close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

4.Odchod

14. března 2009 v 15:12 | ewikk |  Šťastný koniec... alebo nie? (by L!nduš)
Pozn. L!nduš:Dočkali ste sa. Takže 3.kapitola skončila tak že Bella omdlela a Edward ju zachytil. Ešte raz sa prebudí a...


Edwardov pohľad:

Pobozkala ma a omdlela v mojom náručí. Nikto to nechápal. Iba blázon sa môže zamilovať do svojej la tua cantante. Otvorila oči. Nejako rýchlo ale otvorila. Zreničky zväčšené.
Videl som ako si Bella pomaly uvedomovala čo tá možnosť, ktorú som si vybral znamená. Pozerala sa na mňa takým pohľadom že keby som dokázal plakať plakal by som presne ako ona. Prudko zbledla a už chcela dopadnúť na zem ale rýchlo som ju zachytil ešte pred tým ako stihla naraziť hlavou na podlahu. Takúto reakciu som vážne nečakal. Pozrela sa na mňa tým najbolestnejším pohľadom. Určite to bude pre ňu veľmi ťažké. Čo keď na mňa nikdy nezabudne? To by bolo možné pretože Jasper mi často hovoril že jej láska ku mne je omnoho väčšia ako ktoréhokoľvek človeka ale aj tak ju nemôžem preceňovať. Ešte stále patrí k ľudskému druhu. Držal som ju stále v mojom náručí. Možno ma cez jej prúd sĺz ani poriadne nevidela ale tento pohľad si budem pamäť do konca večnosti. Pohľad plný bolesti, smútku, strachu. Možno to stojí za tú bolesť. Možno môj odchod uľahčí fakt že ju neustále vystavujem nebezpečenstvu. Aj keď s upírom bude. Dúfam že tá upírka bude na ňu milá.


Bella si pritiahla moju tvár bližšie a pobozkala ma. Opätoval som jej ale chutil jej slzami. Slzami z lúčenia a ja som v tej chvíli vedel že to je tá najbolestivejšia situácia akú som zažil . Nie ona zabudne. Vyrovná sa so svojou stratou a pôjde ďalej. Ako by mi čítala myšlienky a prepaľovala ma bolestným pohľadom.
"Ja na teba nikdy nezabudnem. Môj život sa skončil touto chvíľou. Vždy ťa budem milovať. Ja nezabúdam. Nezabudnem na najkrajšie chvíle môjho života. Už nemám nič." zamumlala so slzami v očiach a ja som videl že okrem sĺz vidí v mojich očiach to isté.
"Milujem ťa, láska. Nech sa stane čokoľvek"
"Aj ja Edward. Zoberieš si so sebou moje srdce"
"A ty moje" pousmiala sa a bezvedomie ju premohlo. Zdvihol som ju a predal Emmettovy.
Budeš mi chýbať braček ale vieš čo to s Bellou urobí? Iba som prikývol. Prišiel som k Rosalie a objal ju. Blbí Vouturyovci iba žiarlia na to že sme šťastný a hneď nám to idú prekaziť. Keby sa dalo zabíjať pohľadom Bella by ich určite zabila teda Ara určite. A to som ju už mala rada. Budete mi obidvaja chýbať.
Smutne som prikývol a pousmial sa jej vraždiacim myšlienkam, ktoré pokračovali ďalej a ďalej. Esme ma objala aj Carlise. Nedá sa odvolať alebo niečo spraviť? Pokrútil som hlavou a prešiel k Jasperovi. Budem ju ukľudňovať dokiaľ to pôjde. Áno ale raz opustí aj ich. Myslel som na to ako sa bude lúčiť s mojou rodinou o ktorú tiež príde. Budem na ňu dávať pozor ale nemysli že to nechá len tak a nebude s tým chcieť nič urobiť poznáš ju veľmi dobre a keď sa jej niečo nepáči tak ona sa nevzdá. Nepočítaj s tým. Musel som sa uchechtnúť pri pomyslení aká bola vždy bojovná a tvrdohlavá
keď som ju chcel prinútiť. Nikdy nezabudnem ako sa tvárila keď zistila že ju beriem na ples. Celá hnevom očervenela a keby som nemal takú silu tak by som ju z toho auta nedostal. Posledný krát som prešiel po Bellinej alabastrovej pokožke a pozrel na smutné pohľady mojej rodiny najprv mňa potom na ňu. Mali veľkú starosť ako môj a jejich odchod bude znášať.

Aro.Boooože iba mu nedopatrením otrhnúť ruku alebo hlavu. Škoda že nechodí ta WC ale keby chodil tak by určite mal tú svoju ochranku stále so sebou. Určite by potreboval pomôcť.
Keby to nebola taká hrozná a smutná chvíľa začal mi som sa na Rosaliných myšlienkach smiať na celé kolo. Už mi cukali kútiky keď svoj prepalujúcí pohľad premenila na ľútostný a pozorovala ma a ja som si až vtedy uvedomil čo ma čaká aj keď na Bellin pohľad nezabudnem budem vo Volttere a spomínať na každú minútu strávenú s mojou rodinou. ktorou súčasťou ako som videl bola teraz aj Bella. Pozrel som sa na Ara. Stál vo dverách a čakal kým sa rozlúčim. Môžeme? Spýtal sa. Zamyslene som prikývol sa vydal som sa za ním a jeho ochrankou. Jane išla za mnou keby som chcel utiecť. Posledný krát som pozrel na svoju rodinu a na moju milovanú spiacu Bellu a spomínal.




Bellin pohľad:



Zobudila som sa na zvuk motora a hlasy. Radšej som sa tvárila že som v bezvedomí aby som zistila čo sa deje. Jeden hlas bol vysoký, zvonivý a ten druhý stredne vysoký ako zvonkohra. Prvý patril Alice a ten druhý Rose.
"Prečo nemôžeme byť aspoň s ňou! Ako to teraz bude? Prečo nám nedovolia sa o ňu postarať." povedala ustaraným hlasom Rose. Od nej som taký tón naposledy počula v nemocnici.
"Stále je to lepšie ako smrť Rose. Bude v poriadku. Budem na ňu dávať pozor. Aspoň bude nažive. Nebude sa musieť tváriť že nikdy o upíroch nepočula. Vidím tú upírku, ktorá sa o ňu bude starať. Vyzerá milo. Volá sa Carmen. A pokiaľ ide o letisko tak nás bude čakať Carmen. Zabalila som Belle nádherné oblečenie, ktoré som stihla vybrať. Aspoň že nám dali dostatočne veľa času do odletu. Mohla som zájsť na nákupy. Inač Carmen je vegetarián už viac ako 500 rokov. Je dosť stará takže sa nemusíme báť pokusu zabiť Bellu. Pôjdu do Denali. Budú tam mať nádherný dom s bazénom.... a...prebudila sa"
"Bolo načase. Bola v bezvedomí skoro jeden deň"

Veľmi som jej slovám nevenovala pozornosť. Tak ako budem bez Edwarda budem bez Cullenovcov? Nával plaču ma stiahol a pocítila som v hrudi silnú bolesť ako keby mi niekto pálil srdce. Prirovnala by som to pocitu po tom čo ma James kusol. Bola som zúfalá.
"EDWARD...A...TERAZ AJ ...VY!!!"
Zakričala som na plné hrdlo a všetci sa ku mne otočili. Ja som pokračovala.
"Prečo nás nenechajú na pokoji. Najprv mi zoberú Edwarda a potom aj vás?" Vzlykala som.
"Bell budeš nám chýbať." Objali ma naraz Rose aj Alice so smútkom v očiach.
"Sľúbte mi že budeme môcť aspoň raz za čas telefonovať."
"Sľubujeme ale teraz je potrebné aby si sa upokojila lebo Jasper začína vzlykať s tebou." Nedokázala som prestať. Celú cestu som vzlykala a Alice s Rose ma pevne držali pri sebe .Rose som mala vážne rada. Akoby sme zabudli ako sa ku mne správala keď sme sa spoznali.
"Sme tu" Oznámil smutne Emmett. Všetci vystúpili a mňa obidve chytila pevnejšie a vystúpili. Denali bolo malé a skoro žiadny ľudia pri tej obrovskej vile nebývali to mi bolo jasné. Nasala som čerstvý horský vzduch, ktorý ma pálil v očiach plných sĺz. Cez machuľu ktorú som videla som poznala dvoch z Arových ochrancov medzi nimi stála žena. Upír. Asi Carmen. Nevidela som poriadne ani ju ani aké ma oči, vlasy .Nič .Iba machuľu.
"Ahojte vy musíte byť Cullenovci a toto smutné dievča Bella." Povedala hlasom ako zvonkohra ale pripomínal mi hlas Esme a Alice dohromady. Starostlivý. Možno tak vyzerá. Neviem.
" Áno to sme my. Môžeme sa rozlúčiť?" Spýtala sa Alice. Ach musím sa rozlúčiť. S najlepšími bytosťami na svete. S mojou rodinou. Čo budem bez nich robiť? Keď som bola s nimi v aute bolesť zo straty Edwarda bola zatlačená do úzadia. Ale teraz sa prediera na povrch.
"Bell" Oslovila ma Alice pevne objala. "Budem sa snažiť nejako skontaktovať aj keď to asi nedovolia." Plakala som jej na pleci. Žiadna Alice? Jej otravné nákupy? Jej snaha zabaviť ma po každé keď bol Edward na love? "Ach Bella" Rose ma k sebe tiskla akoby ma už nechcela pustiť. " Sestrička. Kto nám teraz bude robiť zábavu? Bez teba to bude ako medzi mŕtvymi." Povedal Emmett a ja som vedela že jeho vtipy na môj účet už nebudem počuť. Všetci sa zasmiali chvíľu mi trvalo kým som pochopila že sú všetci mŕtvi. Teraz tu bol Jasper. Pribehol a objal ma a tým ma prekvapil. "Budeš mi chýbať" to ma poriadne prekvapilo hlavne u neho. Pribehla Esme. " Stratila som syna a teraz stratím aj dcéru. Už nič horšie mi zobrať nemohli." Silno ma objala. Carlise sa na mňa usmial pokriveným úsmevom ale nemohol sa vyrovnať úsmevu toho koho tak veľmi milujem. "Dávaj si na seba pozor" povedal Carlise a pozrel sa na mňa pohľadom ktorým sa chcel presvedčiť že mu to sľúbim. "Dám budete mi všetci chýbať. Neviem ako to bez vás vydržím." Zase som sa rozplakala a niekoho studené ruky ma chytili." Dám vám na ňu pozor nebojte sa." Povedal ten hlas toľko podobný Esme a Alice. Zobrali mi kufre, prešli pred dom a ja som si dovolila posledný pohľad na moju rodinu. Stáli tam a smutným výrazom ma pozorovali. Všimla som si že Esme vzlyká bez sĺz Carlisovi na ramene aj Alice a Rose na svojich polovičkách. Bodlo ma pri srdci. Nadýchla som sa išla pri niekom. Myslím že to bola Carmen ale cez moje vzlyky som si ju ešte nechcela pozrieť. Chcela som si zapamätať obrazy mojej rodiny. Viem prečo som bola šťastná. Pretože za svoj život som konečne našla pravú rodinu a lásku a s tým som spokojná. Zbohom šťastná časť života . Ahoj, prežívanie v samote a v smútku. Ako to zvládnem? Aká bude Carmen? Bude ma mať rada a ja ju? Ako cestou samoty sa bude môj život uberať? Ako skončí keď som stratila zmysel pre ,ktorý
som žila? To sú moje otázky. A posledná je: Nájdem na tieto otázky odpoveď?




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 miss "D" -> writes miss "D" -> writes | E-mail | Web | 14. března 2009 v 15:31 | Reagovat

hejže to takto neostane??? ... Edward sa vráti k Bells... veď ja som si oči vyplakala :-D

2 An3tk4 An3tk4 | 14. března 2009 v 15:48 | Reagovat

to je smutný ....dallší dílek prosím

3 Lowe Twilight Lowe Twilight | 12. ledna 2010 v 17:32 | Reagovat

Je to napíínavé a super :D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.