close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

6. kapitola memories

18. dubna 2009 v 13:13 | ewikk |  MEMORIES /by VampireGirl
6. kapitola

2 roky neskôr…

Sedela som v izbe nášho domu na Aljaške. Odsahovali sme sa sem hneď po tom čo som sa stala upírkou. Bola som nepríčetná smädom. Keby ma Jasper vtedy nezastavil do smrti by som si vyčítala, že som zabila susedovu rodinu. Už dva roky žijeme tu v našom dome. Ja, Alice, Jasper a Keira. Keira si našla Boh vie kde nejakého ,,vegetariána‘‘a čoskoro sa k nám asi nasahuje. Už som sa dokonca dokázala aj ovláda. Jasné, že ma ešte samu nikam nepustili, ale žudskú krv som nikdy neochutnala. Je načase aby sa Alice s Jasperom vrátili k svojej rodine. Keira dá na mňa pozor a bude tu aj Dave, Keirin nový priatež. Zišla som dolu kde Alice, Jazz a Keira pozerali telku. Ostala som postáva v izbe a pozerala som na nich.


,,Alice, Jasper… je čas. Vašej rodine už chýbate. Esme je pološialená strachom. A ja sa už dokážem ovláda. Dokážem sa o seba postara. Odveziem vás domov.‘‘

Odišla som von a čakala som na nich. Sadla som si do svojej audi a o chvílu nastúpila Alice aj s Jasperom. Cesta do Denali prebehla v tichosti. Rozmýšžala som čo poviem. Ako sa poďakujem za to,že mi pomohli. Došli sme k Tanyinmu domu. Vystúpili sme. Alice a Jasper išli zazvoni a ja som sa zatiaž opierala o bok svojho auta. Ani onie o dve sekundy niekto otvoril. Esme kedysi moja skoro mama. Keď zbadala voje ,,deti‘‘ak by mohla plakala by. Objala ich a vzala dovnútra. Keď zatvárala všimla si ma.

,,Bella?‘‘spýtala sa neveriacky. Prikývla som a podišla k nej.

,,Ako sa to stalo?‘‘

,,Smiem ís do vnútra? Asi by som vám mala všetko vysvet li. A poďakova sa vám.‘‘

Vošli sme do vnútra kde sa všetci vítali s Alice aj Jasperom. Boli tam všetci. Cullenovci aj Tanyina rodina. Aj on. Aj edward tam stál a objímal svoju sestru a brata. Ostala som stᝠpri dverách. Alice A Jazz sa postavili ku mne.

,,Ahojte. Asi ste prekvapený, že ma tu vidíte…a ešte k tomu v tejto podobe. Dovožte aby som vám všetko vysvetlila.‘‘

S hlboka som sa nadýchla. Jazz sa na mňa povzbudzujúco usmial. Keď som boal človek neboli sme až tak zadobre. Nie žeby som ho nemala rada alebo on mňa, ale okolnosi nám to nedovolovali. Teraz sme boli ako najlepší brat a sestra. A tak som ho aj brala. Ešte raz som sa nadýchla a spustila som.

,,Ak by som vás mohla poprosi, prosím neprerušujte ma. Nakoniec sa ma môžete opýta čokolvek ale myslím že moje rozprávanie vám všetko vysvetlí. Po tom čo sme sa s Edwardom rozišli som na tom bola dos zle. Mala som chu okamžite skoncova s mojím životom. No bol tu Charlie. Donútila som sa ís domov a ži kôli Charliemu. Bol to môj otec. No prišiel ten deň keď ma opustil on. Zasa som plakala a zaspala som. Predtým mi volal, že má nočnú a, že sa zdrží. V noci asi okolo jednej za mnou došiel jeho kolega a povedal mi, že Charlie je mŕtvy. Vtedy som stratila akúkožvek chu ži. Poďakovala som mu, že mi to oznámil. On potom odišiel a nechal ma samu.‘‘

Na chvílu som sa odmlčala.

,,Plakala som dlho. No postavila som sa a rozhodla sa ís za Charliem. V kúpežni som si chcela podreza žily. No prišla Alice a Jazz. Zachránili ma a donútili ži ďalej. Pomáhali mi a po dvoch mesiacoch som sa ako tak spamätala. Vrátila som sa do ,,normálu‘‘. Zmaturovala som a odsahovali sme sa do Siettlu. V jednu noc sa mi sníval sen. Po tom sen som presne vedela čo chcem. Ja som zasa začala ži. Zasa som začala by šastná. A to len kôli tomu, že som pochopila, že chcem by upír. Nie žeby som som prestala smúti az Charliem. A ani som neprestala milova Edwarda ale rozhodla som sa nevzda sa svojej rodiny. Podarilo sa mi presvedči Alice. Na narodeniny som dostala najväčší dar. Okrem iného aj auto a ďažšie nádherné veci. Hneď po premene sme sa museli znovu presahova. Kôli mojej krvilačnosti. Už dva roky žijeme na Aljaške a ja som získala svoje sebaovládanie. Teraz už na mňa dá pozor Keira a Dave. Nemôžem už Alice a Jaspera drža od vás. Cullenovci majú by spolu. Ja som
ostala Swanová a tak to malo by. Mám vás všetkých moc moc rada a každý týždeň vás prídem navštívi. Ale ja sem nepatrím. Ja som Swanová…a moje miesto je pri Keire a Davovi.‘‘

Usmiala som sa. Všetci na mňa vyjavene pozerali. Až na jedného. Edward mal v očiach všetky záporné, smutné, nahnevané a zúfalé pocity. Pochopila som to dos jasne. Vtedy v lese neklamal. Už ma nemiluje. Len ja neho. Bola som hlúpa keď som si myslela, že ma ešte miluje. Ak by ma miloval aspoň by sa ma mňa usmial. No on na mňa ani nepozrel. Tie telefonáty boli len s pocitu viny. Že som si ublížila kôli nemu. Rozlúčila som sa zo všetkými a išla domov. Esme aj ostatný sa ma snažili presvetči aby som ostala. Ale ja som nemohla. Práve som boal na polceste domov keď som si uvedomila akú pesničku dávali v rádiu. Bola to moja oblúbená pesnička Memories. Mám ju na CD od Jazza. Hneď ako som prišla domov som si to Cd pustila. Počúvala som ho do konca. Trvalo to trošku dlhšie, pretože má vyše 100 skladieb ak nie viac.( poznámka autorky… dopoučujem si tú pesničku vypoču. Presne pasuje na Nov. Within temptation- Memories.)Keď som dopočúvala zišla som dolu. Už bolo poobedie.

,,Ahoj Bella.‘‘

,,Ahoj. Ako sa máš?‘‘

,,Dá sa. Počuj nechcela by si so mnou a Davom ís na ples. Možno by si mohla pozva aj Cullenovcov. Mohla by si nás aj zoznámi.‘‘

,,Keira ale ja nemám ša…Alice! Dobre zavolám jej.‘‘

Spokojne sa usmiala. Vybehla som hore a zo skriňe som vytiahla moje nádherné plesové šaty. Boli fialové, hladké, po členky. Len na korzete poli jemné kvietky s perličiek. S Alice sme sa dohodli, že stopercentne prídu. Asi všetci. Vedela som presne prečo asi.

Týždeň ubehol ako voda a mali sme tu sobotu. Skoro ráno som si vyšla na lov. Bola som na ňom až do piatej poobede. Keď som prišla mala som akurát čas sa pripravi. Obliekla som si šaty, namalovala som sa a vyčesala som si vlasy. Vyzerala som pekne ale Rosalie, ak príde, sa tam nikto nebude môc rovna. Ani ja nie. Aj keď som po premene opeknela…Rosalie je proste Rosalie. Okolo siedmej sme vyrazili. Alice a spol by mali dojs až okolo deviatej. Zatial som striedavo sedela alebo tancovala. Bolo tu zopár odvážlivcov, ktorý ma pozvali do tanca. A ja som neodmietla. Bolo fajn. Práve dohrávala skladba a ja som sa môjmu tanečníkovi ospravedlnila, že som unavená čo bola taká blbos, že až. Vyšla som von na balkón. Oprela som sa o zábradlie a rozmýšlala som aké yb to bolo ak by tu bol so mnou. Myslela som na jeho krásny zamätavý hlas.

,,Smiem prosi?‘‘spýtal sa ten hlas na ktorý som teraz myslela. Otočila som sa a skutočne tam stál on. Môj anjel, ktorý už viacej nieje môj. Naahoval ku mne ruku. Roztrasene som za ním natiahla ruku a ona ma za nu vzal. Pritiahol si ma bližšie. Naše telá sa dotýkali a tancovali do rytmu skladby Iron&Wine. Bolo to také nádherné. Tie štyri minúty tanca pre mňa znamenali tak mnoho. Ale predsa len skončili. No on ma nepúštal. Pozerala som do jeho nádherných očí, ktoré boli plné nevisvetlitežného smútku. Smútku, ktoré cítilo moje srdce.

,,Bella vtedy keď si bola u nás si vyslovila slová, ktoré ma donútili otvori oči. Tie slová, ktoré som ti povedal vtedy v lese…boli to odporné lži hnusného netvora. Dúfal som, že a ochránim ak od teba odídem. No všetko sa pokazilo. Myslel som si, že budeš štastná s niekým iným, že sa cezo mňa prenesieš. Mojou vinou dokonca umrel tvoj otec. Zničil som ti celý život. A ty potom prídeš a povieš tie dve najkrajšie slová. Že ma stále miluješ. Dokážeš mi odpusti? Odpus mi tie lži, klamstvá, že som ti zničil život. Bella odpustíš mi niekedy?‘‘

po tvári mi stiekli slzy. Čože slzy? Jejda zasa som divná. Ale prikývla som. Pritúlila som sa k nemu ešte bližšie. On ma skutočne miloval.

,,Sžúb mi, že ma už nikdy neopustíš.‘‘

,,Prisahám. Milujem a Bella a chcem s tebou osta po zbytok našej večnosti.‘‘

Vzal mi tvár do dlaní a pobozkal ma. Bol to ten najkrajší, najúžasnejší, najromantickejší a najvášnivejší bozk. Po tvári sa mi znova skotúlali slzy. Zotrel mi ich a ruka v ruke sme vošli do vnútra. Vzal ma zasa za ruku a tancovali sme spolu. Celý jeho rodina sa na mňa usmievala. Je jasné, že spolu ostaneme. Ja a Edward. Navždy.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 matysek153 matysek153 | 18. dubna 2009 v 19:09 | Reagovat

pecqaaaa

2 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 18. dubna 2009 v 19:28 | Reagovat

je to pařba...-♥...=D

3 VampireGirl VampireGirl | 18. dubna 2009 v 20:15 | Reagovat

diki za komenty... toto je posledna cast uz vas caka len epilog.....este arz diki ze ste tuto poviedku citali... :D

4 SimA_Alice SimA_Alice | 18. dubna 2009 v 23:02 | Reagovat

Supééér :))) Som tak rada žže sa dali dokopy :D:D :)Dnes ma teššia uuplne maliččkosti :D:D :))

5 preco preco | E-mail | Web | 9. června 2009 v 17:48 | Reagovat

ale sak ona nemoze plakat to upiry nemozu

6 Alka&Sisi Alka&Sisi | Web | 13. září 2012 v 18:46 | Reagovat

Zajímavý blog.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.