vojna
Sedela som v obývačke a hľadela do prázdna. Edward zbehol dolu a
letmo ma pobozkal.
,,Skoro sa vrátim."
,,Ja viem. už teraz mi chýbaš."
Vojna
Sedela som v obývačke a hľadela do prázdna. Edward zbehol dolu a
letmo ma pobozkal.
,,Skoro sa vrátim."
,,Ja viem. už teraz mi chýbaš."
,,Ahoj poobede."
,,Zbohom."Zašepkala som. Myslela som, že sa s ním rozlúčim. Ale
nebudem mať šancu. Čas ma súri. Pred tromi dňami mi volala Jane.
Máme dosť vážny problém, ktorý ak nevyriešime je koniec. Koniec
všetkému. Ľudom, upírom, zvieratám, rastlinám. Ako členka
Volturiovskej gardy je mojou povinnosťou pomôcť. Na severe Ruska je
veľká skupina upírov. Nevieme presne koľko ich je. Ale majú
prevahu. To zatiaľ vieme. Nevieme koľko malú upírov so
schopnosťami.
,,Esme? Mohla by si na malú dať pozor?"
,,Áno Bella." zakričala a dobehla. Vybehla som hore a zobrala si to
najdôležitejšie. Zbehla som dolu rozlúčila som sa s Renesmee a
Esme a vybehla som von. Jane a Felix by ma mali niekde čakať.
Povedali my nech vbehnem do lesa a narazím na ich vôňu. Za chvíľu
som našla malú lúku. Na nej stálo súkromné lietadlo a tam ma
čakali. Vbehla som dnu, nečakali sme na nič a vzlietli. Sadli sme si
s Jane spolu a Felix riadil. Myslela som na mojich najbližších. Na
moje dve rodiny, na moju lásku a na dcérku. Robím to hlavne pre ich
dobro. Ak zahyniem ale porazíme ich majú zabezpečený život. Cesta
netrvala dlho. Vo Volturre bolo zamračené. Zaviedli my okamžite za
Arom. Mala som byť ich tajná zbraň. Moja schopnosť im mala
zabezpečiť víťazstvo.
,,Aro?"
,,Bella som rád, že si prišla. Čakalo sa len na tvoj príchod.
Myslím, že Jane a Felix ťa oboznámili zo všetkým potrebným.
Podľa nových informácií nemajú štít. Sme vo výhode."
Prikývla som, že rozumiem. Jane my doniesla čierny plášť. Presne
taký aký majú Aro, Cauis a Marcus. Bolo to ako vyznamenanie ale ja
som sa snažila myslieť na dôležitejšie veci. Ako sme sa presúvali
k lietadlám v duchu som rátala. Je to už dosť veľa hodín čo som
preč. Nenechala som žiaden odkaz. Pravdepodobne ma hľadajú. V
polceste do Ruska my zazvonil mobil. Vedela som presne kto to je.
,,Edawrd upokoj sa prosím." zašepkala som naliehavým tónom.
,,Bella okamžite mi povedz kde si?!"
,,Láska ja nemôžem. Je to pre dobro všetkých. Vrátim sa skoro.
Postaraj sa o Renesmee a nestrachujte sa o mňa. Milujem ťa. Najviac
na svete." položila som. Mobil som rozdrtila v rukách a na zem padal
len prášok.
,,Jane? Ak by sa mi čokoľvek stalo chcem aby sa moja rodina okamžite
presunula do Volterry. Celá."
,,Bella nič sa ti nestane. Ale ako prikážeš."
,,Vďaka." usmiala som sa.
Po pristátí sme sa rozostavili. Čakali sme nášho nepriateľa.
Požičala som si Janinu schopnosť. Môj štít som roztiahla cez
všetkých. Stálo ma to dosť síl ale bola som silná. Dokážem to
udržať. Musím. Pre dobro všetkých. Pre dobro mojej lásky a
dcéry, pre dobro mojich rodín, pre dobro mojich priateľov, pre dobro
ostatných. Vedela som, že je veľká pravdepodobnosť, že umriem.
Stála som pred všetkými. Mojou úlohou bolo chrániť. Pomedzi
stromy pomaly prichádzali naši nepriatelia. Bolo ich asi 50 upírov.
Je ich veľa ale môžeme ich zvládnuť. No nebude to bez obetí.
Zomrie nás veľa. Nemali nikoho kto by ich viedol. Teda nikoho
viditeľného. Nikto sa nehýbal. Nie viditeľne. Cítila som veľa
mocí, ktoré narážali na môj štít. Boli silné a všetky
podobného charakteru ako tá Janina. Cítila som aj, a hlavne videla,
že Jane a Alec tiež používajú svoje schopnosti. Nemali štít. Ale
boli nejakým spôsobom odolný. Niektorý podľahli iný vydržali.
Ale sila ich mocí nepoľavila... skôr nabrala na intenzite. Na celom
tele som sa triasla. Garda sa rozpŕchla po celej lúke. Boj trval
dlho. Ale ešte nebolo rozhodné. Nepriateľov zostalo menej ako nás.
Už som sa nezapájala do boja. Mala som na starosti len štít. Viacej
som nestíhala. Moje kolená sa podlomili, a ja som sa skácala na zem.
Držala som štít aj za cenu vlastnej smrti. A zrazu bola tma.
Zobudila som sa v nejakej miestnosti. Nebola som sama. Bola tu so mnou
upírka. Nevyzerala, že je tu dobrovoľne. Ani ja som nebola. Nevedela
som kde som , kto ma sem dal, ani ako dopadol boj. Dúfala som, že sa
nám podarilo vyhrať. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál upír.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





oooch šak rýchlo pokračko
čo sa stalooo... úúžas..