13.Späť do jamy levovej/ tak toto bude problém
Vstúpila som na parkovisko. Toľko spomienok na školu. Nie túto ale predsa školu. Zobrala som si rozvrh a išla na ... francúzštinu.
Zaklopala som a vstúpila.
" Dobrý deň volám sa Isabella Swanová a som tu nová." Vedľa mňa je voľné. To je výhra. Je fakt pekná ale niekoho mi pripomína. Bože prečo si mi dal aj takúto schopnosť. Za desať rokov som dokázala čítať myšlienky, spomienky a obidvoje nahradzovať.
Dokázala som si aj požičať a udržať schopnosť. Dokonca môj štít nebol len psychický ale aj fyzický. Ako keby ste mali medzi sebou sklenenú stenu. Dokázala som komunikovať s ľudmi no povedzme bytosťami cez myšlienky a to aj na diaľku. Túto schopnosť som dostala ako poslednú pred mesiacom ale veľmi ma vysiľuje. Chcela som ju hlavne kvôli Edwardovy ale je to ťažké sa sústrediť a potom ma začne bolieť hlava a som slabá. Ešte že mám štít aby som ich mohla bezpečne vypnúť. Problém je že keď sa nesústredím tak sa zapnú a ja počujem otravné myšlienky. Ale priznávam že niekedy to nie je až také zlé mať takúto schopnosť. Až na to že stále všetci robia bla, bla, bla.
Myšlienky patrili nejakému chalanovi. Pripomínal mi Jacoba. Možno Mikea. A to aj tou otravnosťou.
Našťastie som smrad necítila.
Myšlienky patrili nejakému chalanovi. Pripomínal mi Jacoba. Možno Mikea. A to aj tou otravnosťou.
Našťastie som smrad necítila.
" Dobrý deň" pozdravila a podpísala mi papier.
" Prosím sadnite si máme dve voľné miesta." Ukázala na miesto vedľa toho chalana. Pane bože prečo ja! Ten chalan sa na mňa škeril ako puknutý orech. Tak to druhé. Porozhliadla som sa po triede. Ďalšie voľné miesto bolo vedľa... Rosalie. Nechápem prečo som jej vôňu nezachytila skôr. Zjavne si ma nevšimla. Tak výnimočne som použila moju schopnosť.
Bože tu je taká nuda. Kedy príde Bella. Dúfam že budeme mať s ňou nejaké hodiny. Alice si ju podá keď ju stretne za jej oblečenie.Až vtedy keď si uvedomila že sa jej niekto hrabe v hlave spozornela a pozrela sa priamo na mňa. Keď sme sa spoznali nenávidela ma ale postupne sme si k sebe našli cestu. Čo ma prekvapilo že sa postavila a hneď ma pozdravila.
"Bella!" Celá trieda sa na ňu pozrela a potom zase na mňa.
" Rose!" Rýchlo som k nej pribehla a objala ju.
" Bože Bell konečne si tu." Radovali sme sa ako päť ročné deti na pieskovisku. Potom si niekto zdvorile odkašlal a ja som mala chuť tomu niekomu niečo povedať. Celá trieda na nás zazerala. Posadila som sa a zase som vyskúšala čo si myslia. Zamerala som sa na toho chalana.
Do kelu. Ako som mal vedieť že sa kamaráti s Cullenovou? Nikto sa s nimi nebaví.
Pozrite na jej oči. Také oči by som chcela mať. Možno jej ich vyškriabem. Myslela si nejaká namyslená fiflenka.
Keď zazvonilo Rose mi rozprávala aký bol Emmett skleslý, Alice nakupovala raz za pol roka a iba sa sústredila na svoje vízie. Jasper ten s nimi často nebýval. Ani sa mu nečudujem. Ďalšie hodiny som s mojou rodinou nemala. Buď som sedela vedľa niekoho kto ma pozoroval a ja som ho ignorovala alebo sama. Žiadna učiteľka sa ma na nič nepýtala. Išla som pomaly na fyziku. Keďže ja porušujem fyzikálne zákony veľmi ma nezaujímajú. Keď som vstúpila do triedy učiteľ sa mi nepredstavil. Mal okolo 60 rokov. Divný starý dedko. Zdal sa mi že má nejakú úchylku. Hneď ma postavil pred triedu.
" Trieda keď že máme novú študentku tak sa nám prestaví." To snáď nie! To vôbec nie je fér.
" Volám sa Isabella Swanová a včera som sa prisťahovala z Anglicka za svojou rodinou." Až teraz som si všimla pochechtávajúceho Emmetta v tretej lavici. Radšej som pokračovala. " Rada hrám na klavír čítam ale väčšinou blbnem s mojou rodinou" To už Emmett nevydržal a rehotal sa na celé kolo.
" Tak slečna kam si chcete sadnúť?" Spýtal sa a ja som sledovala Emmetta ako potľapkal na miesto vedľa seba. Pomaly som išla k nemu a spaľovala ho pohľadom. Keď si všimol že idem k nemu postavil sa a v uličke medzi lavicami ma objal a na celú triedu zareval.
"BELL!" Všetci na nás pozerali.
" EMMETT" Napodobnila som jeho zrevanie.
" Škoda že sa už nečervenáš ale aj tak je to psina" pošepkal mi. Sadli sme si a nikto zo mňa nespúšťal oči.
Po hodine som sa rýchlo vyparila aby ma Emmett nestrápnil ešte viac. Pomaly som sa blížila k jedálni. Keď som vošla bolo to horšie ako v triede.. Každý na mňa pozeral. Zobrala som si jedlo a porozhliadla som sa po jedálni. Štyria nádherný ľudia, no bytosti sa na mňa usmievali.
" BELLA! BELL, BELL, BELL!" Skríkla Alice a utekala ku mne. Objala ma a div že ma nerozpučila ma ťahala k stolu. Celá jedáleň stíchla a zatajila dych. Všetci ma postupne objali a nakoniec aj Jasper. Musí byť z časti rád že som upír aspoň sa so mnou nemusí kontrolovať. Alice mala chvíľu neprítomný výraz a potom sa ľútostne na mňa pozrela.
" Belle založia fanclub." Oznámila Alice.
" Bože Emmett nechceš ich tak trochu nakopať?" spýtala som sa Emmetta.
" Jasné neboj ale vieš že mi to pripomína fanclub niekoho iného?" Hneď som vedela koho. Edwardov fanclub mal veľký úspech.
" Blíži sa jarný ples tak to budeš mať dosť práce Emmett." Zasmiala sa Rose. Tento krát som jej závidela ja. Bola krajšia ako ja ale chalani si držali odstup. Ten dôvod bol ten že Rose mala s kým ísť na ples. Ja nie. Preto sa ma to chcel každý chalan spýtať. Ja som totiž nemala nikoho. Edward bol preč. Bože ten jeho výraz keď počul myšlienky Mikea Newtona. Na tom som sa musela zasmiať.
" Čo je smiešne?" spýtal sa ma Emmett.
" No nič ja len... Edward takéto veci neznášal keď som bola človek. A teraz keď som upír by ich asi zabil" Povedala som skôr pre seba ako pre nich. Samozrejme to počuli a trochu posmutneli. Diera vo vnútri mňa bola väčšia a jej okraje ma pálili. Jasper na stoličke stuhol a s utrpením sa na mňa pozrel.
" Jasper?" Alice s ním triasla.
" Prepáč" zašepkala som. Alice sa na mňa nechápavo pozrela.
" To nič Al. Ja len Bella sa snaží neprejavovať tú bolesť. Bella ale keď ju neprejavíš tak sa to v tebe bude zbierať" vysvetľoval Jasper. Nič som nehovorila. Hrala som sa s colou. Všetci boli ticho.
" Ja... už pôjdem." Povedala som a zvihla som sa na odchod. Všetci sa za mnou smutne pozerali. Rose niečo vyčítala Jasperovi a ten len smutne hľadel z okna. Prišla som k skrinke. Niekto vedľa otvoril svoju. Chcela som mu vynadať ale na mieste som stuhla. Chalan ktorý tam stál sa podobal na Edwarda. Samozrejme to Edward nebol to by som si všimla. Mal gaštanové vlasy
nie bronzové a kratšie ako on. Oči tmavo zelené ma pozorovali. Nebol to on. Tá podobnosť bola obrovská. Črty iba pár malých rozdielov. Keď som si všimla jeho oblečenie nebol oblečený ako on. To iba dokazuje že ho Alice nestretla. Musím uznať že to čo som mala na sebe ja mi ráno nechala na posteli ešte pred cestou do školy. Nechala mi šedé tričko s bielymi dlhými rukávmi a tmavé rifle. K tomu biela čelenka, ktorá zvýrazňovala farbu mojich vlasov. Ešte nejaké doplnky ale tie som s radosťou ignorovala. On mal rifle a károvanú tmavo modrú košeľu. Ako zbohatlík nevyzeral. Nechcem povedať že Edward áno ale predsa len on mal vkus. A je jedno z ktorého storočia.
nie bronzové a kratšie ako on. Oči tmavo zelené ma pozorovali. Nebol to on. Tá podobnosť bola obrovská. Črty iba pár malých rozdielov. Keď som si všimla jeho oblečenie nebol oblečený ako on. To iba dokazuje že ho Alice nestretla. Musím uznať že to čo som mala na sebe ja mi ráno nechala na posteli ešte pred cestou do školy. Nechala mi šedé tričko s bielymi dlhými rukávmi a tmavé rifle. K tomu biela čelenka, ktorá zvýrazňovala farbu mojich vlasov. Ešte nejaké doplnky ale tie som s radosťou ignorovala. On mal rifle a károvanú tmavo modrú košeľu. Ako zbohatlík nevyzeral. Nechcem povedať že Edward áno ale predsa len on mal vkus. A je jedno z ktorého storočia.
" Ahoj. Teba som tu ešte nevidel. Teraz si sa prisťahovala?" spýtal sa milo. Ten hlas nebol taký nádherný ako Edwardov ale neobyčajný. Nie taký zamatový. Skôr nesmelý a trochu zachrípnutý. Zvrtla som sa a išla na ďalšiu hodinu. Biochémia. Vošla som do triedy. Našťastie tam bola jedna voľná lavica ale za ňou sedela Alice.
Pôsobením vonkajšej tlakovej sily na voľnú hladinu kvapaliny v uzavretej nádobe vznikne vo všetkých miestach kvapaliny rovnaký tlak. Toto je pascalov zákon. Neznášam presne ako Edward tieto jej reči. Sadla som si pred ňu. Otočila som sa a spaľovala ju pohľadom. Celkom mi to išlo presne ako Edwardovy. Myslela na newtonov zákon akcie a reakcie. Miestnosť prevoňala vôňa ruže a škorice. Zdroj vône sa približoval. Sadol si vedľa mňa. Hľadeli na mňa zelené oči.
" Prečo si musel ísť sadnúť ku mne!" povedala som horšie ako som chcela.
" To ty sedíš v mojej lavici ja tu sedím celý rok" do pekla!
" Aha" zamrmlala som. Niekto za mnou sa zvonivým hlasom zachichotal.
" Ako sa voláš?" spýtal sa milo.
" Isabella" povedala som a sledovala lavicu.
" Volá sa Bella" opravila ma tá malá elfská potvora. Otočila som sa na ňu vražedným pohľadom. Alice sledovala môjho spolu sediaceho.
" Pekné meno aj tá skratka ja som ..." Zatajila som dych.
" Edwin" pokračoval. No perfektné. Ešte sa aj volá podobne. Vymeníme len pár písmen.
Keď som sa prestala vyvalene pozerať zazvonilo. Konečne. Vyšla som z triedy a pripomínalo mi to Edwarda prvý deň keď som ho spoznala. Rýchlo som prišla k môjmu miláčikovi. Tašku som hodila na sedadlo ale zastala som opretá o auto. Ten Edwin sa ťahal pomaly k modrej dodávke. Prečo mi večnosť pripravila takéto utrpenie?
Pripomínalo mi to návrat. Návrat do jamy levovej.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





Co se ma ta Bellina tahat s nejakym Edwinem
ze bude s Edwardicekm zejooooo XD