Jasper:
Už to nevydržím ani o sekundu dlhšie. Aj keď je tu Vicky ja cítim
stále ten smútok, všetky tie pocity. Ja proste už nevládzem.
Postavil som sa, ospravedlnil a odišiel. Myslia si, že to mám
tažké ale nieje to ani zlomok s toho čo cíti Edward. Trápi sa a je
smutný. Musím nájsť Bellu. Musím to dať konečne do poriadku. A
musím sa jej ospravedlniť. Vicky povedala, že je niekde v lesoch.
Vidal som sa ju hľadať. Mal som šťastie. Asi si nedala pozor na
svoj štít takže som ju podľa jej pocitov našiel ľahko. Nenávisť
a potlačená láska.
Stála v strede lúky a pozerala na mňa.
Už to nevydržím ani o sekundu dlhšie. Aj keď je tu Vicky ja cítim
stále ten smútok, všetky tie pocity. Ja proste už nevládzem.
Postavil som sa, ospravedlnil a odišiel. Myslia si, že to mám
tažké ale nieje to ani zlomok s toho čo cíti Edward. Trápi sa a je
smutný. Musím nájsť Bellu. Musím to dať konečne do poriadku. A
musím sa jej ospravedlniť. Vicky povedala, že je niekde v lesoch.
Vidal som sa ju hľadať. Mal som šťastie. Asi si nedala pozor na
svoj štít takže som ju podľa jej pocitov našiel ľahko. Nenávisť
a potlačená láska.
Stála v strede lúky a pozerala na mňa.
"Dovoľ mi to vysvetliť."
Zrútila sa k zemi a dali si tvár do rúk.
"Tak už hovor."zašepkala zúfalo.
"Prosím ťa neprerušuj ma." Počkal som kým prikývla a
pokračoval som. "po prvé sa ti chcem ospravedlniť. Keby som
vtedy… odpusť mi to. Kvôli tomu sme museli odísť. Edward si
myslel, že ak odídeme, nebudeme ti môcť ublížiť. Bál sa, že by
ťa nechtiac zabil. Ale on ťa nikdy neprestal milovať. Nikdy. To mi
prosím ver. Nevedeli sme čo to s tebou urobilo. Ale u nás to nebolo
dobré. V dome som sa skoro nepohyboval. Ten smútok čo tam panoval
bol na nevydržanie. Museli sme si dávať pozor na slová a
myšlienky. Každá zmienka o tebe ho nesmierne bolela. Trpeli sme. Ale
ty viac. Alice dostala zákaz ťa sledovať. Po zopár týždňoch od
nás odišiel. Nevidržal to. Nevideli sme ho niekoľko rokov ale
vrátil sa kvôli Esme lebo vedel, že sa trápi. Ako tak sa to dalo do
poriadku. Začal znova chodiť do školy. Ostával s nami. Teraz keď
sme sa vrátili…keď ťa stretol…proste…všetko je zle. Trpíme
viacej ako keď sme ťa opustili. Keď sme sa ani nemohli rozlúčiť.
Bella mám ťa rád ako vlastnú sestru. Prosím d
aj mu šancu nech ti to vysvetlí. Urobil to pre teba. Nemyslel na
seba. Chcel dobre len a len tebe."
Bella:
Počúvala som ho pozorne. Rozmýšľala som o tom a cítila som sa
veľmi zle. Museli trpieť kvôli mne aj keď už trpeli. Verial som
mu. Pretože mal schopnosť, ktorá hovorila za všetko. Keď skončil
čakal na odpoveď.
"Ja…verím ti. A pokúsim sa to dať do poriadku."
Prišiel ku mne a objal ma. Odrazu som videla len bielo. A potom len
strašná bolesť.
Edward:
Sedeli sme všetci v obývačke aj s Vicky. Teda nie všetci. Jasper sa
vytratil. Ani sa mu nečudujem má to ťažké. Cítiť to čo cítime
my všetci. Ale teraz sa to aspoň trochu zlepšilo. Vicky je milá.
Trošku šťastia dotiahla do domu. Nakupuje so sestrami alebo sa s
nami baví. Vymýšľa milióny plánov ako presvedčiť Bellu aby nám
odpustila. Zrazu sa Alice vyrovnala a pozerala do prázdna. Vízia.
Videla Jaspera mŕtveho ležať v jej náručí a zomierajúcu Bellu
zasa v mojom. Obaja sme skríkli a vybehli von. Ostatný za nami
utekali. Po ceste sme zo seba ako tak vysúkali čo sa stalo… alebo
stane. Dobehli sme na lúku. Videl som ju. Ležala schúlená a
zranená. Všetko sa teraz točilo okolo nej. Aj keď som videl
ostatných nemohol som sa sústrediť na nich. Alice vzlykala a držala
v náručí Jaspera. Viktoria sa úplne zrútila. Všetci sme plakali.
Úplne všetci. Nikdy som nevidel Emmetta plakať. Dobehol som k Belle.
Ešte žila. Schytil som ju do náručia. Otvorila svoje prekrásne
oči a na chvíľku sa usmiala. Potom však zvážnela a slabučkým
hláskom mi zašepkala.
"Prosím odpustte mi to. Prosím. Ja Edward … milujem ťa."
"Bella všetko je dobré. Ja ti odpúšťať nič nemám. Ani
ostatný. Milujem ťa Bella prosí neopúšťaj ma. Nemôžeš. Ja bez
teba nemôžem žiť rozumieš?"
"Zbohom láska."zašepkala a zatvorila oči. Navždy som ju
stratil. Chcel som ju odniesť k sebe. Chcel som ju naveky držať v
náručí. Ale rozplynula sa. Ako hmla. Neostal mi nijaký hmatateľný
dôkaz. Len spomienky. Spomienky na svoju lásku. Postavil som sa a
rozhliadol sa. Alice plakala a v rukách zvierala Jasperov prsteň.
Dnes nás opustili dve najmilovanejšie osoby. Zobral som Alice do
náručia. Emmett vzal Viktoriu. Odišli sme domov. Jediné čo som
teraz chcel bolo aby som mohol vrátiť čas a pomstiť ich smrť.
Všetko to bola moja vinna, ale všetci platíme krutú cenu. Nikdy na
vás nezabudneme. Milujem ťa Bella.
Bella:
Ležala som niekde kde bolo veľa svetla. Pamätám si Edwarda. Bol to
sen alebo som mŕtva? Ja snívať nemôžem takže som mŕtva. Otvorila
som oči a postavila sa. Všade okolo mňa sa rozprestieralo svetlo.
Otočila som sa okolo svojej osi a zbadala som ho. Podlomili sa mi
kolená. Som najhoršie monštrum. Zabila som ho. Zabila som svojho
skoro brata. A tým som zabila celú jeho rodinu.
"Jasper odpusť." Zašepkala som a rozplakala sa.
Toto je koniec prvej časti...druhú sa pokúsim napísať čo najskôr.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





Nerobte paniku dalsia cast je uz napisana... Dakujem vsetkym mojim citatelkam.....kazdy aj ten najktratsi pre mna vela znamena....dakujem za vsetko :* ste Naj