close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

5. kapitola - Taliansko

22. května 2009 v 16:01 | ewikk |  TVOJA LÁSKA MI UKÁŽE CESTU od VampireGirl
5. kapitola

Taliansko


,,Aaaaa. Bože spravila som to! Zmaturovala som!" zakričala som na
celý dom. Hneď sa ku mne prirútila Carmen. A za ňou Eleazar.

,,Gratulujeme zlatko. Tvoja prvá maturita."

,,A na najbližšiu dobu posledná. Odchádzam na nejaký čas do
Európy."



,,Do Európy?"

,,Chcem vidieť svet. A teraz som sa rozhodla vidieť Taliansko. Chcem
navštíviť aj Volterru. Chcem spoznávať viacej upírov."

,,Kedy odlietaš?"spýtala sa smutne Kate. Ani som si nevšimla, že
sú tu moje sestry.

,,Vlastne sa len zbalím a odchádzam do Siettlu na letisko."

,,To neostaneš ani na oslavu?"

Zavrtela som hlavou. Vybehla som hore a zbalila sa. Potom som sa
rozlúčila s rodinou a vyrazila. Tri týždne strávim mimo domovu.
Bude to... ani neviem aké. Budú mi všetci chýbať ale moje srdce
zatúžilo po objavovaní. Ani som sa nerozlúčila s Cullenovcami. A
Alice bude zrejme naštvaná, že nestihnem jej večierok. Sedela som v
hale. Slnko práve zapadlo. Nechcelo sa mi čakať vo vnútri. Môj let
meškal tak som sa rozhodla ísť na chvíľu von. Sadla som si v parku
pri letisku na lavičku.

,,Ani sa nerozlúčiš?" začula som Edwardov zamatový hlas.

,,Edward ako to, že si tu? Nemal si byť na oslave?"

,,Keď Tanya povedala, že si odišla išiel som za tebou."

,,Hlupáčik veď nikam nejdem len na výlet." zasmiala som sa. Stáli
sme asi meter od seba. Ale Edward túto vzdialenosť zmenšil. Chytil
ma za pás a privinul si ma. Nechápala som čo to robí. Sklonil sa ku
mne a pobozkal ma. Ruku som mu bezmyšlienkovite zaplietla do vlasov.
Neviem čo som si myslela. Je to môj najlepší priateľ ale...Cítim
niečo viac? pomaly som sa odtiahla od neho.

,,Edawrd já..." čo som mu mala povedať. Ani ja sama som sa teraz v
sebe nevyznala.

,,Prepáč bola to chyba." stručne povedal a odišiel. Natiahla som za
ním ruku ale už bol preč. Otočila som sa a odišla do haly lebo
môj let práve prilietal. Celú cestu som rozmýšľala. Čo keď ho
skutočne milujem? Predstavila som si jeho úsmev. Ako sa ma mňa vždy
usmial keď som sa na neho pozerala. Ako bol ku mne vždy pozorný a
milý. Ako so mnou hral na klavíri. A teraz ten bozk. Ja som sa asi
zamilovala. Pane Bože.

O pár hodín neskôr sa predo mnou týčila už Volterra. Jej hradby
vo mne zanechali dojem. Došla som ku hradbám. Na stráži stál jeden
upír. Zaparkovala som a oslovila ho.

,,Prišla som za Arom." prikývol a naznačil mi aby som šla za ním.
Viedol ma podzemnými chodbami. Dostali sme sa do peknej recepcie. Za
pultom sedelo pekné dievča. Na ľudské pomery. Ďalej sme
prechádzali nejakými chodbami a vošli sme do kruhovej miestnosti.
Boli tam tri tróny a na nich sedeli 3 upíri. Aro, Marcus a Caius ako
som predpokladala. Boli prekrásny. Jediný rušivý bod boli ich
krvavo červené oči. Oči aké som pred pár týždňami mala aj ja.

,,Felix koho si nám to priviedol?"

,,Volám sa Isabela Swanová. Žijem teraz so svojou rodinou vo Forks."
predstavila som sa a mierne sa uklonila.

,,Čo ťa k nám privádza Isabella?"

,,Chcela som vidieť Taliansko. Moje sestry vás spomínali tak som sa
rozhodla vás prísť pozrieť. Chcela by som vás požiadať aby som
tu zopár dní mohla zostať a potom by som zasa odišla."

,,Jasné. Povedz nám niečo o sebe. Ako si sa stala upírom? S kým
žiješ? Máš nejaké schopnosti?" pri poslednej otázke sa mu
zalesklo v očiach. Tanya mi spomínala, že zbiera talentovaných
upírov.

,,Ako som už hovorila žijem teraz vo Forks. Žijem so svojou rodinou.
Predtým sme, alebo skôr oni, žili v Denali. Zomierala som na
rakovinu. Tanya zavolala Carlislovi aby ma premenil. Tak som sa pred
pár mesiacmi stala upírom. Mám dve schopnosti. Jednou je štít. A
tou druhou je, že dokážem čokoľvek ovládať myšlienkami.
Dokážem nimi meniť počasie aj požičiavať si schopnosti."

,,Felix zober Bellu do jej izby. Zavolaj Jane a postarajte sa o ňu.
Dávajte pozor na ňu. Je veľmi cenná."



,,Videla som toho tu tak veľa. Budete mi chýbať. Všetci."povedala
som im. Videla som toho fakt veľa. Rím, Pisa, Toskánsku krajinu,
Miláno, Benátky. Spoznala som veľa ľudí. S Felixom a Jane, ktorý
ma po celý čas sprevádzali sme sa veľmi spriatelili.

,,Skutočne tu neostaneš?"

,,Nie doma ma čaká rodina." a Edward. Konečne viem čo chcem. Chcem
jeho. Uvedomila som si, že ho skutočne milujem. preto som sa rozhodla
odísť o týždeň skôr.

,,Ale ak budete čokoľvek potrebovať moja moc je k dispozícii."
dodala som.

Odprevadili ma až ku letisku. Tam som sa ešte raz rozlúčila s Jane
aj Felixom. Už som sa tešila domov. A hlavne na Edwarda. Veľa som
myslela na neho. Vlastne skoro stále. A teraz idem konečne domov. Let
trval neskutočne krátko, pretože som sa veľmi tešila. A
vzdialenosť Siettle-Forks som mala za 40 minút. Vtrhla som do domu a
zakričala:

,,Som doma!"

Všetci zbehli dole. Boli radi že som sa vrátila. Báli sa o mňa. Po
tom čo sme sa privítali som odbehla ku Cullenovcom. Chcela som
vidieť Edwarda. No nebol doma. Tak som sa len rýchlo privítala s
ostatnými a vybehla som von a sledovala jeho vôňu. Poznala som túto
cestu. Je na tej prekrásnej lúke. Zastavila som na kraji lúky a
sledovala som ho. Ležal v tráve a oči mal zatvorené. Na perách mu
pohrával prekrásny úsmev. Zdalo sa, že si ma nevšimol. Podišla
som k nemu a sadla si vedľa neho. Ležal stále sa nehýbal. Pohladila
som ho po tvári. Zrazu otvoril oči. Hľadel na mňa a ja som sa na
neho usmievala. Sadol si a pozeral na mňa. Hľadeli sme si do očí a
nič nevraveli. Až som to nevydržala. Prehodila som sa na kolená a
pritisla som svoje pery na tie jeho. Zdal sa prekvapený ale spamätal
sa rýchlo. Tiež si kľakol a chytil ma jednou rukou okolo pása.
Druhú mi zaplietol do vlasov. Neotáľala som a pritiskla som sa k
nemu ešte viac. Po dlhej chvíli sme sa od seba odrhli ale nepustili
sme sa. Hľadela som mu do očí kde som videla lásku, ktorú som ja
cítila vo svojom dávno mŕtvom srdci.

,,Milujem ťa. Teraz už to viem." zašepkala som.

,,Ani nevieš ako dlho som čakal na túto chvíľu. Milujem ťa Bella.
Nikdy ťa neprestanem milovať."

A znova sme sa pobozkali. No neostali sme len pri tom. Pomaly ma
položil do trávi ale pery mal stále na mojich. Začal mi otvárať
gombíky na blúzke. Perami sa presunul na moju bradu, odtiaž na krk a
kľúčnu kosť. Zbavil šiat najprv mňa a potom aj seba. A potom
spojil naše telá. Vtedy som si priala aby ostal navždy so mnou. A
predstavila som si ako by asi vyzeralo naše dieťatko aj keď som
vedela, že je to nemožné. Milovali sme sa dlho. Potom sme len vedľa
seba ležali a on ma hladil.

,,Mali by sme ísť domov" prikývla som. Obliekli sme sa a ruka v ruke
sme išli domov. Teda najprv sme išli ku Cullenovcom. A u Cullenovcov
bola aj moja rodina. Alice sa usmievala od ucha k uchu a ostatný na
nás neveriacky hľadeli. Sadli sme si k nim a ja som im rozprávala
všetko čo som zažila. Dozvedela som sa, že všetci, teda
všetky ,,Deti" odchádzajú na univerzitu. Rozhodla som sa ísť s
nimi aj keď študovať nebudem pretože som si nestihla dať
prihlášku. No oni ma ubezpečili, že to zariadime. Tak teda v
septembri nastupujeme na univezitu.

Prázdniny ubehli ako voda. Väčšinou som čas trávila s Edwardom.
Dobre všetok čas som trávila s Edawrdom. Ale bola som aj s rodinou.
Ale vždy tam bol aj on. Tanyi chvíľu trvalo kým sa vyrovnala s
tým, že chodím s Edwardom. Ale teraz je to už dobré. Praje nám
to. A ja ho milujem čím ďalej tým viacej. A ako prázdniny ubehli
nastal čas začať chodiť do školy. Prišli sme do školy prvý
deň a všetci na nás zírali. Ako keď som došla do školy
prvýkrát. Mala som väčšinu prednášok s Edawrdom alebo s niekým
s rodiny. Až na niektoré hodiny. Tie som pretrpela. Každé ale
úplne každé dievča po Edwardovi išlo. Aj keď nás videli spolu.
No v škole sme sa najviac držali za ruky. Tá posledná ma už riadne
naštvala. Stále okolo neho pobehuje. Po hodine ktorú majú spolu sa
na neho nalepí a nechce sa od neho pohnúť. A ja som sa rozhodla, že
to ukončím. Nechala som to tak 2 týždne. 2 týždne. A teraz bude
koniec. Edward stál na konci chodby a tá krava sa s ním zase
rozprávala a žmurkala jak šibnutá. Pomalým krokom som sa k nim
blížila. On si ma všimol ale ona nie. Prišla som až k nim a
natlačila som sa pred ňu. Postavila som sa na špičky a pobozkala
ho. Nedávala som si pozor. Proste som ho pobozkala tak ako keď sme
sami. Všetci do jedného na nás zírali. Odtrhla som sa od neho.
Ostal na mňa pozerať a na perách mu pohrával úsmev.

,,Vidíme sa večer." zlomyseľne som pridala a išla za Alice, ktorá
na mňa kývala. Dobehla som k nej a spolu sme odchádzali na
prednášku.

,,Konečne si jej to ukázala. Už mi liezla na nervy."zvonivo sme sa
rozosmiali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 22. května 2009 v 17:02 | Reagovat

super kapitolka, som zvedava, co bude dalej

2 ewik ewik | 22. května 2009 v 17:33 | Reagovat

ahaha to je krasne ja som do toho uplne zazrata :-D

3 Selene Selene | Web | 22. května 2009 v 19:06 | Reagovat

super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.