close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

32. Ja a Edward- Nezvestní

27. května 2009 v 23:46 | ewikk |  Šťastný koniec... alebo nie? (by L!nduš)
32. Ja a Edward- Nezvestní

Je tu 32kapitola. Ja idem zajtra do Londýna takže tu nebudem. ALE dúfam že sa vám táto kapitola bude páčiť. Snažila som sa ju oživiť trochu Emmettom a tak. Snáď sa vám bude páčiť.
(klikni na cč)


. Boli sme tu dva dni. Dva! Nemôžem uveriť že tak dlho som sa ho nemohla nabažiť.

Aj keď najradšej by som sa s ním milovala celé dni a noci. Ležali sme na tráve a po tretej aktivite sme si všimli, že sme úplne od blata a vo vlasoch sme mali z každej rastliny niečo. od Alice bolo celé Edwardove oblečenie nebolo na tom o nič lepšie. Snáď aj horšie. Tričko mal celé roztrhané. Takže mal hruď odhalenú a mne by sa aj zatočila hlava. Bol taký nádherný, keď sa na mňa tak prekrásne usmieval. Tak dlho sme boli od seba. Tak dlho som snívala o tejto chvíli. Koľko krát som si predstavovala čo mu poviem?
Ocitli sme sa v Edwardovom volve a rýchlosťou 240 km/h sa blížili domov. Aby sme nezašpinili sedadlá Edward na ne dal igelit. Držala som ho za ruku, ktorú mal momentálne voľnú... pozerala som sa na neho a ani na sekundu som od neho neodlepila oči. Vyzeral že sa snaží pozerať sa na cestu aby ma nenaštval ale ja som už vedela čo myslel tými reflexami.
"Edward...ja..." Bol to ten najlepší prvý upíri sex. A ako som mu to mala povedať? Veď budem vyzerať ako nejaký úchyl závislý len od fyzického kontaktu. A ešte lepšie bolo to že môj prvý bol Edward. Iba jemu som sa oddala. To sa mi na tom najviac páčilo. A on bol len môj.

"Viem čo chceš povedať....Aj ja si to myslím," prerušil ma a ja som cítila ako to zo mňa opadlo. Usmial sa so šibalským úsmevom, z ktorého mi šlo až moje nežijúce srdce vyskočiť z hrude.
Zastavili sme. Edward mi otvoril dvere s takou rýchlosťou, že ani moje zmysly upíra nie sú dostatočne vyvinuté na takúto rýchlosť. Vystúpila som, chytil ma okolo pásu a upieral pohľad na mňa. Ako vždy.
Ja som sa musela odtrhnúť od jeho krásnych očí pretože niečo zavŕzgalo. Dvere a v nich stál Emmett. Potulne sa usmieval. Edward vedľa mňa zavrčal. Nie tak vášnivo a hravo ako pred pár hodinami ale naštvane. A ešte niekto...teda bolo ich viac ako len jeden a neboli to Cullenovci. Tí boli vo vnútri.

"No úžasné... Ja ho zabijem... a Alice tiež!" Pozrela som sa naňho ale on upieral pohľad na Emmetta, ktorý mal úsmev na tvári. Nechápala som čo sa deje. Až potom som si prečítala myšlienky Emmetta. Zase si chcel z nás urobiť srandu. Som zvedavá čo by povedal keby ja som mu niečo také urobila aj s Edwardom.

"Ten debil!" vyhŕkla som a Emmettovi sa lícne jamky ešte viac prehĺbili. Edward sa na mňa usmial ale v očiach mal stále tú súrodenskú nenávisť k Emmettovi. Zjavne ani jemu sa nepáčilo, že Emmett neprestal s jeho vtipmi. A keď je Edward späť určite budú ešte horšie ako ich poznám. Predtým som bola červená až po korienky vlasov ale teraz nám kedykoľvek môže vthnúť len tak do izby pri tej najnevhodnejšej chvíli.
"Psssst.... poďte sem!" ozvalo sa z garáže. Alice! No super apoň jej môžem vynadať! Zamierili sme za ňou a Emmett nechápal kam to ideme. Iba na nás upieral zrak. "Alice?!" zahučala som na ňu aj keď bola vedľa mňa. Edwardovi z jeho nádhernej hrude vyšlo mierne zavrčanie tak som si položila svoju chladnú zablatenú ruku na jeho úžasnú hruď, ktorá bola tiež zablatená. Uvoľnil sa
. "Ja... prepáčte mi to. Nevedela som, že to takto dopadne..." ospravedlňovala sa.

"Mala som víziu..." pokračovala
"Že vy dvaja veď viete a keď ste boli tak dlho preč už som to nevedela udržať a povedala som to s Jasperom Carlisovi a Emmett to zrejme počul. A on sem priviedol snáď všetkých teenagerov z mesta. Už ho nikto nevedel zadržať aby neurobil svoj "žart". Je mi to ľúto naozaj!" Už som nebola taká nahnevaná ale ako to spravíme s tým davom deciek, ktoré čakajú a nechápu ničomu až kým nezasiahne Emmett?
"Ja ich nejako dostanem preč," navrhla Alice

"Len tu počkajte. O 10 minút máte voľný byt a môžete sa vysporiadať s Emmettom." Viem čo mala na mysli. Zobrať ich niekam do fast foodu. Mohlo by to vojsť. Veď kto by odolal jedlu zadarmo?!
"Ok," stačila som povedať a už bola preč. Pozerala som sa na Edwarda s udiveným pohľadom. Ako len mohol toto Emmett spraviť?! No, veď nech si počká až on sám urobí raz chybu a ja mu to vrátim! Edward sa začal usmievať od ucha k uchu. Pobozkal ma na pery a než som si stihla uvedomiť, už ma tiahol do obývačky. Po protestoch ma položil na BIELU sedačku a lahol si na mňa. Cítila som jeho mramorov telo na mojom. Začal ma bozkávať snáď všade. Zrejme mu nevadilo koľko je v tomto dome upírov s perfektným sluchom. Zrazu sa postavil, schmatol okolo pása a vyhodil ma do vzduchu. Uniklo mi tiché zavýsknutie. Bez problémov ma chytil do náručia.
To už tých 10 minút prešlo tak rýchlo? Pri Edwardovi čas utekal ako o život. Vošli sme do kuchyne a už tam stál Emmett a za ním Esme - s úsmevom na tvári ale milým nie ako Emmett, Carlise - vedľa nej a s udiveným pohľadom si nás premeriaval: Mňa, Edwarda, mňa a zase Edwarda. Rosalie tam nebola. Zrejme brala tie decká do nejakého blízkeho fast foodu. Jasper - stál vedľa Alice a ako vždy sa sústredil na pokojnú atmosféru. Asi sa mu to darilo ale na mňa to nemusel použiť . S Edwardom som sa cítila ako v raji. Alice - držala Jaspera za ruku a upierala na neho pohľad. Možno hľadala v jeho tvári náznak že niečo nie je v poriadku.
"Tu máme našich nezvestných..." rozosmial sa Emmett. Chytil sa za brucho. Vyzeral ako Santa na Vianoce.
"Len aby si ním naozaj nebol ty, Emmett!" odpovedal s kľudom Edward. Nikdy ma neprestal udivovať tie jeho hlášky.
"Keď myslíš. A ako bolo? Už si zistil čo je to neznáme slovíčko po 115 rokoch?" stále sa rehotal. Preboha! Nech už prestane.
"Hm" odpovedal Edward. Neviem čo malo byť "hm" ale Emmettovi to samozrejme nestačilo a chcel vedieť čo najviac.
"Blbec!" zasyčala Rose, ktorá tam zrazu stála. Myslím že si ešte nezvykla na to, aký je jej manžel trápny.

Uprela som na ňu pohľad a ona sa na mňa usmiala. Opätovala som jej úsmev a otočila sa k Edwardovi. Pozeral na mňa ako " no povedz niečo, láska" Áno tú lásku som v jeho očiach videla tiež.
"Emmett, strč sa niekam! A daj pokoj! Tie tvoje fóry nie sú vôbec vtipné!" pridala som sa do rozhovoru. Edward ma pohladil po krížoch. Jeho dotyk bol taký príjemný. Mala som chuť vzdychnúť, prilepiť sa na neho a pobozkať ho. Čo by Emmettovi zdvihlo náladu. Určite by nás vyfotil alebo urobil ďalšiu kravinu.
"Ahoj B . Ako si si to ty užila? Vieš tvoj milenec mi nechce nič odpovedať." Prezývka B som neznášala ale Rose hovoril Ró(označenie hustoty)
Prezývka od známeho Emmetta. Pán vtipný sa zrejme snažil byť ešte vtipnejší. Keby som bola ešte človek, už som červená od hnevu presne ako keď ma Edward zobral na ples. To mi vystrekli slzy hnevu a bola som celá fľakatá.
"Emmett, ja ťa varujem! Nedoberaj si ma!" sikla som na neho. Už ma to naozaj nebavilo. Mala som chuť ho tresnúť o skalu.
"Bella, veď vieš, že ja si to nemôžem odpustiť!" priznal. Na to sa vždy ospravedlňoval. Vždy som mu odpustila a náhle bol na svete ďalší vtip.
"Drž hubu a uhni nám z cesty!" Konečne sa ozval po "dlhej" debate aj Edward. Teraz bol naozaj hrubý. Takéhoto som ho ešte nevidela. Chudák, asi bol presne taký vytočený ako ja. Zdieľame nálady! To je super! Počkať, aj Jasper som mnou zdieľa náladu- ale to nie je to isté!!!!!!!!!!!
"Aha. Jasné ešte ste neskončili. A to oblečenie...." Emmett sa znova začal rehotať a ja som nechápala prečo sa na mňa popritom pozerá.

"B, ty máš nový štýl? To sa Alice nebude páčiť ako máš dotrhané šaty. Samozrejme ak ešte nie si punk." Ešte viac sa rozrehotal. Nie! On chce aby ma Alice zobrala na nákupy?! NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
"Alice zober Bellu s Edwardom na nákupy. Myslím si, že by im to prospelo...!" Alice hneď pri slove 'nákupy' spozornela. Zažiarili jej oči. Myslím že by mali mať v blázinci miesto aj pre takýchto.
A čo keď nebola v blázinci kvôli víziám ale nákupom? To by som s tou diagnózou súhlasila na plnej čiare!!!
"Bell, to tvoje tričko nemôžeme nechať iba tak. Poď so mnou hore." Navrhla Alice. Videla som ako " nenápadne" pozerala do budúcnosti. Pravdepodobne chcela zistiť aký je môj názor a ďalšie pre ŇU nedôležité veci.
"Nie Alice. Musím ísť do sprchy. Nevidíš?!" Vyhŕkla som na ňu. Jej iskričky v očiach sa stratili, zatla zuby. Vyzerala že keby mohla tak sa rozplače. Okrem toho aj urazene.
Edward ma silnejšie držal za ruku aby som sa upokojila. Čo mi pri ŇOM pomáha asi najviac. Ani Jasper to tak nedokáže ako môj Edward. Myslím že som sa z neho už zbláznila a to načisto.
"Teraz nás ospravedlňte!" Povedal napokon Edward - môj ochranca. Môj sen . Alice sa zatvárila že nám pomohla s tými deťmi a že sa vôbec OBŤAŽOVALA chcieť nás vziať na nákupy. Rose maskovala časopisom smiech. Carlise si nás ešte stále prezeral, neviem čo zase chce zistiť a ja neviem čo ešte vlastne Carlise robí okrem ,nemocnice , pokusov a študovania vecí , ktoré nepozná. Občas som sa s ním cítila ako na pozorovaní. Edward ma tiahol ku schodom. Ako som mala Jaspera preč z dohľadu počula som jeho tlmený smiech, Alicine

" Pche" , Emmettove rozrehotanie a Rosalin smiech. Všetci sa na nás skvele bavia. Skvelé.

Kráčali sme spolu hore schodmi smerom ku kúpeľni. Nechcela som naše prepletené prsty rozpojiť a to som ani nemala v pláne. Mala som v pláne s ním zostať ešte dlhú chvíľu. Vlastne celú večnosť ale orientujem sa hlavne na prítomnosť. Zastal pred dverami spoločnej kúpeľni. Jeho kúpeľná ešte nebola úplná ale jeho izba ako som videla hej. Alice asi nemala čo robiť tie dva dni. Za to ja som mala toho vééééééla na práci.

"Osprchuj sa a ak by si niečo potrebovala stačí zavolať." Usmial sa a dal mi bozk na čelo. Zatvorila som oči. Už kráčal preč. Musela som niečo vymyslieť. Zmohla som sa iba na: "Edward?" To je jediné čo ma vtedy napadlo. Jeho meno jediné, čo by som nezabudla ani keby mi vymazali pamäť. Hneď sa otočil v otázkou v očiach.

"Nechcel by si mi pomôcť? Veď vieš to hniezdo na mojej hlave..." ukázala som na zožužlané vlasy.
Ihneď pochopil. Usmial sa a už kráčal smerom ku mne. Preplietol naše prsty, ktoré som bola nútená na dve sekundy rozdeliť- ten život je taký krutý!!! Spolu sme vošli do kúpeľne. Zatvorili sme dvere a otočil sa ku mne čelom.
Nedokázala som nič od vzrušenia vysloviť iba moje najobľúbenejšie slovo, meno a osoba

" Edward"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 28. května 2009 v 6:17 | Reagovat

prenadherna kapitolka - si fakt talent! uz sa tesim na dalsie :-)

2 Selene Selene | E-mail | Web | 28. května 2009 v 7:30 | Reagovat

krásna kapitola

3 LauraBella LauraBella | 28. května 2009 v 14:09 | Reagovat

no wow.... necitam to este ale asi zacnem dnes v noci... super kapitolka .... sa tesim na dalsie...dovtedy to dobehnem  :-)  :-)  :-)

4 miss "D" -> writes miss "D" -> writes | E-mail | Web | 28. května 2009 v 15:39 | Reagovat

ojoj... ojoj :D...the best :D joj pokrackoo :D

5 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 28. května 2009 v 18:05 | Reagovat

wow..tak to je něco..=D-prej: nemohl by si mi pomoct?.=D

6 matysek153 matysek153 | 29. května 2009 v 12:59 | Reagovat

thak tato kapitola sa mi asi paci najviac zo vsetkých...super praca..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.