close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. kapitola Čas plynie

11. května 2009 v 15:38 | ewikk |  Čo začína ne šťastne končí šťastne …alebo nie? /by VampireGirl
Od stretnutia s Cullenovcami na lúke prebehlo zopár dní. Nič sa
nezmenilo. Nenávisť zostala ale láska sa snažila ju prebiť. Ne
nedokáže to. Ešte nie. Alice a Edwarda stretávam každý deň
keďže študujú to čo ja. Ostatných stretávam len cez prestávky.
Nedôverujem im takže chodím za Viktoriou a som s ňou pre každý
prípad. Je s toho mierne nervózna ale rešpektuje ma. V poslednom
čase som sa vrhla do skladania piesní. Každý deň ich zopár
zložím. Často krát sú pre Viktóriu. Škola bola v pohode a život
sa pomaly začal uberať do koľají v ktorých bol. S menšími
obmenami samozrejme. Stratila som poňatie o čase. Môj život bol
úplne rovnaký každý deň. Škola, hudba, lov. A každý deň to
isté. Trpela som. Byť tak blízko nich a zároveň tak ďaleko. Ale
trpeli aj oni. A Viktoria bola ako zlatá stredná cesta. Dávala za
pravdu niečo mne a niečo im. Nikdy by som nepovedala, že sa môj
život takto zmení.



"Viktória čo robíš v mojej skrini?"

"Nepožičiaš mi tie červené šaty a čižmy?"

"Zober si ich a švihaj. Zatvoria nám obchody ak si nešvihneš."

,,Som tu."

Nasadli sme do auta a uháňali do obchodov. Nakupovali sme dlho a
každá zvlášť. Ja rada trávim čas v kníchkupectvách a obchodoch
s hudobninami. A ona zase s obuvou a oblečením. Po nakupovaní sme
ešte skočili na lov. Viktoria bola veľmi mĺkva.

"Čo sa deje?"

"Nič. Len som rozmýšľala. Tie tvoje skladby sú nádherné a
ja… či by si ich náhodou niekde nezahrala."

"Myslíš na verejnosti? Nesnažíme sa nebyť nápadné?"

"Bella prosím."

"Dobre tak to zorganizuj. Vždy som na to mala sestru."

Viktoria:

Bola som v obchode s nejakou drahou obuvou keď som zacítila upírku.
Asi Alice.

"Čo chceš?"

"Môžeme sa porozprávať?"

"Dobre. O čom sa chceš rozprávať?"

"O Belle a Edwardovi. Miluje ho ešte? Je šanca, že sa dajú ešte
dokopy?"

"Alice takto. Zranili ste ju. A to dosť. Ale ona vás neprestala
milovať. A jeho stále pokladá za lásku svojho života. Ale ešte
vám nedokáže odpustiť. A bojí sa, že jej neodpustíte vy za to,
že sa správa tak ako sa správa. A správa sa oprávnene."
Poznamenala som.

"Takže je tam šanca. Musíš mi pomôcť. Dáme ich znova dokopy.
Poznáš nejaký spôsob kde by nemohla utiecť alebo aspoň nepoužiť
svoje sily?"

Premýšľala som. Možno nejaká spoločenská akcia. Ale tu nič
nieje. Tak čo nejakú zorganizovať? Mám to!

"Bella úžasne hraje na klavíri. Ak by som ju presvedčila na
koncert…"

"Tak by sme tam mohli prísť a ona by nič nevedela. Mohlo by to
výsť."

"Takže dohodnuté. Zajtra po škole ak sa mi ju podarí
presvedčiť."

Bella:

Viktoria sa ukázala ako dobrá organizátorka. Lepšia ako Alice. Mala
som veľa skladieb. Vybrala som ich zopár. Jedna z nich mala byť môj
život ale nechcela som to zaťažovať smutnou atmosférou. Ľudia
majú byť šťastný a ja mám byť taká aká som. Sedela som pred
plnou sálou ľudí a mala som tu menšie krídlo. Hrala som asi 50
minút. Keď som skončila postavila som sa,že sa pokloním, ale
zbadala som ich stáť v kúte miestnosti. A stála tam aj Viktória.
Rozúrila som sa. Ale boli tu ľudia takže som nemohla použiť znova
svoju moc. Snažila som sa ovládať svoju moc kým neodídu. Potom som
si rýchlo sadla ešte za klavír. Začala som hrať skladbu, ktorú
som nechcela hrať. Life story. Počúvali ju. Vedeli čo znamená.
Keď som dohrala stála oproti mne Viktoria.

"A ja som si myslela, že si moja sestra."

"Bella nechaj ma to vysvetliť. A ich tiež. Prosím."

"Ja nič nechcem počuť. Nič nepotrebujem. Ani vysvetlenie, ani
rodinu ani lásku. Dajte mi pokoj."

Vybehla som von a ušla do lesov. Ako mohla? Ako mohla im pomáhať ako
mohla ma zradiť. Asi to nepokladá za zradu. A možno by som to nemala
ani ja tak pokladať. Ale musím vychladnúť. Upokojila som sa a
pomaly sa vydala domov. Keď som prišla čakala ma.

"Nič nechcem počuť. Zabudnem na to len kvôli tomu čo všetko si
pre mňa urobila."

"Vďaka."

Všimla som si jej topánky. Prečo je oblečená ako keby niekam
išla? Je nedeľa ráno takže…?

"Ideš niekam?"

"Vlastne som sa dohodla s Alice a Rose… prepáč."

"Nebudem ti brániť sa s nimi priateliť ale odo mňa to nečakaj.
"


Vikrtoria trávila veľa času s Rose a Alice. Nevadilo mi to. Ona
nemá prečo ich nenávidieť. Dobre má ale asi zabudla. Ja som sa
teda venovala skladbám a učeniu. Je sobota a Vicky bola pozvaná aj
so mnou ku Cullenovcom. Ja som odmietla ihneď ale jej som zaželala
nech sa zabaví. Ja som si vyšla na lov, ktorý som pretiahla na dlhú
prechádzku. Volala som jej, že sa zdržím v lesoch, že ak chce
môže ostať dlhšie. A ja som sa len prechádzala až kým…

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aryana Aryana | Web | 11. května 2009 v 15:43 | Reagovat

čo až kým?..čo sa dopekla stalo?...ináč na blogu robím sútaž..hlavna cena je cd..s twilight soundtracky

2 Angel Angel | 11. května 2009 v 17:07 | Reagovat

jejda, co sa stalo? rychlo dalsie ... :D je to suprove

3 Agulka SBénko Agulka SBénko | Web | 11. května 2009 v 18:48 | Reagovat

Hustéé... co se stalo??? :D
Nenapínej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.