Nenávidený
ktorú jej láska opustila, bez rodiny, ktorú vždy chcela a milovala
ale stala som sa upírkou. Môže za to Viktoria ale nemám dôvod ju
nenávidieť. Nenávidí niekoho celkom iného. Nenávidím JEHO.
Zobral mi všetko pre čo som žila. Nechal ma tam samú napospas
osudu. Nenávidím ich všetkých. Koľkokrát mi vraveli, že ma majú
radi, koľkokrát mi on povedal, že ma miluje. A čo mám s toho ja?
Moja akože najlepšia kamarádka a skoro sestra sa so mnou ani
nerozlúčila. Nech sú si kde sú. Nenávidím ich a pritom ich tak
milujem. Keď som bola ešte človek mala som miesto na menej citov ako
teraz. Len na smútok. Teraz je tam miesta dosť na nenávisť,
zúfalstvo, lásku ale aj šťastie. Aj upír s takým osudom aký mám
ja môže byť šťastný. Ich nahradila Vikroria. Keď ma videla tak
trpieť myslela si, že smrť by bola pre mňa len vykúpením. Tak ma
premenila. Len sa v nej proste niečo zlomilo. Vedela ako sa cítim a
ja som vedela ako sa cíti. Pomohl
i sme si navzájom. Stali sa z nás SKUTOČNÉ NAJLEPŠIE KAMARÁTKY.
Stali sa z nás sestry na večnosť. Ubehlo vyše storočie. Moji
rodičia už zomreli. Chraliemu som dokonca povedala kto som. Po tom
čo som sa naučila ovládať sme sa k nemu vrátili a ostali s ní
kým nezomrel. Veľa sme študovali. Na stredných aj na vysokých.
Sťahujeme sa teraz na Aljašku a zase ideme na výšku. Ja na
antropológiu a ona na právo. Kúpili sme si malý byt. Teraz už
niesom tá ľudská slabá Bella. Stal sa zo mňa podľa Volturiovcov
jeden s najsilnejších upírov. Jasne, že Aro ma chcel ale odmietla
som to. Mala som Viktóriu príliš rada. Chcela som ostať s ňou.
Cesta na Aljašku netrvala dlho. Naše krásne rýchle auto nás tam
zaviezlo. Zmenili sme si mená ale len na škole. Doma sme stále Bella
a Vicky. Ja som si dala meno Mary Mesenová. Mary sa volala moja kedysi
najlepšia priateľka svojím druhým menom. A Masenová kvôli nemu.
Aj keď som stále hovorila, že je to aby som si pamätala na toho,
ktorého som nenávidela a ktorý mi ublížil bolo to preto, ako
hovorila Viktoria, lebo ho stále milujem. Prázdniny ubehli ako voda a
my sme nastúpili na školu. Boli sme na rôznych fakultách takže sme
sa s Viktoriou videli len doma. Všetko prebiehalo dobre. V škole sa
mi darilo, dokázali sme sa ovládať, žili sme s tým čo nám život
ponúkol. Ale malo sa to zmeniť. Osud mi do cesty pohodil
nenávidených.
Bola som na love. Milovala som lovy. Mohla som sa úplne odviazať. Ani
hudba, ktorú som znova začala počúvať a aj hrať, ma nedokázala
úplne odtrhnúť od života. Ale lov bol niečo pre mňa. Bežala som
cez les keď som zacítila známu vôňu. Vôňu tak milovanú a tak
nenávidenú. Jeho vôňu. Keď som ju spoznala bolo neskoro zastaviť.
Ostali sme stáť zoči voči sebe. Môj chladný výraz ho asi
prekvapil.
"Bella?"
"Žiadna Bella neexistuje. Ty si ju zabil." Precedial som pomedzi
zuby a otočila som sa, že odídem.
"Bella počkaj. Dovoľ mi ti to vysvetliť."
"Nechcem nič počuť. Zbohom Edward. Bolo milé ťa znovu stretnúť
ale dúfam pre moje dobro, že ťa už nestretne." Zašepkala som.
Dobehla som domov a dúfala, že to bolo len náhodné stretnutie. Ale
veľmi dobre som vedela, že to tak nieje. Tresla som dverami s takou
silou, že som sa bála , že sa rozbijú. Chvalabohu sa im podarilo
udržať sa pokope. Viktpria sa zľakla a zbehla dolu. Cítila som ako
sa vo mne prebúdza jedna s mojich síl. Jedna s tých horších.
"Bella tie dvere stáli majland. Čo sa stalo, že sa ich snažíš
zničiť?"
"Vrátili sa."
,,Kto… aha oni. Prosím ťa nehovor, že si nešťastná.
Nevidržíš ich ignorovať."doberala si ma.
"Nepokúšaj silnejšieho upíra. Nemusí sa to skončiť dobre.
Bojím sa hlavne o teba. Edward je šialenec. Môže si domyslieť, že
to práve ty za to môžeš. Dávaj si pozor. Ak ti ublížia neručím
za seba."
"Chcem ťa vidieť ako im niečo spravíš."brblala keď sa vracala
do izby. Sadla som si a predýchavala to. Ďalšie ráno s mojím
šťastím stála v našej učebni ďalšia lavica. Musia zrovna oni
študovať to čo ja? Prišli dvaja. Alice a Edward. Alice ma hneď ku
mne rozbehla ale ja som sa otočila a odišla som na svoje miesto. Po
hodine som sa na nich ani nepozrela. Videla som ich ešte zopár krát.
Ignorovala som ich. Ale jednu hodinu som ich nemohla ignorovať. Bola
som s Alice v jednej lavici. Mala som sa jej predstaviť. Zlomyseľne
som sa usmiala a predstavila som sa.
"Mary Masenová." Predstavila som sa uštipačne. Zabrblala svoje
meno. Zopár krát sa snažila rozpútať rozhovor. Ignorovala som ju.
Po škole som išla okamžite domov. Vliezla som do svojej izby sadla
si ku svojmu krídlu a hrala som. Skladala som svoju novú skladbu.
Môj život. Začalo to tak krásne, nežne, zamilovano, pozitívne.
Potom prišiel smútok a zúfalstvo, ktoré bolo cítiť s každého
tónu. A prešlo to do nenávisti. Silnej ale kde tu bola cítiť znova
tá nežnosť a láska. Ale bola tu neopetovaná. Prišla za mnou
Viktória. Sadla si ku mne a počúvla. Keď som dohrala spýtala sa:
"Ako to nazveš?"
"A čo tak life story? Ako životný príbeh?"
Usmiala sa na mňa. Pochopila ma. Je to sestra aj najlepšia
kamarátka…ktorú nikdy nikto nenahradí. Sedeli sme chvíľu v
tichosti vedľa seba. Potom vstala.
"Ideš niekam?"
"Na lov. Som trochu smädná."
,,Daj si pozor. Sledujem ťa."poklepala som si po čele. Jedna z
mojich schopností. Sledovať niekoho. Ak by sa jej čokoľvek stalo
dokážem ju nájsť a zachrániť. Bála som sa a mala som sa aj
prečo. Videla som ich stáť proti sebe. Oni tam boli všetci. A ona
sama. Najrýchlejším behom som vybehla z domu. Počula som ich
rozhovor.
"Vieme, že za to čo sa stalo z Belly môžeš ty."skríkol na ňu
Edward.
"Nie mýliš sa. Ja môžem za to, že je upír. Ty si jej zničil
život. Vy všetci."
"Klameš." Zavrčal. Rozbehol sa a skočil po nej. Utekala som
ešte rýchlejšie. Už som ich videla. Skočila som po ňom a odhodila
som ho smerom k jeho rodine. Narazil do stromu a on sa pod jeho tiahou
zlomil. Esme a Alice sa k nemu rozbehli. Emmett a Jasper sa chceli
rozbehnúť po mne. Ale keď ma zbadali zamrzli. Ostali stáť a
dívali sa na rozzúrenú upírku. Silnú upírku. Ale mohli by ma
poraziť. Ale oni mi nechceli ublížiť. Ale ak by sa pohli k Viktorii
neváhala by som. Aj keď by som to ľutovala. A veľmi.
"Bella? Bella nerob blbosti."Emmet sa ma snažil upokojiť a aj
Jasper a jeho moc. Môj štít nedovolil Jasperovi ma upokojiť a
zúrivosť zase Emmettovi.
"Priblížte sa k nej a skúste jej niečo spraviť. Potom
uvidíte."
"Bella neblázni. Ona ťa chcela zabiť. Pozri čo ti urobila."
"Môžno chcela. Ale niekto ju predbehol. Ty. Ty si ma zabil skôr
ako ona. Vy všetci. Ona je teraz moja rodina. Sestra, ktorá ma
skutočne miluje a kamarátka, ktorá sa len nepretvaruje." Všetko
som im hádzala na oči. Videla som ich zmučené výrazy. Ale nechcela
som prestať. Ja som trpela dlho. Nech aj oni trpia. Nech vedia aké to
je. Ale mala som v sebe cit. Nevedela som im veľmi ublížiť. Nato
som ich príliš milovala. Otočila som sa im chrbtom. Pomalým krokom
som odchádzala. Viktoria išla predo mnou.
"Bella prosím dovoľ nám to vysvetliť." Ešte vysvetliť? Nie
nechcem. Oni mi chcú prisypať soľ do rán. Otočila som sa a chcela
im odpovedať ale nevedomky som použila svoju silu. Alice to odhodilo
presne do Jasperovho náručia.
"Kto miloval zradil sa. Nenávidím vás. A pritom vás stále
milujem. Nechcem vás už nikdy vidieť. Ste odteraz pre mňa nič.
Zničili ste ma. Spravili ste so mňa človeka bez lásky, človeka,
ktorý ani nie je človek. Viktoria za to nenesie žiadnu vinu." Po
lícach sa mi skotúľali slzy.,,Zbohom." Zašepkala som. Bola som na
nich hnusná ja viem. Ale…neviem im odpustiť. Ešte nie. Možno raz
sa s nimi budem môcť normálne rozprávať. Stále ich milujem. Jeho
stále milujem. Nikdy tu nebude nikto koho by som mal radšej ako neho.
Moju lásku. Môjho anjela. Ale on ma zničil. Dúfam, že mi raz moje
správanie odpustia a, že aj ja im odpustím.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





Uaaaaaaa rýchlo ďalšiu časť
Za už nemôžem dočkať ako to skončí