2. kapitola
Na mŕtvom bode
Stále nič. Ak nenájdeme nejakú zmienku o nich asi sa zbláznim. Sme
teraz v Kanade v Toronte. Sem sme sa dostali pri našom poslednom
pátraní. Aj keď upíri nemôžu byť unavený my sme s toľkého
hľadania už vyčerpaný. Dá sa povedať, že sme si dali na chvíľu
pauzu. Usadili sme sa tu. Aj keď stále hľadáme ostali sme teraz na
jednom mieste. Je zima. Takže je to dosť sychravo a zamračeno takže
môžeme sa pohybovať voľne po vonku. Mesto je prekrásne ale
nedokážem si to poriadne uvedomiť. Zasa som zúfalá.
Na mŕtvom bode
Stále nič. Ak nenájdeme nejakú zmienku o nich asi sa zbláznim. Sme
teraz v Kanade v Toronte. Sem sme sa dostali pri našom poslednom
pátraní. Aj keď upíri nemôžu byť unavený my sme s toľkého
hľadania už vyčerpaný. Dá sa povedať, že sme si dali na chvíľu
pauzu. Usadili sme sa tu. Aj keď stále hľadáme ostali sme teraz na
jednom mieste. Je zima. Takže je to dosť sychravo a zamračeno takže
môžeme sa pohybovať voľne po vonku. Mesto je prekrásne ale
nedokážem si to poriadne uvedomiť. Zasa som zúfalá.
Zasa sa
bojím, že aj keď sme dostali druhú šancu na život nenájdeme ich
a náš osud nás dostihne. Síce ten anjel nepovedal, že máme
obmedzený čas ale nemôže to byť až také ideálne. Ja práve
odchádzam do Forksu. Chcem navštíviť Charlieho hrob. S Jasperom som
sa dohodla, že do týždňa som doma. A tak teraz uháňam po ceste vo
svojom aute. Do Forksu som sa dostala dosť rýchlo. Sadla som si na
lavičku pred Charlieho hrob.
"Ahoj tati. Dlho som ťa nenavštívila. Som už na pokraji síl.
Fakt neviem ako ďalej pokračovať. Ešte stále sme ich nenašli.
Odvtedy čo sme dostali druhú šancu ubehlo mnoho rokov. Keď si
predstavím ako veľa krát sme boli tak blízko ako veľa krát sme
ich mali na dosah. Asi nás Alice videla. Nevie možno kde sme a ja si
často nedávam pozor na svoj štít a oni nám vtedy dokážu uniknú.
Ako veľmi mi chýbajú. Ako veľmi mi chýbaš ti oci. Zajtra zase
prídem. Je neskoro." Zapálila som ešte sviečky a odišla sa
ubytovať do hotelu. Večer mi ešte volal Jasper. Spýtala som sa ho
či niečo nevie ale, že nevie nič. Popriala som mu dobrú noc a
ľahla si. Veľa som premýšľala. Hľadala som akýsi systém ako sa
sťahovali. Niaký tam bol. Musel byť. Ale unikal my pomedzi prsty.
Som an mŕtvom bode. Keby aspoň nechali nejakú zmienku, nejakú
stopu. Možno by sa mi ich podarilo vystopovať. Trápila som svoje
mozgové závity dlho. Poobede som sa vybrala znova na Charlieho hrob.
Rozprávala som mu. Žiadala som od neho radu. Chcela som byť pri
ňom. Tiež som rozmýšľala. O všetkom. Po tom čo som pozapaľovala
sviečky som chcela zasa odísť do hotela ale spomenula som si na
niekoľko miest, ktoré som veľmi dlho nenavštívila. Jedným z nich
bol dom Cullenovcov. Ten vo Forks. A naša lúka. A rezervácia La
Push, kam som ja nemala prístup. Tak som sa teda prv odtrepala na
našu lúku. Naša som ju ľahko. Nestratila nič zo svojej krásy.
Pamätám si ten deň keď ma sem Edward zobral. Len on tu teraz
chýbal. On a jeho krása. Jeho prekrásna trblietajúca sa pokožka.
Rozvzlykala som sa. Zasa som upadala do depresie. Ale tu my nepomôže
ani Jasper. Plakala som dlho ale podarilo sa mi upokojiť. Potom som
tam len ležala a myslela na tie najkrajšie chvíle v mojom živote.
Dlho som sa zdržala. Možno aj niekoľko hodín, možno aj dní.
Postavila som sa a pomalým krokom som došla až k ich bývalému
domu. Prešla som si všetky izby. A skončila som pri jeho klavíri.
Ostal tu. Sadla som si a pozerala chvíľu do prázdna kým som si
nevšimla noty čo stáli predo mnou. Bola to moja uspávanka. Hrala so
si ju zopár krát dokola. Ani ona nestratila nič na jej kráse. Keď
som dohrala zdvihla som sa k odchodu. Ale do očí mi padla jedna
fotka. Boli na nej Cullenovci aj s Denalskými. Vtedy mi to docvaklo.
Ak by sa nám ich podarilo nájsť…spojiť sa s nimi…nájdeme
Cullenovcov. Rýchlosťou blesku som sa dopravila k svojmu autu. A
vydala som sa na cestu.
bojím, že aj keď sme dostali druhú šancu na život nenájdeme ich
a náš osud nás dostihne. Síce ten anjel nepovedal, že máme
obmedzený čas ale nemôže to byť až také ideálne. Ja práve
odchádzam do Forksu. Chcem navštíviť Charlieho hrob. S Jasperom som
sa dohodla, že do týždňa som doma. A tak teraz uháňam po ceste vo
svojom aute. Do Forksu som sa dostala dosť rýchlo. Sadla som si na
lavičku pred Charlieho hrob.
"Ahoj tati. Dlho som ťa nenavštívila. Som už na pokraji síl.
Fakt neviem ako ďalej pokračovať. Ešte stále sme ich nenašli.
Odvtedy čo sme dostali druhú šancu ubehlo mnoho rokov. Keď si
predstavím ako veľa krát sme boli tak blízko ako veľa krát sme
ich mali na dosah. Asi nás Alice videla. Nevie možno kde sme a ja si
často nedávam pozor na svoj štít a oni nám vtedy dokážu uniknú.
Ako veľmi mi chýbajú. Ako veľmi mi chýbaš ti oci. Zajtra zase
prídem. Je neskoro." Zapálila som ešte sviečky a odišla sa
ubytovať do hotelu. Večer mi ešte volal Jasper. Spýtala som sa ho
či niečo nevie ale, že nevie nič. Popriala som mu dobrú noc a
ľahla si. Veľa som premýšľala. Hľadala som akýsi systém ako sa
sťahovali. Niaký tam bol. Musel byť. Ale unikal my pomedzi prsty.
Som an mŕtvom bode. Keby aspoň nechali nejakú zmienku, nejakú
stopu. Možno by sa mi ich podarilo vystopovať. Trápila som svoje
mozgové závity dlho. Poobede som sa vybrala znova na Charlieho hrob.
Rozprávala som mu. Žiadala som od neho radu. Chcela som byť pri
ňom. Tiež som rozmýšľala. O všetkom. Po tom čo som pozapaľovala
sviečky som chcela zasa odísť do hotela ale spomenula som si na
niekoľko miest, ktoré som veľmi dlho nenavštívila. Jedným z nich
bol dom Cullenovcov. Ten vo Forks. A naša lúka. A rezervácia La
Push, kam som ja nemala prístup. Tak som sa teda prv odtrepala na
našu lúku. Naša som ju ľahko. Nestratila nič zo svojej krásy.
Pamätám si ten deň keď ma sem Edward zobral. Len on tu teraz
chýbal. On a jeho krása. Jeho prekrásna trblietajúca sa pokožka.
Rozvzlykala som sa. Zasa som upadala do depresie. Ale tu my nepomôže
ani Jasper. Plakala som dlho ale podarilo sa mi upokojiť. Potom som
tam len ležala a myslela na tie najkrajšie chvíle v mojom živote.
Dlho som sa zdržala. Možno aj niekoľko hodín, možno aj dní.
Postavila som sa a pomalým krokom som došla až k ich bývalému
domu. Prešla som si všetky izby. A skončila som pri jeho klavíri.
Ostal tu. Sadla som si a pozerala chvíľu do prázdna kým som si
nevšimla noty čo stáli predo mnou. Bola to moja uspávanka. Hrala so
si ju zopár krát dokola. Ani ona nestratila nič na jej kráse. Keď
som dohrala zdvihla som sa k odchodu. Ale do očí mi padla jedna
fotka. Boli na nej Cullenovci aj s Denalskými. Vtedy mi to docvaklo.
Ak by sa nám ich podarilo nájsť…spojiť sa s nimi…nájdeme
Cullenovcov. Rýchlosťou blesku som sa dopravila k svojmu autu. A
vydala som sa na cestu.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





to je superná kapitolka...a chcem pripomenut,že zajtra konnčí 1.kolo sútaže