Pozn. L!nduš: Cullenovci nikdy nepoznali nikoho z Denali
Ráno som sa zobudila na veľký krik. Zišla som po schodoch ale ako to u mňa ráno býva nejako som stratila rovnováhu a vletela rovno do Edwardovho náručia. Chcela som sa naňho usmiať, ale keď som sa naňho pozrela upieral niekam do diaľky.
"Dobré ráno" začala som ja aby som si nepripadala tak trápne. Neodpovedal.
"Edward?" Skúsila som to znova so známkami hysterie. Konečne sa na mňa pozrel. Jeho pohľad bol bolestivý a ja som sa už bála. Chvíľu sme sa na seba iba pozerali. Zrazu roztiahol oslnivý úsmev pričom odkryl pár bielych zubov.
"Máš rada more?" Tak toto je divné.
"Mám. Deje sa niečo?"
"Áno deje." Ups toto bude hrozné. Všimol si môjho vystrašeného pohľadu a pokračoval.
"Ideme na malý výlet na jeden ostrov" A on ma tu naťahuje aby som dostala infarkt? Zrazu vletela do haly Alice a šťastne sa teda netvárila.
" Toto nebude fungovať majú Demetriho." Tak ja začínam prepadať panike. Je mi jasné že sa niečo deje a ak mi to nepovedia tak ja si to zistím.
"Musíme to skúsiť." Čo? Zase neviem o čom je tu reč. Perfektné.
"A nemyslíš si že by to Bella mala vedieť?" Tak toto bude niečo strašné.
"Nie" Super. "Nemyslí si že jej bude lepšie" Teraz už viem že už zase niečo zatajuje.
"Prepadá panike už teraz a za menej ako desať minút to sama zistí." Ja mám strach.
"Ideme Bella, Alice stihneme to?"
"Nie"
"Čo teda máme robiť?"
"Počkať"
"Bella, čo si dáš na raňajky?" To je vtip?
"Nechceš mi niečo vysvetliť?"
"Iba nám príde návšteva našeho druhu tak som sa bál či budeš v bezpečí."
"Nič mi netajíš?" To by sa mu teda podobalo.
"Nie" Fajn tak asi som vážne pesimista.
"Kde sú všetci?" Napadlo ma, keď som sa pozrela cez okno a ani Esme, ktorá skoro ráno kontrolovala svoju záhradu tam teraz nebola. Alice sa tiež niekam vytratila a moje podozrenie sa zdvojnásobilo.
"Baseball" Bez Edwarda? Možno ma jednoducho nechcel nechať samú .
"Čo si dáš?"
"Stačia mi vločky s mliekom." To je najrýchlejšie aspoň budem mať dosť času sa ešte pár otázok spýtať.
"Ideme na ten ostrov?" Možno mi chcú urobiť oslavu na rozlúčenie ako urobili krst môjho Ferrari (poliali ho šampanským ktoré naliali aj do zvieraťa a potom ho vysali)
"Neviem" Asi problémy s počasím.
"Si divný"
"Som upír"
"Nie pozri sa na ostatných napríklad taký Emmett divný nieje" Teraz som sa nachytala na vlastných slovách. Ani si to nevšimol asi ma poriadne ani nevnímal.
"Počúvaš ma?" Nič
"Edward?" Nič
Šťuchla som doňho aby som sa ujistila že pri živote aj keď život skončil v roku 1918.Tým činom som si asi privodila podliatiny.
Zrazu do kuchyne vrazili členovia mojej rodiny. Emmett, ktorý si neodpustil vtip. Vedľa neho Rosalie, ktorá po tej chvíli čo ma videla umierať a ako sa na mňa strápene Edward pozeral som začala s ňou pozerať každé ráno romantické filmy, ktoré každý deň menila a ktorá ma chránila pred každovíkendovou nakupovaciou mániou Alice. Carlise, ktorý kmital očami medzi mnou a Edwardom. Esme, ktorá pozorne sledovala Carlisea, Jasper,ktorý sa nás snažil upokojiť a Alice, ktorá sa tvárila asi najhoršíe aj keď výber som mala veľký. Pochopila som že mi niečo vážne chcú utajiť. Než som sa stačila niečo spýtať vrútila sa do miestnosti naša návšteva a mne vypadla lyžička z ruky.

%20%E2%80%93%20okraj.png)





daleeej ...prosiim