close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3. kapitola memories

14. dubna 2009 v 16:37 | ewikk |  MEMORIES /by VampireGirl
3. kapitola

Ráno som sa zobudila a potichu zišla dole. Nikde som ich nevidela a mňa začala chyta panika. Vošla som do kuchyne a tam som našla Jaspera ako niečo varí.
,,Dobré ránko. Choď si sadnú do obývačky za chílku som pri tebe aj s raňajkami.‘‘

,,Hmmmm. Dobre. Kde je Alice?‘‘



,,Alice…tá išla vybavi všetko ohžadom pohrebu. Za chvížu sa vráti.‘‘Povzbudivo sa na mňa usmial a ja som sa zatiaž odšuchtala do obývačky. Sadla som si na sedačku, kolená si pritiahla k telu a hlavu si položila na ne. V zápätí bol u mňa Jasper a podával mi omeletu, ktorú pre mňa pripravil. Pomaly som jedla a snažila sa nemyslie na nič okrem jedla.
V polovičke som to vzdala a zvyšok nechala. Znova som si pritiahla kolená k sebe a začala potichu plaka. Jasper, ktorý doteraz bol niekde na blískosi sadol si vedža mňa pritiahol si ma na svoje kolená a objal ma. Položila som si hlavu na jeho hruď a plakala ďalej. Potom si pamätám ako prišla Alice sadla si k nám a objala nás oboch. Cítila som sa tak príjemne s nimi. Nahradili mi rodinu, ktorú som stratila. Sedeli sme tam ešte chvížu keď sa ozvala Alice.

,,Bella zajtra je pohreb. Chcem vedie čo chceš po tom. Chceš sa odsahova? Osta? Urobi čokožvek iné? Stačí poveda a mi sa zariadime.‘‘

,,Chcem tu doštudova. Potom predám dom kúpim si nejaký malý byt. Vyrovnám sa s tou stratou a dám sa do poriadku. Zvládnem to. Postupom času. Ďakujem vám. Chcem vás len požiada aby ste so mnou zostali ešte aspoň chvížu.‘‘vedela som, že moje oči prezrádzali, že sa nikdy nespamätám a, že nechcem aby odišli. Nikdy.

Charlieho pohreb bol pre mňa vežmi tažký. Plakala som v objatí Alice a Jaspera. Po tom čo všetci odišli som tam ostala a kžačala pri jeho hrobe. Posledný krát som dovolila slze aby sa vyliala a potom som sa s predstieraným vyrovnaným pohžadom otočila na svoju novú rodinu a spolu sme odišli. Jasper sa ma snažil dopova šastím pomocou jeho sily ale pôsobilo to len s časti. Pomaly som sa snažila dosta do starého života. Chodila som do školy učila sa proste som sa snažila ži. Alice a Jasper sa mi stali vežkou pomocou a oporou. Pomáhali mi s upratovaním, varením, učením. Alice ma dokonca vytiahla na nákupy a ja som musela uzna, že sa mi to celkom páčilo. Po dvoch mesiacoch som sa s Charlieho smrou aj jeho odchodom zmierila skoro úplne. Neznamená to, že som jeho prestala milova, to sa proste nikdy nemohlo sta, ani, že mi Charlie prestal chýba. Ale už som nebola zombie. Za týžden som mala ma posledné maturitné skúšky. Charlieho dom bol už predaný a ja som si kúpila malý byt
v Siettli.

Šoférovala som domov a usmievala som sa. Spravila som maturitu. Bola som šastná a to hlavne kvôli tomu, že som konečne mohla opusti toto mesto, ktoré ma tak trápilo spomienkami. A to, že som dnes zmaturovala znamená, že nasadáme do auta a dnes odchádzame. Vošla som do dverí a Alice sa mi hodila okolo krku a zahrnula ma gratuláciami. Bola vežmi šastná aj za mňa. Po chvíli došiel aj Jasper a tiež mi zagratuloval. Potom sme nasadli do auta a vydali sa za novým životom.

Cesta autom netrvala dlho a to hlavne kvôli tomu, že som sa vyspala. Nᚠnový byt bol prekrásny. No nebol to byt alá Esme ale ako alá Alice. Ale aj tak bol úžasný, fakt sa mi neskutočne páčil. Išla som do svojej izby a poprosila Al a Jazza aby ma chvížku nechali samú. Bola som rozospatá, stále trochu smutná ale nebola som na to sama. Mala som moju náhradnú rodinu. Aj keď sa mi chcelo vežmi spa nešla som. V aute keď som spala sa mi sníval jeden sen. V tom sne som bola ja a on. Povedal my tie slová, ktoré ma tak zranili. No niečo bolo inak. Povedala som mu, že aj keď ma on nemiluje ja ho budem stále. Ale kvôli tomu, že o ma nemiluje sa nechcem vzda mojej novej rodiny. Spýtal sa čo chcem s tým robi. Usmiala som sa na neho a Alice vyšla s tieňa. Prišla až ku mne a kusla ma. Trhol sebou ale nič nepovedal. Potom sa otočil a cez plece ešte ešte povedal 4 slová. TAK SI TO CHCELA. Vtedy som sa zobudila. Uvedomila som si, že je to presne to čo chcem. Osta aspoň s Cullenovcami ak už
s nikým iným. Chcem večný život aj keď bude bez mojej lásky. Usmiala som sa pri tejto myšlienke. Za pár týžďňou budem ma narodeniny. A ja viem presne čo chcem. Zaspával som s presným plánom na budúcnos. Aj na večnos.

Ráno som sa zobudila s najlepšou náladou nielen za posledné mesiace ale aj za môj život. Myšlienka, že by som na tomto svete ostala ma tešila. Keď som schádzala zo schodov počula som Alice ako s niekým telefonuje. A bola dos naštvaná.

,,Edward načo ti je, že Bellu miluješ keď s ňou nie si? Vieš ako sa trápi? Nevidela som ju usmia sa. A to, že zomrel a Charlie jej vežmi nepomohlo.‘‘

Niečo jej hovoril pretože bola ticho. No jej slová ma zastihli nepripravenú. On ma stále miluje? Neviem prečo ale verila som tým slovám a zrazu aj moje rozhodnutie bolo oprávnenejšie. Ak ma miluje nájdeme si k sebe cestu. No bola som aj na pochybách. On aj Alice sú dobrí herci. A ja sa nesmiem necha oklama. Alice bola vežmi rozrušená.

,,Tvoje JE TO PRE JEJ DOBRO ma už unavuje Edward. Obi dvaja ste na tom zle! Dobre ale ak sa jej niečo kvôli tvojej debilite stane zabijem a. Doslovne.‘‘

Položila. Chvížu som stála a zadržovala dych. Miluje ma teda tak to povedal Alice a aj ja jeho. Usmiala som sa ešte viac. Zišla som dolu po schodoch.

,,Dobré ránko sestrička. Čo mame na raňajky?‘‘Al sa na mňa vyjavene pozerala a ja som sa ak sa to ešte dá začala usmieva ešte viac.

,,Mᚠtam cereálie. Nevedela som, že si hore.‘‘

,,Nevadí. Nepôjdeme dnes nakupova? Hlásili dážď. Mohla by by sranda. A kde je bráška?‘‘

,,Jasper išiel na lov. Vieš čo ale nechápem? Ako sa ti tak zmenila nálada. Včera si bola normálna a dnes sa ti vrátilo nadšenie, ktoré si mala len pri…‘‘

,,Pri Edwardovi? Niečo som si uvedomila. A niečo sa zmení. Všetko sa zmení.‘‘

,,O akých zmenách to hovoríš Bells?‘‘

,,Možno uvidíš. Ale až keď sa rozhodnem(To s tým rozhodnutím nebolo úplné. Vlastne som vedela čo chcem len som nevedela kedy presne). Idem sa obliec a môžeme vyrazi.‘‘

Obliekla som si tú modrú blúzku, ktorú Edward tak miloval. Dala som si k nej pekné džíny a modré náramky. Na nohy pekné biele tenisky a mohli sme vyrazi. Alice si tento krát neužívala tak nákupy ako inokedy. Žralo ju to, že nevie čo chystám. Určite sa o tom bude chcie porozpráva aj s Jasperom. Musím dáva pozor aby som ten rozhovor počula. To, že si Alice tento nákup až tak neužívala neznamenalo, že ja som sa prvý krát vžila do úlohy maniačky. Nakúpila som toho fakt veža. Stále som sa usmievala, len a len kvôli tomu telefonátu. Nemusela to by vôbec pravda ale mne dodávala nádej a optimizmus. Bola som šastná. A ak ma nebude milova a všetko toto je len klam tak sa vyrovnám s tým, že ma nemiluje a budem ži svoju večnos. Síce bez Edwarda ale s mojou milovanou rodinou. Domov sme sa, alebo len ja, vrátili vyčerpané.

,,Bella? V noci si výdeme s Jasperom na lov. Neboj do rána sme spä.‘‘

,,Dobre. To je v pohode. Aj tak budem spa ako zarezaná.‘‘

,,Dobrú noc sestrička.‘‘

,,…brú.‘‘zašepkala som sa odišla som do svojej izby. Prezliekla som sa a ani som si poriadne nežahla zaspala som. V noci som sa zobudila na zvonenie telefónu. Zišla som potichu dole. Našla som Alicin mobil. Bol to Edward. Nemohla som mu to zdvihnú. Počkala som kým to dozvoní, že si pôjdem zasa žahnú a Al ráno poviem, že volal ale akonáhle to dozvonilo prišla jej SMS. Tiež od neho. Písalo sa v nej:

Alice viem, že sa na mňa hnevᚠale aspoň mi napíš ako sa má Bellinka. Prosím.

Neovládla som sa a odpísala mu.

Bella sa má dobre. Stále na teba myslí. Už nieje taká smutná z otcovej smrti. Chýbaš jej.

Chvížu som rozmýšžala či to pošlem ale nemohla som. Došiel by na to, že to ona nepísala. Zmazala som text a napísala som tam len jedno slovo. Dobre. Potom som to odoslala. Sadla som si na gauč a po mojich lícach sa skotúžali slzy. Slzy šastia. Nesedela som tam dlho. Po pár minútach som počula ako sa otvárajú dvere. Ticho som sedela a ani sa nepohla. Zvierala som Alicin mobil a stále mi tiekli slzy. Alice potichu ku mne prišla a sadla si.

,,Bella? Čo je? Stalo sa niečo?‘‘

,,Nič.‘‘ povedala som ale podala jej mobil.

,,Ty si mu odpísala, však?‘‘

,,Áno. Musela som. Nechcem aby sa trápil.‘‘

,,A ty sa netrápiš? Tebe on neubližuje?‘‘
,,Ublížil mi. Ale to je dávno za nami. Ja sa už netrápim. Je mi fajn. Pretože som si uvedomila, že on mi nezabráni by s vami naveky. Že ja aj bez neho, ak keď ho budem stále milova, môžem by šastná. S vami. Naveky.‘‘

,,Bella ako to myslíš?‘‘

,,Tak ako si myslíš, že to myslím. Chcem sa sta jednou z vás.‘‘

,,Bella ty si za už zbláznila! Nie!‘‘

,,Ale áno Alice. Áno. Ak my to nedáte vy nájdem niekoho kdo mi dá čo chcem a Carlisle mi sžúbil, že ma premení. A ja sa toho nevzdám.‘‘

,,Bella ja to nemôžem. Aj keby som chcela.‘‘

,,Alice sžúb mi, že na narodeniny mi dᚠto čo chcem. Prosím.‘‘

,,Nie. Prečo? Preto aby si sa ďalej trápila? Aby si ma po tom nenávidela?‘‘

,,Alice podža mňa by sme jej mali da to čo žiada.‘‘zapojil sa do rozhovoru,alebo skôr hádky, Jasper.

,,Dobre. Rozmyslím si to.‘‘

,,Nie chcem to poču teraz.‘‘

,,Dobre tak áno. Ale iba ak so mnou budeš nakupovať.‘‘

Objala som ich a tešila som sa tak vežmi. Možno získam nejakú moc. Bola som tak vežmi rada. Za dva týždne budem ma narodeniny. Ale medzi tým… užijem si to by človekom. A začnem, že pôjdem do Forks na Charliho hrob. Rozlúči sa s priatežmi. A potom… vitaj môj nový život. Trochu som sa bála. To je jasné. Ale ani tá boles ma nemôže zastraši. Nemôže sa rovna tej, ktorú som cítila po tom čo ma opustil. Teraz to pre mňa bola len zlá spomienka. Nič viac. Opustil ma a to sa stáva. Milujem ho ale opustil ma a ja som sa s tým vyrovnala. No nie celkom vyrovnala. Chcem aby sme sa k sebe vrátili. Chcem aby sme boli spou šastný ale ak ným to osud alebo ktokožvek iný nedovolí tak… tak môj život pôjde ďalej a ja si ho užijem naveky po boku mojej rodiny.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mia:) mia:) | 14. dubna 2009 v 17:08 | Reagovat

jééj rychlo ďalšiu:)

2 Ash Ash | Web | 14. dubna 2009 v 19:03 | Reagovat

nádherný - a ten konec je dokonalej - docela mě donutil se zamyslet nad sebou - už 3 týdny přežívám ze dne na den, kvůli rozchodu s přítelem a i když vím, že se k sobě Bells a Ed vrátí, já takový štěstí mít asi nebudu... A jak si napsala - musím žít dál s rodinou, co mě má a bude mít ráda =) těším se na další kapitolku - mám moc ráda tvoje povídky, protože píšeš opravdu skvěle - akorát mě štve, že mi tam chyběj písmenka - ť, š, ž atd. je to docela mazec, to přečíst xD

3 Luci & Dani & Kiki Luci & Dani & Kiki | Web | 14. dubna 2009 v 19:17 | Reagovat

je to parádní povídka....jinak máš super designe-♥

4 VampireGirl VampireGirl | 14. dubna 2009 v 19:45 | Reagovat

[2]: som rada ze ti moja poviedka aspon trochu pomohla...ked som ju pisala nemala som ani ponatia ze by niekomu pomohla... dufam ze sa s toho dostanes...dakujem aj vam vsetkym ostatnym... fakt ste ma dojali... :)

5 SimA_Alice SimA_Alice | 14. dubna 2009 v 22:08 | Reagovat

Uzasnee ;] Sa moc tesim na dalsee >D

6 Ash Ash | Web | 17. dubna 2009 v 15:29 | Reagovat

[4]: dneska jsem zjistila, že jsem úplně v pohodě - potkáváme se totiž na chodbách ve škole - ze začátku to byl teror, ale dneska, to bylo úplně, jako kdyby to byl další člověk, kterýho na chodbě potkám =) ještě jednou děkuju =))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.