close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

12.Čas plynie, dokonca ja pre mňa

3. dubna 2009 v 16:26 | ewikk |  Šťastný koniec... alebo nie? (by L!nduš)
Je to tu. Neuveriteľne smutná kapitola. Zbožňujem tie prirovnania, citáty a otázky .A samozrejme vaše komentáre. Prosím pustite si Hanu Pestle -Need
Zase sa jedná o príbeh Belly. Nebojte sa ani mňa nebaví Bellina

sestra a jej ťažký sarkazmus a irónia.

Bellin pohľad:

O desať rokov neskôr...




Čas plynie.

Aj keď sa to zdá nemožné.

Aj keď každý pohyb sekundovej ručičky zabolí,

ako keď sa do modriny nahrnie krv.
Plynie nerovnomerne ,

podivne skáče alebo sa pokojne naťahuje,
ale plynie.
Dokonca aj pre mňa
(New Moon str. 97)

NIEKDE V USA:

Ako je to možné. Ako som sa tu vlastne ocitla. Trhá mi srdce pri každej spomienke na môjho milovaného Edwarda. Moja láska k nemu sa nezmenšila. Práve naopak. Čo sa stane keď váš dôvod na každú radostnú chvíľu večnosti je preč? Čo sa s vami stane? Budete robiť akoby ste ten dôvod nikdy nespoznali? A čo keď je neskoro? Pre mňa už úplne. Nedokážem sa ani nadýchnuť bez pomyslenia na neho. Trhá mi srdce pri pomyslení že ho už neuvidím. Ja viem čo som povedala že sa nevzdám. Ale ja už nemám sily toto vydržať. Nemám chuť prežívať a ubíjať sa večnosťou bez neho. Bez neho nie. V krku ma páli nie pre smäd ale pre neho. Prahnem po ňom. Ani keby som ochutnala ľudskú krv nebola by pre mňa taká potrebná ako on. Moja droga. Môj život . Je pre mňa ako pre človeka vzduch.
Bežala som lesom do Forks. Áno môj bývalý domov. Musím sa ísť pozrieť. Spomienky ma prenasledujú pri každej myšlienke. Ja som im to sľúbila. Sľúbila som im že najneskôr za desať rokov sa vrátim. Je to tu. Zastavila som sa pred veľkým domom. Toľko spomienok. Ako som chcela vystúpiť a Edward mi podržal dvere. Prišla som dovnútra. Všetko bolo akoby čas nič neznamenal. V strede miestnosti klavír. Moja uspávanka. Zadržala som vzlyky ktoré sa mi drali z hrdla. Kuchyňa. Tu som videla našu neočakávanú rannú návštevu ktorá mi zmenila život. Nenávidela som Ara. Tak ako Edward milovala.
Tak rada by som ho objala. Ucítila tú vôňu. Radšej som odišla z môjho bývalého domova. Čo je asi s mojou sestrou? Jessica mala bledšie vlasy ako ja. Bronzové. Oči zelené. Tvár sme mali podobnú. Vždy bola veľmi obľúbená. Svoju minulú rodinu som zanechala vo Forkse. Ja teraz idem za rodinou ktorá mi je bližšia dokonca viac ako tá pravá. U nich mám skutočný domov. Ale z časti aj u neho.
Vydala som sa na cestu do Denali. Za chvíľu má svitať a ja musím ísť s Cullenovcami do školy. Oni tam chodia už mesiac. Ja budem mať prvý deň. Nedokážem to. Ale musím. Konečne som prišla k môjmu cieľu. Denali. Zastavila som pred domom. Presne ako si ho pamätám keď som ho opúšťala. Netrpezlivo som otvorila bránu. Otvorili sa dvere. Plnou silou mi vletela do náručia Carmen.
"Konečne Bella. Tak rada ťa vidím. Je to strašne dávno." Jej zlaté vlasy mi padli do tváre. Ešte som si pamätala jej jemnú vôňu. Veľmi príjemná vôňa.
" Ja viem tiež som tu rada Carmen" No trochu môžem klamať. Nemôžem jej povedať že už aj slovo o biológii môže spôsobiť niť spomienok a moje obrovské vzlyky. Ale čo, veď som nechcela zabudnúť. Tak si svoje spomienky nechám.
" Tvoje nové auto je v garáži. To tvoje bol model spred desiatich rokoch." Samozrejme. Ich autá. Museli mať najnovšie modeli. Myslím Cullenovcov. Od Alice som dostala správu že Vouturovci jej dali slobodu pod podmienkou že sa pridá ku Cullenovcom. Vtedy som bola veselá keďže nám všetkým prirástla k srdcu.
"Ďakujem" Rozbehla som sa dole schodmi do suterénu. Už som sa nemohla dočkať až svojho miláčika uvidím. Odkedy som bola upírom autá som nešetrila. Stál tam nablýskaný červený Aston Martin. Nádhera.
"Mala by si už ísť inač zmeškáš" napomenula ma Carmen a podávala mi pritom ruksak.
" Dobre. Uvidíme sa. Ahoj"
"Maj sa." Zakričala. Nastúpila som a porozhliadla po vnútri. Poriadne rýchle auto. Tento môj zázrak som vôbec nešetrila. Dala som mu presne to čo chcel. Rýchlu jazdu.


Čas plynie. Každá sekunda zabolí. Ale nezabije. Nikdy ho neprestanem milovať. Nikdy. Vždy som ho milovala. Milujem a navždy budem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aryana Aryana | Web | 3. dubna 2009 v 16:47 | Reagovat

pekné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.