29. Zakázané spomínať
29. kapitola! Ani neviem ako je to dlho čo som túto poviedku začala písať. V poslednom čase čítam poviedky druhých a vidím ako všetci úžasne píšu. Snažím sa všetko upravovať do dokonalosti. Nejako som sa teraz zasekla na 37 a neviem ako ďalej. Stále neviem ako skončí pár postáv a moje kamošky si z toho robia srandu ako napr. Jedna postava pôjde po lese a spadne naňho mrakodrap. Síce sa na tom zabávam ale stále som na tom istom bode. Čiže to bude trvať akosi dlhšie.
Tak vám ďakujem za komentáre a v poslednom čase mám strašne veľa emailov.
Tak príjemné čítanie.
Celý deň som bola nervózna. Všetci na mňa zazerali ako na blázna. Ale ich myšlienky boli ešte horšie. Všetci chalani mysleli stále na to ako ma pozvať na ples. A baby? Tie dievčatá boli ešte horšie ako Rose. Mysleli aj na to aké vlasy majú v závislosti na svetle. Ďalej to boli odtiene lesku na pery. Premýšľali o najnovšom čísla ich obľúbeného časopisu. Potom o chuti lesku na pery keď ich chalan pobozká. Dokonca niektoré mysleli aj na sex. A to boli asi tie najväčšie fiflenky.
Blížil sa čas obeda. Rýchlo som si zobrala hot dog a sadla k stolu ako vždy. Po dvoch minútach prišiel nejaký chalan. Mal všade výražky, vlasy strapaté blond farby. Vôbec neviem kto to bol ale on ma zjavne poznal.
Blížil sa čas obeda. Rýchlo som si zobrala hot dog a sadla k stolu ako vždy. Po dvoch minútach prišiel nejaký chalan. Mal všade výražky, vlasy strapaté blond farby. Vôbec neviem kto to bol ale on ma zjavne poznal.
" Ahoj Issy. Som Thomas. Sedím za tebou na algebre. Chcel by som sa ťa spýtať niečo ohľadne plesu. Je tu voľné?" On mi povedal ISSY?!!!!!!!!!!!!!!!!!!
" Áno je voľné ale aj to moje bude ak si sem sadneš" Pár sekúnd spracovával vetu čo som mu povedala ale nakoniec odišiel.
Chvíľu som tam sedela ale prepadali ma myšlienky čo asi robí moja rodina. Preto som sa zaoberala myšlienkami iných. Akými banalitami sa len zaoberali. Také starosti by som chcela mať ja! Ale na druhú stranu asi by ma nebavil ten stereotypný život.
Čo si zajtra oblečiem?
Dnes je hrozné počasie... a môj účes je v keli.
Prečo ja mám súrodenca? On je ako za trest!
Zájdem s Justinom na pizzu?
Koho len pozvem na ples... hmmm... možno to dievča... Lindu z trigometrie... je celkom pekná...
Blížil sa ku mne Edwin.
Zdá sa mi smutná! Ty debil ona je smutná stále! Skôr ako sa ku mne stihol priblížiť som vstala.
" Edwin už si jedol?" Čo zase robím?! Chcem byť na Edwina milá. To on mi stále pripomínal svojím spôsobom ako veľmi Edwarda... Zakazujem si myslieť na Edward Cullena!
" Áno" trochu bol zmetený.
" Fajn ideš na hodinu? Pôjdem s tebou len odnesiem jedlo" Po tom ako som ho odniesla Edwin stál ako primrznutý.
" Môžem ísť aj sama" Trochu sa vrátil na zemský povrch.
" Jasné idem" Usmial sa a nasledoval ma. Na hodinu sme išli pomaly. Času sme mali dostatok. Na chvíľu sa na mňa pozrel. Sklopila som oči.
" Včera sa ti niečo stalo v jedálni? Vyzerala si tak... ja neviem hrozne si plakala." Áno a ja teraz neviem čo tu robím. Aký je môj ciel?
" No... možno pri tom projekte" Mrkla som naňho. Videla som ako sa na mňa pozerá. Má ma rád. Ale ako Edward ma mať rád nemôže Zakazujem si myslieť na Edwarda Cullena!!! ZASE!
Sadli sme si do lavice. Ale nemôže ma mať rád ako Edward. Čo potom robím?
A zrazu som stuhla a všetko som si uvedomila! Všetko som si uvedomila...
Na čo sa tu vlastne hrám? Milujem Edwarda Cullena. Prečo pochybujem že on miluje mňa? Pamätám si na keď mi to povedal Jasper.
" Vieš čo Rose dokázalo čiastočne schladiť?" Spýtal sa Jasper keď som pozorovala Rose ako odchádza do izby a pred tým mi zamávala.
" Nie"
" Si asi jediný človek ktorý dokáže tak hlboko milovať." To ma prekvapilo
" Ako milujú iné druhy?"
" No upíri majú svojho druha. Zaňho by položili život. Všimol som si to ako si chcela ísť za Jamesom ale aj pri tvojich pocitoch. Nepovedz to Edwardovi ale pre tento život si ako stvorená"
" Ďakujem Jazzi. Môžem ti tak hovoriť nie?"
" Samozrejme. Nikdy ale nepochybuj o tom ako upír veľmi miluje. Keď ním budeš čiastočne pochopíš, ale zjavne ho tak miluješ aj teraz"
Mal by on o mne pochybovať! Ako som si mohla myslieť niečo také. Bola som hlúpa.
A v tom momente mi môj život nepripadal už taký zahalený v hmle. Ako by pri myšlienkach na Edwarda začal normálne fungovať. A moje ľudské spomienky boli jasné ako by to bolo včera. Chcela som aby moja budúcnosť bola ako minulosť. Jasná, šťastná s Edwardom po boku. Pohlcovali ma spomienky na celý môj život.
A tak zavriem oči a spomínam...
... na mňa...
....na Edwarda...
... na nás...
Ležala som v Edwardovom náručí. Zase bol jeden z tých dokonale strávených večerov.
" Nikdy som neverila na osudovú lásku" priznala som
" Ale?" zasmial sa.
" Ale snívala som o láske z románov. Ale... nedostala som takú lásku. Podľa mňa je to niečo viac! Keby Romeo stretol Júliu a voňala by mu tak ako ja tebe stavím sa že by už ležala na zemi bez kvapky krvi"
" Patríme k sebe" Ale toľko prekážok sme museli zdolať.
" Ale sme tak rozdielny" Pozrel sa mi hlboko do očí.
" Áno ako deň a noc, oheň a ľad. Ale bez jedného by si sa nemohla tešiť na to druhé. A my
sa navzájom dopĺňame"
sa navzájom dopĺňame"
Ale ja som si nemohla zakázať naňho spomínať. Pretože je to ako by som nikdy nechcela zabudnúť.
" Bella?" prebudil ma ľudský hlas.
" Slečna Swanová?" Preboha!!! Ja krava som v škole?
" ČO TO ROBÍM?"
" Ste v poriadku?" Pozrela som na Edwina Porozhliadla som sa po triede. Všetci na mňa pozerali. Nie, nemôžem bez Edwarda žiť! To by ma zabilo... Nie!
" Nie!!!" Ja som teda číslo rozprávam nahlas myšlienky.
" Teda nejako sa mi krúti hlava" Musím ísť domov!
" Dobre Edwin odveďte ju na ošetrovňu" Edwin prikývol. Postavila som sa a vyšla z triedy.
Edwin ma podoprel. Rýchlo som sa odtiahla a utekala.
" Bella? Prepáč nechcel som... myslel som si že je ti zle" Dobehol ma pretože ešte stále som musela ísť normálnou rýchlosťou.
" Ty to nechápeš!!! Ja som blbá!!!" Už som bola v hale. Z nej to viedlo na parkovisko takže sa musím zbaviť aj Edwina.
" Bella prestaň, upokoj sa a vysvetli mi to"
" Som, Edwin. Bože ako som to mohla dopustiť!!!" Vzdať sa svojej lásky kvôli neistote??? Bez Edward niet skutočnej Belly! My sa dopĺňame a bez toho druhého nie sme nič!!!
" Čože?"
Chcela som mu odpovedať ale keď som prišla na parkovisko a pozrela na moje auto stuhla som. Stál tam niekto, kto sa mi musel asi snívať. Niekto, kto je moja najdôležitejšia osoba. Moje slnko a vzduch bol predo mnou. Opretý o moje nablýskané auto. Krásnejší ako som si ho pamätala. Mýlila som sa ak som si myslela že sa Edwin na Edwarda tak hrozne podobá. Tváril sa zamyslene no akonáhle ma uvidel stŕpol. Pozorne si ma prezeral. Od hlavy až po špičky nôh
Asi som sa zmenila. Teda oči, som krajšia... ubehli asi 4 sekundy. Neviem na čo som čakala. Možno na jeho úsmev. Možno hnev. Pravdepodobne že odíde alebo sa ku mne rozbehne. Alebo zmizne ako nádherný až príliš živé preludy.
Asi som sa zmenila. Teda oči, som krajšia... ubehli asi 4 sekundy. Neviem na čo som čakala. Možno na jeho úsmev. Možno hnev. Pravdepodobne že odíde alebo sa ku mne rozbehne. Alebo zmizne ako nádherný až príliš živé preludy.
" Bella?" Edwin, pri mojej tvári prehadzoval rukami. Chcela som mu povedať nech sa pozrie tam kam ja. Zazvonilo. Nad tým zvukom som nadskočila. Bolo také nádherné počúvať svoj hlas srdca! Je také nádherné vidieť Edwarda. Do haly sa nahrnuli študenti dychtiaci po slobode od školy. Všetci Edwarda obchádzali a pozerali sa aj na mňa keďže vedeli komu to auto patrí. Väčšina zastala. Boli to prevažne dievčatá. Chalani zastali pri mne. Na čo čakám? Bella!!! Neváhaj!!!! Zničíš si život kvôli neistote?! Ani s knihami v rukách som neváhala. Rozbehla som sa ľudskou rýchlosťou k nemu. Jeho tvár sa pomaly rozjasňovala. Zastala som meter pred ním a autom. Jeho oči vo mne zbudili toľko pocitov že som sa cítila na vybuchnutie. Vrhla som sa mu okolo krku. Z očí mi vytreskli slzy šťastia. Toľko rokov som snívala o tejto chvíle. Tak dlho som dúfala že sa predo mnou zjaví. Jedno obdobie som si predstavovala čo mu poviem. Ale nakoniec som to vzdala. Vedela som že sú to moje predstavy
Počkať! Ja si pamätám čo som tie roky robila?! Jasné! Riešenie je Edward! Jupí! Edward je riešenie pre mňa asi na všetko.
Edward sa neodtiahol. Pevne ma zovrel v objatí. Nenechali sme medzi nami žiadny priestor. Trochu ma nadvihol a zatočil sa. Hystericky som sa zasmiala. Neodstrčil ma! Ale ja o ňom nemôžem pochybovať! On o mne, musí!!!
" Edward ja..." prešiel mi prstom po spodnej pere. Tam sa zastavil. Zachvela som sa nad motýľmi v mojom vnútri. Pritisol mi prst na pery a porozhliadol sa okolo seba. Nasledovala som jeho pohľad. Pozorovala nás snáď celá škola. Skvelé. Zase som ako atrakcia na pózovanie. Aspoň by mohli zavrieť pusu!
Edward sa nahol. Pritisol mi svoje pery na ucho. Jeho teraz už príjemný dych ma pošteklil. Zdalo sa mi to ako najlepší sen na svete.
" Bella poznáš nejaké tiché miesto?" zašepkal. Na odpoveď som ho pobozkala na jeho ucho.
" Nastúp" Usmial sa tým nádherným úsmevom.
Neváhal a nastúpil do auta. Porozhliadla som sa ešte raz po parkovisku. Oni nepozorovali. Oni zazerali!!! Na všetkých som sa usmiala a nasadla.
V aute panovalo ticho. Edward si ma potichu prezeral.
" Poznám jedno miesto blízko môjho domu." Prerušila som ticho. Prikývol. Zdal sa mi nesústredený. Že by z pozerania na mňa?
Zaparkovala som v garáži. Carmenino auto bolo preč. V poslednom čase chodila na lov často. Asi jej trochu chýba ľudská krv. Spomínam si ako chutila pre mňa. Taká lahodná ale pri tom všetkom sa nevyrovnala pocitu keď som videla Edwarda.
Zaparkovala som v garáži. Carmenino auto bolo preč. V poslednom čase chodila na lov často. Asi jej trochu chýba ľudská krv. Spomínam si ako chutila pre mňa. Taká lahodná ale pri tom všetkom sa nevyrovnala pocitu keď som videla Edwarda.
" Poď za mnou" Vrhla som sa k potoku. Cítila som ako ide za mnou. Aj ten pohľad vypálený do môjho chrbta.
Malá riečka šumela a na brehu bola malá lúka. Preskočila som riečku. Zastala som medzi stromami kde sa utvorila čistinka. A čakala.
Čakala kým si ma nájde osud...
Čakala na môjho anjela...
A čakala som na to najcennejšie čo mi život mohol ponúknuť. Niečo, o čom som kedysi dávno snívala...
... lásku...
...lásku, ktorá mi dala zmysel života...
... osudovú lásku...
... na môjho Edwarda.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





nadhera, nadhera a este raz nadhera
Fakt vydarena kapitolka. Ale ked spominas, ze to ma byt take dlhe, skomplikuje sa tam nieco? Dufam, ze Bella a Edward zostanu spolu ... tato poviedka je hrozne super, velmi sa mi paci. Takze nepodcenuj sa