6. kapitola
Tehotná?
Dni pomaly ubiehali, aj týždne a aj mesiace. Je to presne 5 mesiacov
čo sme sa s Edwadom dali do kopy. Stála som vo svojej izbe pri okne.
Hľadela som von oknom a podvedome si pohládzala brucho. Je možné,
že som pribrala? Presunula som sa k zrkadlu. Vyhrnula som si tričko a
pozerala sa na moje veľké brucho. Je to možné? Je pravda, že som
častejšie lovila ale...
Tehotná?
Dni pomaly ubiehali, aj týždne a aj mesiace. Je to presne 5 mesiacov
čo sme sa s Edwadom dali do kopy. Stála som vo svojej izbe pri okne.
Hľadela som von oknom a podvedome si pohládzala brucho. Je možné,
že som pribrala? Presunula som sa k zrkadlu. Vyhrnula som si tričko a
pozerala sa na moje veľké brucho. Je to možné? Je pravda, že som
častejšie lovila ale...
Nič nejem len krv a s toho sa nepriberá.
Takže jediná možnosť je ... ale to nejde upír nemôže
otehotnieť. Ale vtedy keď som pomyslela na naše deti...pane bože ja
som taká krava. Čo som si myslela. Zbalila som si tašku načarbala
som odkaz a vybehla som za Carlisleom. A mala som pravdu. Carlisle to
potvrdil.
,,Nikdy som to nevidel. A ani neviem ako?"
,,Vtedy ako som sa vrátila s Talianska a dali sme sa Edwardom do kopy
tak...proste som myslela na to ako by asi vyzerali naše deti a... Ako
mu to mám povedať? A mám vôbec?"Bola som s toho mimo. Nevedela som
ako sa zachová.
,,To je na tebe." Poďakovala som sa mu a odišla. Edawrdovi ešte
hodina neskončila a ja som si zašla na malý lov. Keď som prišla
znova som sa postavila k oknu a pozerala von. Nehybná ako socha.
Počula som ako sa Edward s Alice vonku smejú. Vošiel do vnútra a
zarazil sa.
,,Bella?" nehýbala som sa. Bolo ťažké myslieť nieto ešte sa
hýbať.
,,Bella čo sa stalo?" zasa ticho. Pribehol ku mne a chytil ma okolo
pása.
,,Ja ti musím niečo povedať." zašepkala som ticho. Pustil ma a
odstúpil o pár krokov dozadu. Otočila som sa k nemu tvárou.
,,Láska, ja ... ja..."nedokázala som to povedať. Stiahla som štít
a všetko mu ukázala. Ukázala som mu všetky myšlienky, pocity a
obavy. Vedel úplne všetko. No nereagoval tak ako som si myslela.
Pribehol okamžite ku mne a privinul si ma. Potichu som mu vzlykala v
náručí a on mi šepkal slová útechy. No vyzeral byť šťastný.
Stáli sme tam veľmi dlho. Pomaly bola tma keď do izby vtrhla Alice.
,,Jej. Nevedela som. Pardon." no potom sa pozrela na naše tváre a
zarazila sa. Ja som mala zmätenú a smutnú a Edawrd žiaril
šťastím.
,,Čo sa deje?"
,,Myslím, že by ste to mali vedieť všetci." Vytiahla som mobil a
zavolala Carlisleovi nech zavolá všetkých k nim. Edward sa stále
usmieval. Pomohol mi dostať sa k autu, div, že am tam nedoniesol.
Išli sme pomaly. Na naše pomery. Keď sme prišli ku Cullenovcom
všetci tam už boli. Obi dve moje rodiny. Nadýchla som sa a
vystúpila s auta. Po schodoch som sa vliekla. Edawrd len tažko
premáhal to nadšenie a najradšej by sa rozbehol hore a všetkým to
vykričal. Pousmiala som sa a pohľadila svoje malé bruško. Bola som
šťastná ale aj vystrašená aj keď neviem s čoho. Najprv s
Edwardovej reakcie a teraz asi z reakcie rodiny. Najviac som sa bála
reakcie Rose. Rose vždy túžila po dieťatku. Vošli sme do bytu Esme
a Carlisla. Nahodila som veselý kukuč a Edward žiaril. Všetci
čakali čo poviem. Alebo povieme. Rukou som si jemne pohľadila
brucho a usmiala som sa. Odrazu Rose začala nadšene pišťať a
rozbehla sa ku mne. Objala ma a keby mohla plakala by radosťou.
Objímali sme sa ešte chvíľu až kým sme nezačuli jemné
odkašžanie.
Pozrela som na Edwarda a on sa na mňa pozeral s otázkou v očiach.
Prikývla som.
,,Bellinka je tehotná." zakričal až s trocha veľkým nadšením.
Zasmiala som sa nad výrazmi ostatných. Tie neveriace pohľady boli k
popukaniu. Rose ma ešte raz objala. Potom sa ku mne nahrnuli všetci a
začali mi gratulovať. Keď sa toto všetko upokojilo nastalo
vysvetľovanie. Emmett sa rehotal ako šialený. A ja keby som mohla
celý čas by som sa červenala.
,,Bella by mala zostať u nás...Je to bezpečnejšie." navrhol
Carlisle po mojom rozprávaní. Všetci prikývli. A tak som na
ďalší deň ostala doma a čakala som kedy sa vráti moja láska.
Častejšie som musela chodiť na lov aby som uživila aj to malé
čosi v mojom bruchu. Veľa krát som sa s ní rozprávala. Hladila som
ho. Dni utekali a ja som sa blížila k deviatému mesiacu. Nevedeli
sme kedy sa má narodiť, predsa len to nieje človek. A tak som
čakala a tešila sa čím ďalej.
Edward:
Už je to skoro deväť mesiacov čo je Bella tehotná. A ešte stále
čakáme. Škola sa stala príťažou. Chcel som byť stále s ňou.
Túžil som po jej prítomnosti a neraz som skoro odišiel zo školy.
Bol som na Dejepise keď mi zazvonil telefón. Zdvihol som to aj keď
sa na mňa učiteľka uprene dívala. Bol to Carlisle mal by som
prísť domov. Profesorke som sa ospravedlnil, vlastne neviem ani čo
som jej povedal. Školu som prebehol upírym tempom. Nasadol som do
auta a už som prášil domov. Keď som prišiel Bella bez pohnutia
ležala na posteli len jej bruško sa mierne hýbalo.
,,Carlisle čo je Belle?"
,,Myslím, že upadla do niečoho ako bezvedomie. Bola s Esme na love
keď sa skácala k zemi."
,,Bude v poriadku?"
,,Neviem Edawrd toto neviem. A to malé zdá sa chce ísť von. Ale ak
ho máme odtiaž dostať tak..." Carlisle myslel na to ako ho dostať
von...Myslel na to, že skalpelom to nepôjde. Myslel na naše zuby.
Prikývol som a pomaly prehrýzol Belle rovnú čiaru cez brucho.
Carisle odtiaľ vytiahol to stvorenie a podal mi ho. Povedal mi nech s
ním idem dole, že Esme bude vedieť čo robiť a on sa zatiaž
postará o Bellu. To dieťa bolo prekrásne. Tak veľmi sa podobalo
Belle, ale bol to malý upír. Doniesol som ho Esme a tá ho obliekla a
dala mu krv do fľaštičky. Dosť morbídne. Potom mi ho znova podala.
Ležala mi v rukách a nádherne sa na mňa usmievala. Chcel som ísť
za Bellou ale vedel som, že Carlisle sa o ňu postará. Našej dcére
som nedokázal čítať myšlienky. Celá mama. Ani neviem koľko som
tam sedel. Ale po čase som zavolal Alice aby prišla. Došli všetci.
Všetkým sa veľmi páčia a najviac Rose. Rose bola s nej mimo. Chcel
som ísť za Bellou keď som začul kroky na schodoch. Bella pomaly
schádzala po schodoch. úsmev na perách a ako vždy ladná. Bola
prekrásna. postavil som sa a podal jej našu malú. Sadla si a tak
nežne na ňu pozerala. Ako skutočná ľudská matka. Sadol som si k
nej a objal ju. Oprela sa o mňa a my sme tvorili prekrásny obraz
rodiny. Alice na chvíľu zmizla ale objavila sa. S foťákom v
rukách. Naša prvá spoločná fotka.
Bella:
Mesiace ubiehali a ja som sa starala o Renesmee. Bola krásna. A
rástla. Šťastie stálo zatiaľ pri mne. Zatiaľ.
Takže jediná možnosť je ... ale to nejde upír nemôže
otehotnieť. Ale vtedy keď som pomyslela na naše deti...pane bože ja
som taká krava. Čo som si myslela. Zbalila som si tašku načarbala
som odkaz a vybehla som za Carlisleom. A mala som pravdu. Carlisle to
potvrdil.
,,Nikdy som to nevidel. A ani neviem ako?"
,,Vtedy ako som sa vrátila s Talianska a dali sme sa Edwardom do kopy
tak...proste som myslela na to ako by asi vyzerali naše deti a... Ako
mu to mám povedať? A mám vôbec?"Bola som s toho mimo. Nevedela som
ako sa zachová.
,,To je na tebe." Poďakovala som sa mu a odišla. Edawrdovi ešte
hodina neskončila a ja som si zašla na malý lov. Keď som prišla
znova som sa postavila k oknu a pozerala von. Nehybná ako socha.
Počula som ako sa Edward s Alice vonku smejú. Vošiel do vnútra a
zarazil sa.
,,Bella?" nehýbala som sa. Bolo ťažké myslieť nieto ešte sa
hýbať.
,,Bella čo sa stalo?" zasa ticho. Pribehol ku mne a chytil ma okolo
pása.
,,Ja ti musím niečo povedať." zašepkala som ticho. Pustil ma a
odstúpil o pár krokov dozadu. Otočila som sa k nemu tvárou.
,,Láska, ja ... ja..."nedokázala som to povedať. Stiahla som štít
a všetko mu ukázala. Ukázala som mu všetky myšlienky, pocity a
obavy. Vedel úplne všetko. No nereagoval tak ako som si myslela.
Pribehol okamžite ku mne a privinul si ma. Potichu som mu vzlykala v
náručí a on mi šepkal slová útechy. No vyzeral byť šťastný.
Stáli sme tam veľmi dlho. Pomaly bola tma keď do izby vtrhla Alice.
,,Jej. Nevedela som. Pardon." no potom sa pozrela na naše tváre a
zarazila sa. Ja som mala zmätenú a smutnú a Edawrd žiaril
šťastím.
,,Čo sa deje?"
,,Myslím, že by ste to mali vedieť všetci." Vytiahla som mobil a
zavolala Carlisleovi nech zavolá všetkých k nim. Edward sa stále
usmieval. Pomohol mi dostať sa k autu, div, že am tam nedoniesol.
Išli sme pomaly. Na naše pomery. Keď sme prišli ku Cullenovcom
všetci tam už boli. Obi dve moje rodiny. Nadýchla som sa a
vystúpila s auta. Po schodoch som sa vliekla. Edawrd len tažko
premáhal to nadšenie a najradšej by sa rozbehol hore a všetkým to
vykričal. Pousmiala som sa a pohľadila svoje malé bruško. Bola som
šťastná ale aj vystrašená aj keď neviem s čoho. Najprv s
Edwardovej reakcie a teraz asi z reakcie rodiny. Najviac som sa bála
reakcie Rose. Rose vždy túžila po dieťatku. Vošli sme do bytu Esme
a Carlisla. Nahodila som veselý kukuč a Edward žiaril. Všetci
čakali čo poviem. Alebo povieme. Rukou som si jemne pohľadila
brucho a usmiala som sa. Odrazu Rose začala nadšene pišťať a
rozbehla sa ku mne. Objala ma a keby mohla plakala by radosťou.
Objímali sme sa ešte chvíľu až kým sme nezačuli jemné
odkašžanie.
Pozrela som na Edwarda a on sa na mňa pozeral s otázkou v očiach.
Prikývla som.
,,Bellinka je tehotná." zakričal až s trocha veľkým nadšením.
Zasmiala som sa nad výrazmi ostatných. Tie neveriace pohľady boli k
popukaniu. Rose ma ešte raz objala. Potom sa ku mne nahrnuli všetci a
začali mi gratulovať. Keď sa toto všetko upokojilo nastalo
vysvetľovanie. Emmett sa rehotal ako šialený. A ja keby som mohla
celý čas by som sa červenala.
,,Bella by mala zostať u nás...Je to bezpečnejšie." navrhol
Carlisle po mojom rozprávaní. Všetci prikývli. A tak som na
ďalší deň ostala doma a čakala som kedy sa vráti moja láska.
Častejšie som musela chodiť na lov aby som uživila aj to malé
čosi v mojom bruchu. Veľa krát som sa s ní rozprávala. Hladila som
ho. Dni utekali a ja som sa blížila k deviatému mesiacu. Nevedeli
sme kedy sa má narodiť, predsa len to nieje človek. A tak som
čakala a tešila sa čím ďalej.
Edward:
Už je to skoro deväť mesiacov čo je Bella tehotná. A ešte stále
čakáme. Škola sa stala príťažou. Chcel som byť stále s ňou.
Túžil som po jej prítomnosti a neraz som skoro odišiel zo školy.
Bol som na Dejepise keď mi zazvonil telefón. Zdvihol som to aj keď
sa na mňa učiteľka uprene dívala. Bol to Carlisle mal by som
prísť domov. Profesorke som sa ospravedlnil, vlastne neviem ani čo
som jej povedal. Školu som prebehol upírym tempom. Nasadol som do
auta a už som prášil domov. Keď som prišiel Bella bez pohnutia
ležala na posteli len jej bruško sa mierne hýbalo.
,,Carlisle čo je Belle?"
,,Myslím, že upadla do niečoho ako bezvedomie. Bola s Esme na love
keď sa skácala k zemi."
,,Bude v poriadku?"
,,Neviem Edawrd toto neviem. A to malé zdá sa chce ísť von. Ale ak
ho máme odtiaž dostať tak..." Carlisle myslel na to ako ho dostať
von...Myslel na to, že skalpelom to nepôjde. Myslel na naše zuby.
Prikývol som a pomaly prehrýzol Belle rovnú čiaru cez brucho.
Carisle odtiaľ vytiahol to stvorenie a podal mi ho. Povedal mi nech s
ním idem dole, že Esme bude vedieť čo robiť a on sa zatiaž
postará o Bellu. To dieťa bolo prekrásne. Tak veľmi sa podobalo
Belle, ale bol to malý upír. Doniesol som ho Esme a tá ho obliekla a
dala mu krv do fľaštičky. Dosť morbídne. Potom mi ho znova podala.
Ležala mi v rukách a nádherne sa na mňa usmievala. Chcel som ísť
za Bellou ale vedel som, že Carlisle sa o ňu postará. Našej dcére
som nedokázal čítať myšlienky. Celá mama. Ani neviem koľko som
tam sedel. Ale po čase som zavolal Alice aby prišla. Došli všetci.
Všetkým sa veľmi páčia a najviac Rose. Rose bola s nej mimo. Chcel
som ísť za Bellou keď som začul kroky na schodoch. Bella pomaly
schádzala po schodoch. úsmev na perách a ako vždy ladná. Bola
prekrásna. postavil som sa a podal jej našu malú. Sadla si a tak
nežne na ňu pozerala. Ako skutočná ľudská matka. Sadol som si k
nej a objal ju. Oprela sa o mňa a my sme tvorili prekrásny obraz
rodiny. Alice na chvíľu zmizla ale objavila sa. S foťákom v
rukách. Naša prvá spoločná fotka.
Bella:
Mesiace ubiehali a ja som sa starala o Renesmee. Bola krásna. A
rástla. Šťastie stálo zatiaľ pri mne. Zatiaľ.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





zase ten konec?-jak zatím?....to se nedělá..=D