close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

19. Vízie sa menia,ale aj názory

22. dubna 2009 v 22:02 | ewikk |  Šťastný koniec... alebo nie? (by L!nduš)
19. Vízie sa menia, ale aj názory?

" Alice ja... mám starosti." Ozvala som sa pri tichej prechádzke. Mala som starosti ale táto bola to najmenej.
"Myslíš že niekedy bude E... Edward doma? Teda kedy sa toto skončí? Ja mám totiž pocit akoby sme ho už nikdy nemali vidieť."
" Bell ale my ho už ani vidieť nemáme."

" Budem sa tváriť že som nič nepočula Alice. To by som už bola v blázinci. Ale vy sa tvárite akoby nikto okrem vás a mňa nikdy nebol nikto v rodine. Myslím tým aj Carmen."
" Bella my sa nesnažíme zabudnúť. Možno naňho nemyslieť je ľahšie. Hlavne pre teba."
" Vy mi týmto ale nepomáhate. Nemôžete prehliadať to že existoval." Povedala som smutne. Alice chvíľu premýšľala. Otvorila pusu ale nič z nej nevyšlo.
" Alice čo si videla?" spýtala som sa na rovinu.
" Čože?" vytreštila neveriacky oči.
" Alice povedz mi o tvojej vízie. Nezabúdaj že dokážem presne to čo Edward" prekvapilo ma že vždy keď som Edwardove meno vyslovila vôbec som necítila dieru. Iba lásku.
" Videla som ťa s Edwinom. Zabudla si na Edwarda." Toto bola ako rana do srdca. Priamy čistý úder. Preletel mnou a ja som to neuniesla. Zosunula som sa na zem a vzlykala.
" Bella ale potom sa vízia zmenila. Tvoju budúcnosť kontrolujem stále. Zmenila sa ako si prišla domov Bella čo si doma robila že si dokázala zmeniť budúcnosť?" pomaly som sa nadýchla ale nešlo to. Moje vzlyky utíchli a začala som pracovať v mojej dokonalej pamäti.
" ja... ja... hrala som na klavír. Moju uspávanku." Povedala som pravdivo.
" A čo si pritom hraní zistila?" spýtala sa netrpezlivo.
"že... že ja nikoho iného nechcem. Nikto nebude taký dokonalý ako Edward. A ešte že je to akoby presne vtedy stál pri mne. Radšej strávim večnosť bez neho akoby som ho mala nahradiť" Alice ma objímala a ja som ju drvila v zovretí.
" Nechceš to aspoň skúsiť?" prepadla som zúfalstvu. Sedeli sme na tráve. Akoby som si tú bublinu ktorá bola pri mne desať rokov znovu naťahovala nad seba. Z očí sa mi kotúľali slzy. Ale ako to? Ako môžem mať slzy? Veď som upír. Alice sa na mňa prekvapene pozrela.
" Bella ty... máš slzy?" iba som prikývla. Konečne som mohla mať svoj vlastný vodopád. Ani neviete ako sa vám uľaví keď zalejete tvár slzami. Je to oslobodzujúce. Neviem koľko sme tam iba sedeli.
" Alice ja nikdy nikoho... nikto mi Edwarda nenahradí. Môže sa snažiť akokoľvek."
" Ja viem Bella. Ja viem." Hladkala ma po vlasoch. Bola som zúfalá. Nikdy nechcem nikoho iného. Nakoniec ma Alice zvihla. Postavila som sa na roztrasené nohy.
Kráčali sme späť k domu.
Pred domom som sa zastavila a zhlboka nadýchla aj keď som vzduch nepotrebovala.
" Al kde ste boli?" spýtal sa Jazzi keď vyletel z dverí. Išiel Alice pobozkať ale tá ho iba odstrčila a kývla hlavou ku mne. Keď sa na mňa Jasper otočil tak zase stuhol.
" Prepáč Jasper." Zamumlala som ako som vchádzala do dverí. V dome panovalo ticho. Keď som prišla ku Cullenovcom všade boli farby, vône a rodinná pohoda. Teraz bolo všade ticho ako v hrobe. Doslova.
" Kde sú všetci?" spýtala som sa.
" Carlise v nemocnici, Esme išla pre nové plány na dom, s Emmettom pozeráme telku a Rosalie si robí niečo s autom." Podľa mňa sa všetci snažili zabudnúť a asi sa aj snažili si nejako vsugerovať že žiadneho Edwarda Carlise nikdy nezachránil. Že na miesto Edwarda Masena zachránili neskôr Isabellu Swanovú. To bol môj názor. Každý robil tie isté činnosti ako doteraz. Až na jedného člena. Člena ktorý neverí bytostiam ale ich činom ktoré vidí. Večný optimista. Moja sestra a zároveň najlepšia kamarátka. Alice. Tá verila iba tomu čo vidí. Bohužiaľ odkedy odviedli Edwarda budúcnosť je rovnaká. Ja som sama a Edward hnije v kopkách. Fuj ani na to nechcem pomyslieť. Radšej na to myslieť nebudem. Ako som hovorila až na dnešný deň sa vízie nezmenili. Ja som odmietla mať niečo s Edwinom. Nemám ho rada. Nedá sa povedať že by som ho neznášala jednoducho nič. Nemám pri ňom žiadne pocity. Nie ako pri Edwardovy. To elektrické napätie.
Každý ale vedel že kto nám chýba. Lepšie by bolo keby boli nervovo zhrútení a ako ja. Ja som na to mala desať rokov samoty aby som pozorovala omietku a vzlykala. Stále si neviem spomenúť čo som robila. Pamätám si iba útržky. Bola som v akejsi bubline ktorá ma oddeľovala od sveta. Viem že som väčšinu času bola zavretá hlavne v Európe. Anglicko, Švédsko... dokonca som zabila asi troch Ľudí ale to iba od zúfalstva. O tom by som radšej pred Carlisom pomlčala. Nechcel by asi počuť že som si občas zajedla trochu ľudí. Ale prečo musí byť nejaký bezvýznamný človiečik taký šťastný a pritom má pred sebou pár desaťročí keď ja nemôžem byť večne so svojou láskou? Možno už nemám v sebe cit pre ľudí ale rozhodne nie sú takí ako som si myslela keď som bola človek. Milujú iba povrchne. Svojich partnerov vystriedajú za život asi toľko krát ako ponožky za týždeň. Chcú iba zachovať rod. Keď sa ľutujú stačí im spadnúť z mosta a je pokoj. Z mojich úst to znie veľmi jednoducho.
" Bella! Zem volá Bellu ideme hrať baseball. Pridáš sa?" Aj tak sú moja rodina a chcú mi pomôcť aby som to mala ľahšie. Preto sa na nich nemôžem hnevať. To je ale divné. Moje názory sa menia ako kedysi Alicine vízie.
" Nie Emmett rozhodne nemám chuť sa nechať zasiahnuť pálkou aj keď mi neublíži. Ak dovolíš budem sa pozerať kto vyhraje!" snažila som sa aby to znelo radostne. Jasper to nemohol cítiť pretože ešte stále vo mne ževraj bola veľká vrstva bolesti ktorá dávala moje ostatné pocity do úzadia. Jediný kto vedel odhaliť to že klamem bol Edward. Nevšimol si to iba preto lebo som bola červená. Jednoducho to vždy nejako vycítil. Emmett radostne nadskočil. Chytil Rose okolo pásu. Tá sa na mňa radostne usmiala.
" Rose?"
" Áno Bell?"
" Alice ma chce vytiahnuť na nákupy. Nepomôžeš mi aby som prežila?"
" Jasné aj tak som chcela ísť na nákupy" oplatila mi úsmev a ja som zase bola rada že sme na minulosť zabudli. No ako sa to vezme. Na tú časť minulosti. Brala ma ako sestru. Alebo ako náhradu za brata?

Neviem. Každopádne ja som zmenila názor. Neviem síce či sa snažia zabudnúť a nahradiť ma za Edwarda ako ďalšie dieťa alebo súrodenca, možno mi to chcú uľahčiť. Ja si stojím za svojím. Nikto pre mňa okrem Edwarda nebude existovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angel Angel | 23. dubna 2009 v 6:18 | Reagovat

krása ... nádhera ... naozaj sa ti táto kapitolka veľmi podarila

2 Aryana Aryana | Web | 23. dubna 2009 v 6:59 | Reagovat

nadherna kapitolka

3 Veronika Veronika | 23. dubna 2009 v 15:24 | Reagovat

Super  :-) ... Strasne pekneee

4 Anizek Anizek | Web | 26. dubna 2009 v 17:52 | Reagovat

To je jako tahani za nervy centimetr po centimetru... bude s Edwardickem zejooooooo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.