Netrpezlivost.
Skvelé,nikto tu nieje.Splnilo sa to,čo sa malo.Spolužiaci si dohodli,že neprídu dnes do školy.Ved kto by prišiel v piatok do školy,ked mame len štyri hodiny?spýtala som sa samej seba.Len asi blbci ako ja.Pomyslela som si.Tak som šla za učitelkou.,,Vstúpte''ozvala sa,ked som zaklopala.Otvorila som dvere a na chvíločku som ztuhla.Boli tam,všetci piati.
,,Dobré ráno''pozdravila som s knedlikom v krku.,,Co si chcela?''spýtala sa ma podozrivo milo.,,No...nikto neprišiel na vyučovanie''samozrejme okrem mna,,..tak sa chcem spýtat,či by som nemohla íst domov.''všetci sa na mna pozreli a to zdaleka nepomohlo mojej nervovej sustave.,,Neprišla si sama,tunak Edward je tvoj spolužiak''oznamila mi.V tej chvíli som ju chcela zavraždit.Edward bol totiž najkrajší z nich.Aspon podla mna.,,Možeš íst,ale prosím ta zaved Cullenovcov do tried...nevedia sa tu celkom orientovat''skepticky som sa na nich pozrela.,,Dobre''súhlasila som a vyšla na chodbu.Za mnou šli aj ostatní.Po chodbe som šla mlčky a nepokojne.,,Ja som Alice''preušila ticho to dievča,ktore malo na kratko ostrihane vlasy.,,Bella''predstavila som sa a venovala jej falošný úsmev.,,Kolko sem už chodíš?''spýtala sa.Pravdu povediac som to nevedela ani ja.,,Neviem..asi tak dva roky''zastali sme pred maturitnou triedou.Alice sa otočila ku svojím súrodencom.,,Vela štastia Emmett a Rosalie''prehodila slavnostne.Celý ten tzv.ceremonial som sledovala.,,Zíde sa''prehodil Emmett,ale pred tým než otvoril triedu prišiel ku mne.Ztrpla som.,,Aký je pán Weber?''spýtal sa ma.Pozrela som sa na neho trocha nechápavo.,,No..ehm..nemal si s ním ešte hodinu?''spýtala som sa prekvapene.,,Nie vtedy,sme chýbali''stále sa škeril.Co mu je také smiešne?..pýtala som sa samú seba.,,Tak sa pridávam k Alice.Vela štastia''a usmiala som sa.,,To je až taký strašný?''spýtal sa s predstieraným strachom.Pretože sa stale škeril.Mala som chut mu vrazit.,,Aj mravce sa ho boja''začula som zachechnutie.Ale nie od Emmetta,ale od Edwarda.,,Už by ste mali íst''povedala som nakoniec a ukazala na hodinky.Vyvalil zúfalý pohlad a vošiel aj s Rosalie do triedy.Ked sa zavreli dvere otočila som sa k tým trom.,,Kam idete vy dvaja?''spýtala som sa.Moj pohlad skončil na Aslanovy.,,Predposledný ročník''výhlasil a mna miklo.Pretože to povedal staršne vážne.,,To je tam vzadu,úplne posledné dvere v pravo''ukazala som im smer.,,Dakujem''Naozaj som videla náznak úsmevu?Bola som z toho úplne mimo.,,Dobre,ja a Jasper už pojdeme''prehlasila Alice a tahala Jaspera za rukav.,,Uvidíme sa neskor''dodala a usmiala sa.Teraz som sa ocitla na chodbe sama s ....Edwardom.,,Teba tiež pustila domov?''spýtala som sa ho po velkom presviedčaní samej seba.Usmial sa a mne až srdce poskočilo.,,Ano''jednoduchá odpoved,ale aj tá ma dokázala znepokojit.,,Takže východ asi nájdeš?''doberala som si ho.Zaškeril sa.,,Asi áno''a odišiel.Počkala som asi desat minút a šla som tiež preč.Vonku ma pozdravil ladový vietor a studený dážd.Dofrasa,teraz musí pršat?Nadýchla som sa a vykročila po chodníku ku zastávke.Prešla som asi sto metrov,ked naraz predo mnou zastavilo pre mna znepokojujúco zname auto.,,Nechceš zviest?''spýtal sa ma svojím neodolatelným hlasom.,,Budeš mat mokré potahy''Chabá výhovorka.Pomyslela som si.,,Lenže v aute mám ohrievač a ty vyzeráš ako cencúl.''zaškeril sa.Nervová sústava ma prestávala posluchat.Rezignovane som nastúpila do auta.,,Bývam na Millerovej 36.''naštartoval a šiel.Ale dost som pochybovala o tom,že ju najde.,,Ste albíni?''vyšlo zo mna zrazu.A aj som to hned olutovala.Pretože sa zamračil.,,Nie...''váhal čo povedat.,,Toto máme vrodené'',,Aha''Neviem,čím to bolo ,ale neverila som mu.,,Tvoj výraz nasvedčuje,že mi neveríš''vytrhol ma z myšlienok.,,Ehm..prepáč..čo si hovoril?''spýtala som sa zmetene.Naštvane sa na mna pozrel.Ztuhla som.,,Hm..skvelé mala som radšej držat klapačku.Prepáč''Pohlad mu trocha zmekol.Usmial sa.,,Za prvé..ospravedlnovat sa nemáš za čo.A za druhe hovoril som,že mi neveríš''Ja som nanho zasa vyvalila oči.,,To nieje tak...no..ja neverím svojím myšlienkam''Zmetene sa na mna pozrel.,,Nechápem''vytušila som,že chce vediet viac.,,To je nadlho''vysvetlila som mu,ale nedal sa.,,Teraz máme čas''a nevinne sa na mna pozrel.Bol zvedavý.,,Je to..no...viac moj osobný problém''prosil ma očami,aby som mu povedala viac.,,Naozaj ti nič nepoviem''dodala som.,,Nehovor niiečo také,ked vieš,že to prebudí zvedavost''odvetil.Vzdychla som si.,,Inokedy...dobre?''neochotne,ale prikívol.,,Ale..no budeš si mysliet,že som blázon''Nadherne sa usmial.Ani by som sa nedivila,keby ma chcel poslat do sanatoria,ked to zistí.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





yay krasne