close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

5. kapitola memories

17. dubna 2009 v 16:16 | ewikk |  MEMORIES /by VampireGirl
5. kapitola

Sedeli sme vedža seba v lietadle a rozprávali sa. Neverím, že ten čas tak rýchlo ubehol. Vo Phonixe tri dni pršalo takže Keira mohla aj výjs von. Keira dne s musí ís na lov takže sa rozlúčime na letisku a domov pôjdem sama. Už sa teším na Alice a na Jaspera. No a najviac sa teším na moju premenu. Asi mi zašibalo pretože s nejakého nevysvetlitežného dôvodu som sa triasna nadšením a nedočkavosou kedy nastane osudná minúta a moje srdce zastavý. Ostanem navždy 19-ročný. No na letisku ma čakalo prekvanenia. Stála tam Alice aj s Jasperom. Ja som si ich hneď nevšimla. Išli sme s Keirou a smiali sme sa. Bolo nám fajn. Ale keď som zodvihla zrak a zbadala Alice na chvížu som sa zžakla. Mala vražedný pohžad. Ups. Možno som sa mala zmieni, že idem s upírkou na výlet. Usmiala som sa a vykročila k nej.


,,Ahojte ako ste sa mali?‘‘

,,Dobre. Kto je to?‘‘spýtala sa Alice žadovo.

,,To je Keira. Moja kamoška. A v budúcnosti aj moja spolubývajúca.‘‘

,,Mohla si sa zmieni, že ideš s upírkou‘‘

,,Alice to vyriešime doma. Keira už musí ís.‘‘

Rozlúčila som sa s Keirou a sžúbila som, že jej po premene zavolám.

Keď sme prišli domov mala som pripravenú svoju poslednú večeru. Alice bola poriadne naštvaná a Jasper si ma len premeriaval očami.

,,Si ty normalna?‘‘skríkla Alice.

,,Prečo by som nebola?‘‘

,,Tá upírka mohla by nepriatežka. Mohla ti ublíži. Edward by ma zabil…‘‘

,,Edward by ti nič neurobil. A dnes ma už premeníte?‘‘

,,Keď doješ. Tuším počkám ešte s tým, že ti vynadám. Až keď budeš odolnejšia.‘‘

Zasmiala som sa. Rýchlo som do seba nahádzala večeru. Nebola som schopná ani si ju vychutna. Alice sa postavila chytila ma za ruku a odviedla ma do obývačky.

,,Ak by som komukolvek chcela ublíži…‘‘

,,Odchádzame hneď po tvojej premene. Odídeme na Aljašku niekam na samotu. Dom sme už kúpili.‘‘

,,Dajte hneď vedie Keire. Budete potrebova pomoc. A nemôžete sa stále o mňa stara. Ona vám pomôže.‘‘

,,Dobre.‘‘

,,Vie ešte niekto, že ste tu so mnou.‘’

..Edward vedel tesne po smrti tvojho otca, že sme s tebou. Teraz si mysl텞e s Jasperom sme boh vie kde. A ostatný…neviem ale asi nie.‘‘

,,Vďaka.‘‘

Usmiala sa a zakusla sa do môjho krku. Cítila som tú boles. Chcela som kriča. Nie len bolesou ale aj šastím. Bolo mi síce fyzicky vežmi zle ale psychicky mi bolo úžasne. Získala som tom čo som chcela.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.