close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

20.Dlhozabudnutá osoba

27. dubna 2009 v 18:07 | ewikk |  Šťastný koniec... alebo nie? (by L!nduš)
20. Dlhozabudnutá osoba

Všetci mi píšete že vás s tým naťahujem!!!!!!!!!! Možno je to pravda:D

Celú noc som čítala knihy. Musím uznať že Edward mal skvelé knihy. Keď som si ich brala mala som v jeho izbe príjemný pocit. Cítila som jeho vôňu. Bola všade.


Alice mi volala že dnes bude slnečno. Hneď ako svitalo bežala som k nim. Ja som pomáhala Esme s jej záhradkou. Nakoniec som sa rozhodla trochu sa prejsť a možno to využiť na lov.
Chcela som ísť sama a prevetrať si hlavu. Prešla som cez malú rieku pri našom dome. Stretla som srnku. Nemala som už chuť tak som sa ľudskou chôdzou prechádzala. Možno som hľadala lúku podobnú tej našej. Vietor fúkal ku mne takže veľa pachov som necítila.

Niečo sa pri mne mihlo. Skôr niekto. Spozornela som a zaujala obranný postoj. To niečo išlo ku mne ale vietor mi neprial. Tieň sa mi konečne ukázal. Nebol to tieň. Bola to osoba. Osoba ktorú som dlhé roky nevidela. Osoba na ktorú sa zabudlo. Zabudlo sa na ňu až príliš. Všetci zabudli na naše stretnutia. Stratená v tieni. Alebo v úzadí? Stála predo mnou a bola prekvapená tak ako ja. Osoba ktorá sa mi v snoch vybavovala keď som bola ešte človek. Ryšavé vlasy plné lístia poletujúce vo vánku na baseballe. S očami tvrdými, zlomyseľnými patriace najhoršiemu druhu stvorenia. Živiace sa ľudskou krvou. Upírovi. Nie vegetariánovi.

Victoria...

Prezerala si ma presne tak ako ja ju. Toto nečakané stretnutie prekvapilo aj ju. Nečakala že ma uvidí ako upíra.
" Victoria" zašepkala som. Jej hravé oči sa jej zaleskli nenávisťou.
" Ale, ale pozrime že na koho som to narazila. Samotná Isabella. Akože ťa to volajú?" Vždy mala hravú náladu. Vždy. Akoby sme sa poznali veky.
" Bella" odpovedala som.
" Jasné Bella, Bell, Belli. A nebolo to aj Bellinka? Niekto ti tak hovoril nie?" Áno Bellinka mi hovoril občas Edward. Pripomínalo mi to škrečka ale bolo to celkom pekné.
" Pozrime že ty si upír. No konečne nie si krehký malý človiečik. Kde máš svojho Edwarda?" Čo jej mám povedať.
"Nie je tu. Je to už dlho čo sme sa nevideli" Veď môžem povedať pravdu či nie?
" Musel ma opustiť. Už je to viac ako desať rokov čo sme sa nevideli. Odviedli ho Volturiovci kvôli tvojmu Jamesovi." Pokračovala som s pravdou.
" O to je smutné. Zaslúžil si to. Ale vidím že ty si upír ako to? Už sa k tomu odhodlali?" opýtala sa zvedavo. Posadila som sa do trávy.
" Nie, ako ma Edward zachránil nechal tam trochu jedu. Ten sa šíril a premena začala až keď odišiel. Nevie že som upír. Myslí si že mám už 28. Aspoň si to myslím. Neviem čo mu povedali. Najhoršie na tom je že mám pred sebou večnosť. To som chcela ale po jeho boku. Nie sama" celú pravdu som povedala upírovi ktorý ma nenávidí.
" Môžeš ma zabiť" povzdychla som si. Zviezla sa na zem oproti mne.
" Nie keď už vieš aké je to tráviť večnosť v samote tak už som dokázala čo som chcela. Teraz vieš aký je to pocit. Nepotrebujem ťa zabíjať" tieto slová mi k nej naozaj nesedeli.
" Skvelé keď konečne chcem smrť tak mi ju nikto nechce dať ale keď o ňu nežiadam všetkým by bola moja smrť po chuti." Chvíľu sme tam iba tak sedeli.
" Čo budeš robiť ty?" opýtala som sa.
" Ja? Tráviť večnosť." Odpovedala mi uvoľnene.
" To asi aj ja takže keď sa ma nechystáš zabiť ja už pôjdem. Prajem príjemnú večnosť osamote"
" Aj ja tebe" priala mi.

Posledný krát sa za mnou obzrela a zmizla v tieni. Chvíľu som ďalej sedela v tráve ale nakoniec som si povedala že predsa len by som sa mala vrátiť domov. Naproti mi išla rozrušená Alice a v pätách je bol Jasper. Iba som mu kývla a zamerala sa na tú malú nebezpečnú upírku predo mnou.
" BELLA? AKO TO ŽE SOM NA CHVÍĽU NEVIDELA TVOJU BUDÚCNOSŤ?" zakričala.
" Pokoj Alice iba som stretla Victoriu." Dnes hovorím pravdu viac ako zvyčajne. Vypleštila oči.
" Pokoj? To by si mi povedala keby som ťa načapala ako telefonuješ s Jamesom?"
" Neporovnávaj Victoriu s Jamesom. Victoria ma nechala nažive!" povedala som ostrejšie ako som pôvodne chcela.
" Takže čo? Prežila si a to teraz ideš hľadať ďalšieho upíra?"
" Úprimne stráviť večnosť sama alebo nemať žiadnu vyberiem si druhú možnosť Alice! Ty máš aspoň Jaspera ale ja Edwarda nemám. Nechala som ho odísť. Už sa nevráti tak teda áno máš pravdu. Možno stretnem Laurenta!" Alice zostala ako zmrazená stáť a pozerať.
" Bell, Ja... mne je to hrozne ľúto. Máš pravdu neviem aké to je tak sa na mňa prosím nehnevaj že neviem ako sa pri tebe chovať" pravda bola vonku. Iba nevedia ako sa pri mne majú správať. Či majú byť šťastní alebo smutní.
" To je v poriadku Alice mne prepáč ten výbuch." Objala som ju tuhšie ako človeka. Som šťastná že na Edwarda nezabudli a že ho navždy ako ja budú mať v srdci. Nechcem hľadať ďalšieho upíra. Nechcem o moje spomienky prísť.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 27. dubna 2009 v 19:08 | Reagovat

To bolo pekne  :-) ... Kedy tam uz bude Edward???... Strasne mi tam chyba  :-D Tesim sa na pokracko  :D

2 Angel Angel | 27. dubna 2009 v 19:52 | Reagovat

super dielik ... uz nech je tam Edward :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.